Alicia Keys a Hnutie za práva pôvodného obyvateľstva v Kanade získali najvyššie ocenenie Amnesty International

Svetoznáma hudobníčka a aktivistka Alicia Keys získala spolu s inšpiratívnym hnutím pôvodných obyvateľov Kanady bojujúcich za svoje práva najvýznamnejšie ocenenie Amnesty International Ambasádor svedomia za rok 2017.

Ocenenie bude oficiálne udelené 27. mája počas ceremónie v Montreale, v Kanade.

Ocenenie pre hnutie za práva pôvodného obyvateľstva prevezme šesť jednotlivcov reprezentujúcich silu a rôznorodosť hnutia, ktoré statočne bojuje za odstránenie diskriminácie a zaistenie bezpečia a blaha domorodých rodín a komunít. Sú to Cindy Blackstocková, Delilah Saundersová, Melanie Morrisonová, Senátor Murray Sinclair, Melissa Mollenová Dupuisová a Widia Larivièreová.

„Ocenenie Ambasádor svedomia je najvyššou poctou, akú Amnesty International udeľuje tým, čo preukázali výnimočnú iniciatívu a odvahu v boji za ľudské práva,“ povedal Salil Shetty, generálny tajomník Amnesty International.

„Alicia Keys a Hnutie za práva pôvodných obyvateľov Kanady, každí po svojom, významne prispeli k rozvoju ľudských práv a k zaisteniu svetlejších vyhliadok pre budúce generácie. Predovšetkým nám tak pripomenuli, že netreba podceňovať ako ďaleko sa s vášňou a kreativitou dá dostať v boji proti nespravodlivosti.“

Alicia Keys: Od hudby k aktivizmu

Alicia Keys využíva svoju kariéru a postavenie 15-násobnej držiteľky Grammy na to aby bola inšpiráciou v kampani za zmenu.

Je pre mňa veľkou cťou, že som získala toto významné ocenenie a mala som možnosť stáť vedľa Hnutia za práva pôvodného obyvateľstva Kanady,“ uviedla Alicia Keys. „Motivuje ma to k tomu, aby som aj naďalej vystupovala proti nespravodlivosti a využívala svoje postavenie na pritiahnutie pozornosti k tejto problematike, na ktorej mi veľmi záleží.“

Slečna Keys, ktorá býva často označovaná za „Kráľovnú R&B“ výrazne prepojila aktivizmus aj so svojou tvorbou. Jej rozsiahle pôsobenie na poli filantropie zahŕňa spolu-založenie Keep a Child Alive (KCA), neziskovej organizácie poskytujúcej liečbu a starostlivosť deťom a rodinám zasiahnutým vírusom HIV v Afrike a v Indii. KCA vyhľadáva a spolupracuje s lokálnymi lídrami v občianskych organizáciách pri navrhovaní, zavádzaní a šírení inovatívnych riešení niektorých najpálčivejších výziev v boji proti AIDS. KCA vyzbieralo viac než 60 miliónov dolárov za účelom poskytovania starostlivosti stovkám z tisícok detí a ich rodín zasiahnutých AIDS a zároveň volá po väčšom porozumení  a podpore pre ľudí trpiacich touto chorobou.

V roku 2014, spolu-zakladala Hnutie We Are Here (Sme tu), s cieľom motivovať mladých ľudí k mobilizácii za zmenu. Kladením otázky: „Prečo ste tu? Ich vyzývala k činu. Prostredníctvom tohto hnutia sa snažila podnietiť svoje publikum, aby sa aktivizovalo pri problémoch ako reforma spravodlivosti, či odstránenie ozbrojeného násilia.

Speváčka bola šokovaná faktom, že sa dnes vo svete nájde viac utečencov ako v ktoromkoľvek období v minulosti, a preto pomohla nakrútiť krátky film Let me in (Pusť ma dnu), v ktorom aj účinkovala. Jej pieseň „Hallelujah,“ ktorá sa stala ústrednou piesňou snímky, prináša utečeneckú krízu priamo do našich obývačiek, prostredníctvom príbehu americkej rodiny nútenej utiecť k americko-mexickej hranici.

„Bez ohľadu na to kto sme, každý z nás dostal do vienka svedomie,“ povedala Alicia Keys. „Ten tichý hlások, ktorý sa nám prihovára a upozorňuje nás, keď sa deje niečo zlé, som vždy vnímala ako radcu. Už keď som bola malé dievčatko môj vnútorný hlas na mňa zvykol nakričať! Dnes je moja reakcia, fajn, a čo by som teda mohla urobiť? Túto otázku by sme si mali položiť všetci a začať konať.“

Zapáliť svetlo pre pôvodných obyvateľov Kanady

 

Hoci žijú v jednej z najbohatších krajín sveta, pôvodní obyvatelia dlhodobo patria v Kanade k najutláčanejším členom spoločnosti. Po desaťročiach verejného mlčania a apatie sa dnes energickému a diverznému hnutiu domorodých aktivistov podarilo zaujať pozornosť verejnosti.

Toho roku sa o ocenenie Ambasádor svedomia podelia lídri a aktivisti z hnutia, ktoré preukázalo pozoruhodnú odvahu v zvádzaní dôležitých bitiek za rovnosť pred zákonom, obraňovaní práva na pôdu a inšpirovaní pôvodného obyvateľstva k tomu, aby sa do tohto boja zapojilo.

Od decembra 2012 občianske hnutie „Idle No More“ (Stop nečinnosti) pomáha vrhnúť svetlo na pretrvávajúci boj pôvodných obyvateľov o právo na rozhodovanie o ich vlastnej pôde, zdrojoch a životnom prostredí. Na čele tohto protestu stáli Melissa Mollenová Dupuisová a Widia Larivièreová spoluzakladateľky hnutia v Québecu.

Hnutie, vedené poväčšine ženami, reprezentuje novú vlnu domorodej mobilizácie, ktorá poskytuje platformu pre občianskych aktivistov, pestuje kultúrnu hrdosť u mládeže a spája domorodcov s ostatnými obyvateľmi Kanady pri riešení spoločných problémov ako sú životné prostredie a ekonomika.

Po tom, ako sa dopočuli o vyhlásení víťazov, Melissa Mollenová Dupuisová a Widia Larivièreová uviedli v spoločnom vyjadrení: „Získať takéto prestížne medzinárodné ocenenie je uznaním práce tisícok ľudí, ktorí svojim vlastným spôsobom každodenne bojujú za práva Pôvodného obyvateľstva v spontánnom a mierovom občianskom hnutí.“

V spoločnosti ktorá uprednostňuje honbu za mocou a ziskom pred blahom komunity ako celku, slová a skutky tejto komunity – a jej členov, ktorí sa najčastejšie stretávajú s diskrimináciou a sociálnou nespravodlivosťou – sú tými najdôležitejšími zbraňami v boji proti negatívnym dopadom kolonizácie Kanady.

Cindy Blackstocková dúfa, že toto ocenenie pomôže pritiahnuť globálnu pozornosť na krivdy, ktoré sú v Kanade ešte aj dnes bežnou záležitosťou.

Ako hlava First Nations Child and Family Caring Society, viedla desaťročia trvajúcu právnu bitku proti nedostatočnému financovaniu sociálnych služieb pre deti z Prvých národov. V roku 2016, Kanadský ľudsko-právny tribunál vydal prelomové nariadenie požadujúce od federálnej vlády, aby okamžite začala pracovať na odstránení svojich diskriminačných predpisov.

Kanadská vláda si však s úplným prispôsobením sa tomuto nariadeniu dáva načas, čo znamená, že deti z Prvých národov aj naďalej čelia diskriminácii.

„Svedomie ľudí sa prebúdza a oni začínajú vidieť pretrvávajúcu rasovú diskrimináciu detí Prvých národov zo strany kanadskej vlády,“ uviedla Cindy Blackstocková. „Teraz je otázkou: Čo s tým budeme robiť? Dovolíme, aby Kanada oslávila svoje 150te narodeniny topiac sa v rasizme, alebo sa ozveme a budeme požadovať odstránenie diskriminácie?“