Autorokou je Anya Neistatová, vedúca výskumu Amnesty International a doteraz sa zúčastnila viac než 60 výskumných misií v konfliktných oblastiach na celom svete vrátane Sýrie, Afganistanu, Pakistanu, Číny, Zimbabwe, Nepálu, Kene, Jemenu, Čečenska, Srí Lanky a Haiti.
Na Slovensko prichádza prvý krát, aby pri príležitosti vydania Výročnej správy AI o stave ľudských práv vo svete za rok 2016 predstavila situáciu na Blízkom východe, ktorý častokrát v rámci svojho výskumu navštevuje a dokumentuje tam porušovanie ľudských práv.
Príďte na Anyin workshop a premietanie filmu E-Team v piatok, 24. februára od 17:30!
Článok vyšiel 16. decembra 2016 na https://edition.cnn.com/2016/12/16/opinions/aleppo-international-system-failed/
- Neistatová: Rusko sa spolupodieľalo na hrôzach, ktoré páchala sýrska vláda dávno pred začatím bombových útokov v Sýrii
- Svojou nečinnosťou sa OSN podieľa na zločinoch proti ľudskosti páchaných sýrskou koalíciou
Poznámka redaktora: Anna Neistat, expertka na ľudské práva a odborníčka na konfliktné oblasti, je vedúcou výskumu Amnesty International. Všetky názory vyjadrené v tomto komentári patria jedine autorke.
(CNN) – Pred sedemnástimi rokmi predstúpil Kofi Annan pred OSN a ospravedlnil sa.
Vtedajší generálny tajomník uznal, že OSN sklamala rwandský ľud počas 100-dňovej genocídy, v ktorej bolo zavraždených takmer milión ľudí a prisľúbil, že OSN “nikdy viac” nezlyhá pri ochrane civilného obyvateľstva pred genocídou alebo masovým vyvražďovaním. Dnes v Aleppe Annanov sľub prehlušujú výbuchy bômb a nárek detí uväznených pod troskami, ktorých tváre pokrýva prach a krv. Za niekoľko rokov fotografie tejto neľudskej vojny obehli celý svet a dnes už tieto tváre dobre poznáme. Ulice ich mesta, pozostatky nemocníc a škôl v ktorých civilné obyvateľstvo hľadá úkryt, sú na nepoznanie. Stále sa to deje a my všetko sledujeme v priamom prenose.
„Nikto z nás nemôže poprieť zodpovednosť za Aleppo.“ Anya Neistatová
Ako sa to mohlo stať?
V lete 2012 som pre organizáciu Human Rights Watch dokumentovala jeden z prvých leteckých útokov na Aleppo. Niekoľko vzdušných rakiet zasiahlo v meste nemocnicu Dar-El-Shifa. S tímom sme sa tam ponáhľali, aby sme vypočuli lekársky personál a zozbierali svedectvá. Vojna odvtedy prekonala aj najhoršie obavy sýrskeho obyvateľstva a útoky na jasne označené civilné objekty, akými sú napríklad nemocnice, sa stali bežnými.
Vtedy som si ale ešte myslela, že toto bol zlomový bod, ktorý celkom zmení situáciu. Bola som si istá, že ak ukážeme svetu aká bezohľadná a krutá bola Assadova vláda používaním vzdušných síl proti vlastnému ľudu, všetko sa tým zmení. Predložili sme teda naše zistenia Bezpečnostnej rade OSN a vládam po celom svete, vrátane Ruska. Nič sa však nestalo.
Vtedy ešte v Aleppe nebojovala žiadna ozbrojená skupina, ktorá si hovorí ISIS a Bezpečnostná rada OSN považovala Assadovo zabíjanie civilného obyvateľstva za vnútornú záležitosť Sýrie.
Základná povinnosť medzinárodného práva – chrániť civilné obyvateľstvo pred nehumánnosťou, ktorá „otriasa svedomím ľudstva“, bola odsunutá na vedľajšiu koľaj.
Namiesto toho, aby podnikla kroky na zastavenie nezákonných útokov na civilné obyvateľstvo, postavila páchateľov pred zodpovednosť a zastavila prísun zbraní, ktoré podporovali konflikt, Bezpečnostná rada jednoducho nespravila nič.
To bol iba začiatok takmer totálnej erózie oneskoreného prísľubu Kofiho Annana.
Odmietnutie riešiť násilie v Sýrii už na začiatku konfliktu vydláždilo cestu celému množstvu hrôz: státisíce mŕtvych ľudí v dôsledku vzdušných a pozemných útokov, obvinenia z masového vyhladzovania vo väzeniach, bezdôvodné ničenie miest po celej krajine, podozrenie z chemických útokov, rozsiahleho používania kazetovej munície a ďalších zakázaných zbraní a rozšírenie skupín ako ISIS, ktoré sa vyžívajú v opovrhovaní základnými princípmi ľudskosti.
Je táto situácia skutočne prekvapujúca?
To, čo sa deje v Aleppe je strašné. Je to ale skutočne prekvapujúce? Takúto medzinárodnú pasivitu sme videli už pred tým – v Rwande a Srebenici, v Kambodži a Jemene.
Potreba radikálnej zmeny v Bezpečnostnej rade OSN je až bolestne jasná. S každým ďalším úmrtím ďalšieho človeka v Sýrii je odkaz hlasnejší: toto nefunguje.
Znova a znova, dokonca aj po tom, čo sa stalo súčasťou konfliktu, Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady a s podporou Číny využíva svoje právo veta na to, aby zabránilo podniknutiu akýchkoľvek medzinárodných krokov, ktoré by zastavili hrôzy v Sýrii.
Amnesty International už roky vyzýva stálych členov rady – USA, Rusko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Čínu – aby sa vzdali práva veto v prípadoch genocídy a ďalších masových zločinov. Vďaka tomu by mohlo v prípade ohrozenia životov civilného obyvateľstva OSN ľahšie zakročiť.
Bez práva veta by Rusko nemohlo brániť postúpeniu trestných činov páchaných v Sýrii na Medzinárodný trestný súd (ICC) ani vytvoreniu zúfalo potrebných humanitárnych koridorov.
Rusko sa spolupodieľalo na hrôzach, ktoré páchala sýrska vláda dávno pred začatím bombových útokov v Sýrii.
Bolo obvinené z dodávania zbraní určených na páchanie masových vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti sýrskej vláde už od začiatku občianskej vojny a zároveň diplomaticky chránilo jej zodpovednosť za situáciu.
Rusko však nie je jedinou krajinou, ktorá nesie vinu. Podmienky, vďaka ktorému sa môže Rusko správať tak, ako sa správa, sa vyvíjali už roky. V 90-tych rokoch som v Čečensku zdokumentovala ako Rusko využívalo mnohé z taktík, ktoré využíva dnes v Sýrii.
Najprv prišlo zrovnanie miest so zemou, ktoré za sebou zanechalo tisíce mŕtvych alebo zranených a státisíce ľudí bolo vysídlených alebo skončili na ulici.
Potom prišli na rad celoplošné zásahy, hromadné zatknutia, násilné zmiznutia, mučenie a popravy – rovnaké typy operácií, o ktorých dnes počúvame z Aleppa alebo z iných oblastí Sýrie, ktoré naspäť získala sýrska vláda.
Nesie na tom vinu aj OSN?
Nikto doteraz neprijal zodpovednosť za násilie spáchané počas konfliktu v Čečensku. Vďaka tomu sa Rusko cíti natoľko neohrozene, že medzinárodné právo porušuje otvorene a bez výčitiek.
Medzinárodné spoločenstvo nesie spoluvinu na každodenných zločinoch proti ľudskosti tým, že Assadovi a jeho ruským podporovateľom umožňuje pokračovať v útokoch.
A navyše vysiela jasný signál ostatným lídrom, ktorí by sa rozhodli hromadne vraždiť civilné obyvateľstvo, že „nikdy viac“ nemyslíme až tak úplne vážne.
Svet zradil Aleppo a nič už nedokáže nahradiť stratené alebo zničené životy.
Môžeme si však uvedomiť, že táto katastrofa je varovným signálom toho, že je potrebné zmeniť spôsob, akým medzinárodné spoločenstvo reaguje na nehumánnosť.
Po zabezpečení ochrany a evakuácie civilného obyvateľstva, ktoré sú prvoradé, sa musí pozornosť upriamiť na odsúdenie páchateľov. Tým sa vyšle jasný signál, že vojnové zločiny majú svoje dôsledky.
Vyšetrovanie Medzinárodného trestného súdu nie je pravdepodobne možné v tejto chvíli. Dôkazy však musia zostať uchované, aby sa zaistilo, že tí, ktorí sa týchto trestných činov dopustili, budú stíhaní v budúcnosti.
V opačnom prípade je pravdepodobné, že sa rovnaká situácia ako tá v Aleppe zopakuje a vyhlásenia ako „nikdy viac“ zostanú opäť prázdne.