Azylový a migračný systém Európskej únie zlyháva a hanebne necháva utečencov a utečenkyne na Balkáne bez ochrany. Necháva ich napospas autoritám a kriminálnym gangom v Srbsku a v Macedónsku, ktoré ich násilne zneužívajú a vydierajú. Uvádza to nová správa Amnesty International. Nebezpečnú cestu Balkánom podstupujú tisíce utečencov a utečenkýň, žiadateľov a žiadateliek o azyl a migrantov – vrátane detí.
Správa s názvom Európske pohraničie: Neprávosti voči migrantom a utečencom v Srbsku, Macedónsku a v Maďarsku uvádza, že čoraz väčší počet zraniteľných ľudí sa na Balkáne zostáva v právnom limbe. Situáciu zhoršujú deportácie, obmedzené možnosti získania azylu a nedostatok bezpečných a legálnych ciest do EÚ.
„Ľudia utekajúci pred vojnou a prenasledovaním podstupujú túto cestu cez Balkán s nádejou, že v Európe nájdu bezpečie. Nachádzajú však len zneužívanie a zlyhávajúci azylový systém,“ uviedla Gauri van Guliková, zástupkyňa riaditeľa Amnesty International pre Európu a strednú Áziu.
“Srbsko a Macedónsko sa stali výlevkou pre prebytočných utečencov a utečenkyne, migrantov a migrantky, ktorých v Európe nie je nikto ochotný prijať.”
Správa vychádza zo štyroch výskumných misií uskutočnených v Srbsku, Maďarsku, Grécku a v Macedónsku v období od júla 2014 do marca 2015 a z rozhovorov s viac ako stovkou utečencov a utečenkýň, migrantov a migrantiek. Ich spovede odhaľujú šokujúce podmienky, ktorým čelia tí, ktorí prechádzajú západným Balkánom. Táto cesta už je rušnejšia ako Stredozemné more a stala sa najvyužívanejšou trasou do EÚ. Počet ľudí zadržaných pri prechode srbsko-maďarskej hranice vzrástol od roku 2010 o viac ako 2 500 % (z 2 370 na 60 602).
Trasa, ktorá vedie z Turecka cez more do Grécka a potom po pevnine cez Macedónsko a Srbsko do Maďarska si síce vyžiadala menej životov ako trasa z Líbye cez Stredozemné more, ale predsa je plná prekážok a nebezpečenstiev. Od januára 2014 sa 123 utečencov a utečenkýň, žiadateľov a žiadateliek o azyl. migrantov a migrantiek utopilo pri pokuse dostať sa Stredozemným morom do Grécka a 24 zahynulo na železniciach.
‘Putujeme od smrti k smrti’
Tí, ktorí sa dostanú na grécke ostrovy – vrátane detí – čelia hrozným podmienkam. Väčšina putuje z ostrovov do Atén, potom sa pokúsi prekročiť hranice do Macedónska a pokračuje ďalej do krajín EÚ.
Na macedónskej hranici s Gréckom a srbskej hranici s Macedónskom sú utečenci a utečenkyne, migranti a migrantky bežne vystavení zlému zaobchádzaniu hraničnou políciou a nelegálne vracaní späť za hranicu. Mnohí sú nútení zaplatiť úplatok. Jeden svedok povedal Amnesty International, že srbská pohraničná polícia pri hranici s Maďarskom pohrozila jeho skupine, že ak nezaplatia 100€ za osobu, vrátia ich späť.
Utečenec z Afganistanu Amnesty International popísal, ako jeho skupinu macedónska polícia vytlačila späť do Grécka. „Videl som dobitých mužov. Zbili aj môjho 13-ročného syna a mňa,“ povedal.
Niektorí utečenci a utečenkyne Amnesty International povedali, že vrátení späť za hranicu boli viac ako 10 krát. Tieto operácie sa často udiali až po prekročení hranice a pomerne ďaleko za ňou.
Migranti a migrantky, utečenci a utečenkyne, žiadatelia a žiadateľky o azyl popísali, ako boli tlačení, fackaní, kopaní a bití srbskou políciou v blízkosti maďarskej hranice. Afganský utečenec Amnesty International povedal, že „zbili ženu v piatom mesiaci tehotenstva.“
Utečenci a utečenkyne, migranti a migrantky sa ľahko stávajú aj obeťami finančného zneužívania prevádzačmi, a tiež obeťami útokov kriminálnych gangov. Dvaja Nigérijčania Amnesty International porozprávali o tom, ako boli zadržiavaní v Macedónsku: „Zaútočilo na nás deväť mužov s nožmi. Išli sme to nahlásiť na políciu a oni nás zatkli.“
‘Ak zomrieš, nikto sa nebude na teba pýtať’
Mnohí utečenci a utečenkyne, migranti a migrantky sú svojvoľne zadržaní políciou a úradmi. Stovky z nich, vrátane rodín, tehotných žien a detí bez sprievodu rodičov či blízkych, sú na dlhšie obdobie bez akýchkoľvek právnych záruk či možnosti požiadať o azyl zadržiavaní v Macedónskom prijímacom centre pre cudzincov – známom ako Gazi Baba. Mnohí sú mesiace protizákonne zadržiavaní v neľudských a ponižujúcich podmienkach, aby mohli byť využití ako svedkovia v súdnych procesoch s prevádzačmi.
“Keď sme prišli do Gazi Baba, bolo tam približne 400 až 459 ľudí. Ľudia spali dokonca aj na schodoch, také hrozne preplnené to tam bolo. Na dlážkach a v chodbách, všade boli matrace,“ povedal utečenec zo Sýrie.
Ďalší Amnesty International povedali, že boli bití, alebo boli svedkami bitia policajtmi v Gazi Baba. Jeden opísal, ako keď niekoľkí Sýrčania pohrozili hladovkou, policajt im odpovedal: “Ak tu zomriete, nikto nepríde a nebude sa na vás pýtať. Vaše mŕtve telo jednoducho vyhodíme.“
Zlyhávajúce azylové systémy
Osoby, ktoré sa pokúšajú o získanie azylu v Srbsku alebo v Macedónsku, čelia vážnym prekážkam. V roku 2014 bol v Macedónsku udelený štatút utečenca len 10 osobám, v Srbsku dostal azyl len jediný žiadateľ. Odradení pomalým procesom, väčšina utečencov pokračuje ďalej do Maďarska, kde čelia ďalším porušeniam svojich práv.
Tí, ktorí sú pri prekročení maďarskej hranice odhalení, zažívajú zlé zaobchádzanie políciou a sú zadržiavaní v často preplnených zariadeniach a v ponižujúcich podmienkach. V roku 2014 udelilo Maďarsko azyl 240 osobám – malej skupine z celkového počtu žiadateľov.
Väčšina zadržaných je neskôr prepustená do prijímacích centier. Tí, ktorí sú označení za rizikových pokiaľ ide o útek z týchto centier, zostávajú v zadržiavacích centrách. Tí, ktorí nechcú žiadať o azyl v Maďarsku a dúfajú v azyl v iných krajinách EÚ, sú spravidla deportovaní do Srbska a v niektorých prípadoch ďalej do Macedónska. Tam sú ponechaní bez právneho statusu, ochrany, alebo podpory a sú zraniteľní voči ďalším porušeniam ľudských práv.
Kazová migračná politika EÚ
Rastúci počet migrantov a utečencov na balkánskej trase je dôsledkom zlyhania migračnej a azylovej politiky EÚ, nad ktorou nemajú Srbsko a Macedónsko žiadnu kontrolu. Ponechanie zodpovednosti za migrantov na prvej vstupnej krajine a obmedzovanie bezpečných a legálnych spôsobov migrácie uvalilo na okrajové štáty EÚ a ich susedov neznesiteľné napätie a námahu. Namiesto zdokonalenia azylových systémov krajín pozdĺž balkánskej trasy, vložila EÚ svoje úsilie do posilnenia systému „spravovania hraníc“.
“Srbsko a Macedónsko musia urobiť oveľa viac v rešpektovaní migrantov a migrantiek, utečencov a utečenkýň ich práv. Nie je však možné oddeliť tamojšiu problematiku porušení ľudských práv od širšej problematiky prílevu migrantov a migrantiek, utečencov a utečenkýň do a cez EÚ, a zlyhávajúceho migračného systému EÚ,“ uviedla Gauri van Guliková.
“Čoraz viac zraniteľných utečencov, utečenkýň, žiadateľov a žiadateliek o azyl a migrantov a migrantiek sa dostáva do pasce, do balkánskej krajiny nikoho. To vytvára väčší a väčší tlak na Srbsko a Macedónsko. Tieto problémy, tak ako tie, ktorým čelia Taliansko a Grécko, môžu byť vyriešené jedine v rámci širšieho prehodnotenia migračnej a azylovej politiky EÚ.“