Erika Guevara Rosas, riaditeľka Amnesty International pre Ameriku
Prvým z oficiálnych krokov prezidenta Obamu v januári 2009 bolo podpísanie príkazu na zatvorenie väznice na americkej základni Guantánamo Bay na Kube do jedného roka. Po ôsmich rokoch zadržiavania väzňov v Guantáname to znamenalo prísľub zmeny. Ale príkaz zlyhal tým, že nepriznal povinnosti USA v oblasti ľudských práv. Navyše tým, že Obamova administratíva prijala chybnú koncepciu „zákona vojny“ svojho predchodcu sa nepodarilo docieliť ukončenie neurčitého zadržiavania väzňov.
22. januára 2014 uplynulo päť rokov od príkazu prezidenta Obamu zavrieť Guantánamo, zatiaľ čo väzenský tábor naďalej funguje vo vákuu ľudských práv.
Väzenie v Guantáname je urážkou medzinárodných princípov ľudských práv a spochybnením dôveryhodnosti USA. 13 rokov od spustenia tohto väzenského tábora musí svet prinútiť USA, aby sa zodpovedali za svoje hlboké zlyhanie v dodržiavaní medzinárodných ľudskoprávnych štandardov, ktoré tak často vyžadujú od ostatných. Dvanásť rokov po tom, čo boli do Guantánama privezení prví väzni, spútaní v lietadle ako nejaký náklad, je tu stále zadržiavaných vyše 150 mužov. Väčšina z nich je tu väznená bez toho, aby voči nim bolo vznesené obvinenie alebo prebehol súdny proces.
Medzi zadržanými v Guantáname sú väzni, ktorí mali byť súdení na základe obvinení spojenými s útokmi z 11. Septembra 2001 alebo inými vážnymi prípadmi porušovania ľudských práv. Rešpektovanie práva obetí na spravodlivosť by znamenalo vznesenie obvinenia a uskutočnenie spravodlivého súdneho procesu v bežných civilných súdoch už pred rokmi.
Napriek rozsudku Najvyššieho súdu USA spred 5,5 roka, podľa ktorého majú väzni v Guantáname ústavné právo na „promptné“ vypočutie, aby mohli napadnúť zákonnosť svojho väznenia, niektorí zadržaní ešte stále čakajú na svoje predvolanie na súd.
Podľa zvrátenej právnej logiky Guantánama, dokonca ani súdne zistenie, že zadržiavanie väzňa je protizákonné nemusí znamenať jeho okamžité prepustenie. Transfer troch Číňanov – Ujgurov na Slovensko minulý mesiac sa uskutočnil vyše päť rokov po tom, ako federálny sudca USA rozhodol, že ich zadržiavanie je protizákonné. Ak by USA urobili to, čo žiadajú od iných štátov – vzali do USA prepustených väzňov, ktorí nemôžu byť vrátení do krajiny svojho pôvodu – Ujguri mohli byť prepustení ihneď po tom, ako súd v ich prípade vydal rozsudok.
Vyše sedemdesiatim zadržaným – väčšinou jemenského pôvodu – bol „povolený transfer“, ale posúdenie bezpečnostnej situácie v krajine ich pôvodu alebo iných okolností zo strany USA oddialilo ich prepustenie.
Zopár väzňov v Guantáname čelí súdnemu procesu podľa systému vojenského tribunálu, ktorý nespĺňa medzinárodné štandardy spravodlivého procesu. Šiestim v súčasnosti hrozí možnosť trestu smrti. Z vyše 800 väzňov, ktorí sú tu zadržaní bolo menej ako percento usvedčené vojenským tribunálom – piati z nich sa priznali v rámci dohody o vine a treste, ktorá znamenala prísľub možného prepustenia zo základne.
Zároveň tu ale chýba pravda, povinnosť USA zodpovedať sa za svoje konanie a odškodniť porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopustili voči bývalým a súčasným väzňom v Guantáname, čo znamená hlbokú nespravodlivosť, ktorá predstavuje vážne porušovanie medzinárodných záväzkov USA v oblasti ľudských práv.
Väzni z Guantánama boli mučení a vystavovaní iným formám zlého zaobchádzania – v Guantáname alebo inde v americkej väzbe pred tým, ako sa tam dostali – metódou „waterboardingu“, predĺženého väznenia v izolácii a v poslednej dobe aj krutým núteným kŕmením, ktoré je reakciou na masové hladovky, ktorými väzni protestujú proti svojmu pretrvávajúcemu zadržiavaniu.
Počas väzby na základni zomrelo deväť zadržaných – dvaja prirodzenou smrťou a siedmi spáchali samovraždu.
Ak by bola za toto vákuum ľudských práv zodpovedná akákoľvek iná krajina, určite by si tým zo strany USA vyslúžila odsúdenie. USA ale dovolili, aby väznenie v Guantáname a stav absentujúcej zodpovednosti pretrvával, zatiaľ čo naďalej všade prehlasujú svoju oddanosť ľudským právam.
Tento dvojitý štandard nezostal bez povšimnutia. Iné vlády, experti OSN a mimovládne organizácie sú tými, ktorí sa dožadujú ukončenia väznenia v Guantáname. Dokonca aj prvý veliteľ vo väzení na základni, major generál Michael Lehnert, teraz už na dôchodku, nedávno povedal, že väzenské zariadenie v Guantáname „nemalo byť nikdy otvorené“. Podľa jeho názoru zadržiavanie a mučenie, ktoré sa tam dialo „zmarilo dobrý zámer sveta“ po teroristických útokoch na USA z 11. Septembra 2001.
Zatvorenie Guantánama musí znamenať ukončenie porušovania ľudských práv, ktoré reprezentuje – len jeho premiestnenie je neakceptovateľné. Svet musí vyvíjať tlak na USA, aby upustili od svojej chybnej právnej koncepcie „svetovej vojny“. Kongres a Obamova administratíva by mali prijať protiteroristickú stratégiu, ktorá je v absolútnom súlade v medzinárodným právom a štandardami.
Nie je možné urobiť čiaru za Guantánamom bez toho, aby bola uznaná zodpovednosť za porušovanie ľudských práv, vrátane zločinov podľa medzinárodného práva, ktoré boli spáchané na základni aj inde v rámci americkej „globálnej vojny proti terorizmu“.
Zavretie väzenia nedocieli prevzatie zodpovednosti, za to, čo sa tam udialo zo dňa na deň. Zostáva ale dôležitým a nevyhnutným krokom tým správnym smerom.