Je treba oceniť, že Slovensko na rozdiel od mnohých iných krajín súhlasilo s prijatím ujgurských väzňov z Guantánama. Ich prepustenie však prichádza päť rokov po tom, čo americký federálny súd nariadil ich prepustenie na území USA a takmer štyri roky po tom, čo mala byť väznica v Gunatáname uzavretá. Ďalších 155 väzňov ešte v Guntáname ostáva, a medzi nimi veľká skupina jemenských občanov, ktorí sa kvôli nestabilite do svojej krajiny vrátiť nemôžu.
Väzni prijatí slovenskou stranou nepredstavujú bezpečnostné riziko. Americké úrady konštatovali, že sa žiadne ich napojenie na teroristické skupiny nepotvrdilo, nie je preto dôvod obávať sa ich príchodu na Slovensko. Ide o príslušníkov ujgurskej menšiny, jednej z etnických menšín, ktorej práva a identitu čínska vláda dlhodobo potláča. Skupina Ujgurov, ktorí sa dostali do Guantánama, najprv utiekla z Číny do Afganistanu, ale keď v roku 2001 začalo bombardovanie zo strany armády USA, utiekli do hôr, odkiaľ sa s pomocou prevádzačov mali dostať do bezpečia do Pakistanu. Tam boli vydaní americkým jednotkám.
Tak ako každého bývalého väzňa, aj ujgurských väzňov z Guantánama čaká veľmi náročný proces reintegrácie. Slovenské úrady by im mali pomôcť prekonať tri hlavné problémy, s ktorými sa často bývalí väzni potýkajú: spoločenské stigma bývalých väzňov, problémy s hľadaním práce a zdravotné problémy psychologického či fyzického charakteru. Dôležité tiež je, aký právny status slovenské úrady Ujgurom udelia. Mal by im dať potrebnú stabilitu, prístup k verejným službám a tiež zaistiť plnú ochranu pred vydaním do krajín, kde by im hrozilo mučenie či zlé zaobchádzanie. Taktiež by mali slovenské úrady umožniť rodinám bývalých väzňov, aby sa za nimi na Slovensko v prípade záujmu presťahovali.