25. mája 2010 zaslala Amnesty International list Ministrovi vnútra Róbertovi Kaliňákovi, v ktorom vyjadrila znepokojenie nad údajným zlyhaním polície dňa 22. mája pri ochrane účastníkov Dúhového Pridu Bratislava 2010 pred útokmi zo strany protidemonštrantov.
Pokojné zhromaždenie približne tisícky účastníkov na podporu rovnosti a ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálov a transrodovo identifikovaných (LGBT) ľudí bolo prvým svojho druhu na Slovensku a bolo nanešťastie poznačené násilím a zastrašovaním z dôvodu zlyhania úradov pri zaistení primeranej bezpečnosti.
Podľa informácií, ktoré Amnesty International získala, účastníci Dúhového Pridu boli predmetom násilia a obťažovania zo strany približne 100 protidemonštrantov, ktorí do nich hádzali vajíčka, kamene a slzotvorný plyn, ohrozujúc tým ich bezpečnosť. Najmenej dvaja ľudia, ktorí niesli dúhovú vlajku, boli zranení, keď boli napadnutí protidemonštrantami počas zhromaždenia na Hviezdoslavovom námestí, ktoré predchádzalo pochodu.
Takýmto incidentom bolo možné predísť, keby bola polícia lepšie pripravená na zaistenie bezpečnosti účastníkov Pridu. Podľa organizátorov Dúhového Pridu Bratislava, polícia neprejavila žiadnu snahu o rozpustenie zhromaždenia protidemonštrantov na Hviezdoslavovom námestí, ktoré nebolo ohlásené.
Amnesty International poznamenáva, že trasa pochodu bola dohodnutá dlho vopred, a že organizátorom Dúhového Pridu Bratislava 2010 boli dané bezpečnostné záruky od starostu Starého mesta, zástupcu veliteľa mestskej polície a zástupcu veliteľa štátnej polície z Krajského riaditeľstva v Bratislave. Avšak, počas zhromaždenia na Hviezdoslavovom námestí, ktoré predchádzalo samotnému pochodu, sa na organizátorov Dúhového Pridu Bratislava 2010 obrátil zástupca veliteľa mestskej polície a oznámil im, že z dôvodu prítomnosti protidemonštrantov v centre mesta, polícia viac nemôže ručiť za bezpečnosť účastníkov a odporučil im, aby pochod zrušili.
Amnesty International zaznamenala, že počas niekoľkých týždňov pred akciou boli na internetových stránkach ultrapravicových skupín zverejňované netolerantné postoje demonštrujúce odpor voči pochodu. Dňa 21. mája Ľudová strana Naše Slovensko, ktorá má svoje korene v zakázanom ultrapravicovom hnutí Slovenská pospolitosť, zverejnila na internete výzvu na protidemonštrácie a útoky voči účastníkom Dúhového Pridu Bratislava 2010. Tieto fakty mala brať polícia do úvahy pri tvorbe bezpečnostného plánu na 22. mája 2010.
Amnesty International je taktiež sklamaná vyhlásením Ministra vnútra Róberta Kaliňáka, počas politickej debaty v televízii Markíza zo dňa 23. mája 2010, kde uviedol, že “polícia bola určite dostatočne pripravená, ale netreba si zamieňať políciu s organizačným štábom pochodu gejov a lesbičiek. 29 extrémistov bolo zadržaných. Polícia si svoju prácu robila veľmi dobre. [Pride] … mal veľmi nešťastné načasovanie … Ak si [usporiadatelia] … chceli urobiť svoje zabezpečenie, mali si objednať súkromnú bezpečnostnú službu. Našou povinnosťou je zabezpečiť verejný poriadok a ten sme zabezpečili.”
V skutočnosti, povinnosťou vlády bolo poskytnúť zodpovedajúcu ochranu zložkami polície, aby sa zaistilo, že účastníci Dúhového Pridu Bratislava 2010 si môžu uplatniť svoje právo na slobodu prejavu a na pokojné zhromažďovanie, bez akejkoľvek hrozby či stretu s násilím.
Amnesty International je znepokojené najmä tým, že k násilným útokom a zastrašovaniu účastníkov Dúhový Pridu prispievali aj verejné diskriminačné vyhlásenia politikov.Napríklad 1. mája 2010 sa v denníku Sme k pochodu vyjadril aj predseda Slovenskej národnej strany: „Aby sme im ukázali tu v uliciach hlavného mesta Slovenskej republiky, že sú tu nežiaduci element. Osobne si ich tam prídem opľuť“.
Amnesty International vyzvala predstaviteľov SR, aby:
- zabezpečili dôkladné a nestranné vyšetrenie fyzických útokov, ku ktorým došlo 22. mája 2010 voči jednotlivcom z dôvodu ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity a aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd v rámci konania, ktoré spĺňa medzinárodné štandardy;
- zabezpečili, že obete dostanú spravodlivé a primerané odškodnenie vrátane kompenzácie;
- verejne odsúdili útoky, hrozby útokov a obťažovanie LGBT osôb a jasne vyjadrili, že takéto násilie je trestný čin a ako také bude stíhané;
- zabezpečili, že všetky osoby boli schopné efektívne si uplatňovať svoje právo na slobodu zhromažďovania bez diskriminácie, a že polícia má dostatočné zdroje a tréning na prijatie účinných opatrení na ochranu tohto práva;
Zlyhanie orgánov ochrániť účastníkov Dúhového Pridu Bratislava 2010 je porušením ich práva na pokojné zhromažďovanie, ktoré je uznané a chránené článkom 21. Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (MPOPP) a článkom 11. Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDOLPZS). Je to taktiež porušením článku 19. MPOPP a článku 10. EDOLPZS, ktoré zabezpečujú právo na slobodu prejavu. Slovensko je zmluvnou stranou ako MPOPP, tak aj a EDOLPZS. Európska judikatúra jasne vyjadrila, že orgány sú povinné prijať opatrenia na zabezpečenie, aby účastníci pokojnej demonštrácie boli schopní vystúpiť bez obáv, že budú vystavení fyzickému násiliu, zo strany svojich oponentov. (Plattform Ärzte für das Leben vs. Rakúsko, Európsky súd pre ľudské práva, 1985).