AI, Cluster Munitions Coalition
V zambijskej Lusake sa od 9. do 13. septembra stretnú zástupcovia štátov, ktoré zakázali výrobu, predaj a používanie kazetovej munície, na každoročnej konferencii strán Dohovoru o kazetovej munícii. Budú sa zaoberať fungovaním Dohovoru a možnosťami rozšírenia jeho platnosti. Koalícia proti kazetovej munícii (CMC), ktorej súčasťou je Amnesty International, štáty vyzvala, aby tiež jednohlasne odsúdili použitie kazetovej munície v Sýrii, ku ktorému dochádza od júna 2012.
Stretnutie sa tak odohráva v rozporuplnej dobe – na jednu stranu zaznamenal Dohovor, po ktorom roky volali štáty postihnuté útokmi kazetovou muníciou, nevládne organizácie po celom svete, ako i združenia obetí, významné úspechy:
- platí už tretí rok
- podpísala ho väčšina krajín sveta (112)
- tento rok Dohovor ratifikoval i Irak, kde boli kazetové bomby použité vo vojne v Zálive v roku 1991 i pri invázii v roku 2003 a kde žije podľa odhadov 5 500 až 8 000 obetí kazetovej munície
- celkovo žijú už tri štvrtiny obetí útokov kazetovou muníciou v krajinách, ktoré sú stranami Dohovoru. To znamená, že majú nárok na adekvátnu starostlivosť a pomoc zo strany štátu
- štáty, ktoré sú stranami Dohovoru, už zničili 70% svojich zásob kazetovej munície a v roku 2012 vyčistili 78km² územia „zamínovaného“ po útokoch kazetovými bombami
Odmínovacie práce v Bosne
Na druhú stranu, použitie kazetových bômb v konflikte v Sýrii svetu pripomína, ako naliehavé je presadiť celosvetový zákaz tohto nehumánneho druhu zbrane, ktorý nerozlišuje medzi vojenskými a civilnými cieľmi, pretože ho nie je možné presne zamerať, a po dopade na zem často nevybuchne, ale ostáva hrozbou na dlhé roky, podobne ako protipechotné míny.
Pristúpenie Slovenska ešte stále s otáznikom
Slovensko patrí medzi posledné 4 členské štáty EÚ, ktoré v minulosti kazetové bomby vyrábali a exportovali, ale k Dohovoru sa nepripojili. Od pôvodného sľubu vlády v roku 2008, že Dohovor podpíše čo najskôr, uplynulo 5 rokov a žiaden presný termín plánovaného pristúpenia nie je známy. Tzv. Akčný plán, ktorý mal stanoviť konkrétne kroky plnenia nárokov Dohovoru, nebol na jednanie vlády nikdy predložený a kompetentné rezorty pristúpenie k Dohovoru odkladajú s odkazom na finančnú náročnosť deštrukcie bômb, ktoré majú Ozbrojené sily SR vo výzbroji, ako i ich nahradenia novým vybavením. Až do roku 2010 pritom Slovensko udeľovalo licencie na vývoz kazetovej munície.
Pristúpenie Slovenska je pritom dôležité, a to hneď z dvoch dôvodov:
- podoprelo by dnešnú prax, kedy k ďalšej výrobe podľa informácií od Ministerstva hospodárstva nedochádza a exportné licencie sa na kazetovú muníciu podľa informácií MZVaEZ neudeľujú, medzinárodným záväzkom. Tento stav vecí by tak nebol závislý na vôli či nevôli aktuálnej politickej reprezentácie a stal by sa súčasťou pravidiel, ktoré musí akákoľvek politická reprezentácia rešpektovať
- posilnilo by zákaz kazetovej munície ako medzinárodnej normy, ktorú by mali rešpektovať všetky štáty sveta. V praxi ju dnes čoraz viac začínajú rešpektovať i štáty, ktoré ho nepodpísali (USA, Čína, Rusko), a to práve vďaka tomu, že získava podporu stále väčšej časti sveta.
I vy môžete vyzvať premiéra SR, aby i Slovensko podporilo zákaz kazetových bômb ako významný krok k tomu, aby bol náš svet bezpečnejší: