Ban Ki-moon musí napadnúť bilanciu Uzbekistanu v oblasti ľudských práv

Podľa Amnesty International musí generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon počas piatkovej návštevy v Uzbekistane konfrontovať politické vedenie krajiny v otázke desivého štatútu ľudských práv.

Uzbecké autority, ktoré dlho ignorovali požiadavky OSN o dodržiavaní ľudských práv, sa musia zaviazať k okamžitým a urgentným reformám na zastavenie mučenia a ďalších nespočetných prípadov porušovaní práv, ktoré sa dejú so schválením vlády.

Amnesty International nalieha na generálneho tajomníka, ktorý navštívi strednú Áziu v dňoch 9. -12. júna, aby opätovne potvrdil predchádzajúce výzvy OSN, apelujúce na dodržiavanie medzinárodných záväzkov Uzbekistanu, a aby požadoval voľný vstup expertov OSN pre ľudské práva do krajiny.

„Napriek blížiacej sa návšteve generálneho tajomníka uzbecká polícia, ako aj bezpečnostný aparát naďalej pokračujú v nehanebnom páchaní zločinov mučenia. Čo sa musí udiať, aby Karimov režim začal brať svoje ľudskoprávne záväzky vážne? Vyše desať rokov Uzbekistan ohŕňal nos nad každým pokusom OSN konfrontovať vládu pre porušovanie ľudských práv,“ povedal riaditeľ programu Amnesty International pre Európu a strednú Áziu John Dalhuisen.

Obete uzbeckých mučiacich komôr sa spoliehajú na Ban Ki-Moona, že ich hlasy budú vypočuté. Sexuálne násilie, ktorého obeťou je Elena Urlaevaová, bojovníčka za ľudské práva, by malo ešte viac povzbudiť generálneho tajomníka OSN v odhodlaní zastať nekompromisný postoj k mučeniu.

Minulý týždeň zajala uzbecká polícia Elenu Urlaevaovú, riaditeľku Aliancie za obranu ľudských práv a podrobila ju dvom agresívnym vaginálnym testom, análnemu testu ako aj ďalšiemu ponižujúcemu zachádzaniu, kedy bola donútená verejne močiť pred zrakmi polície. Polícia hľadala pamäťovú kartu, na ktorej Urlaevaová uschovávala dôkazy o porušovaní ľudských práv v krajine, no zjavne tiež využila túto príležitosť na spôsobenie bolesti a poníženia.

Hrubé zaobchádzanie s Elenou Urlaevaovou je najnovším príkladom rozšíreného a endemického využívania mučenia na zastrašenie a poníženie tých málo bojovníkov a bojovníčok za ľudské práva, ktorí zostali v krajine, a na získanie „priznaní“ údajných podozrivých osôb.

V otvorenom liste Ban Ki-moonovi Amnesty International vyzdvihla stav ďalších obetí mučenia. V liste uznala predchádzajúce snahy generálneho tajomníka, ktorými žiadal uzbecké vedenie o priznanie zodpovednosti za nehorázne porušovania ľudských práv ako aj za vytváranie prostredia beztrestnosti.

Amnesty International požiadala generálneho tajomníka OSN aby spomenul prípad Muhammada Bekzhanova, neprávom uväzneného vydavateľa zakázaného opozičného denníka Erk. Bekzhanov bol mučený vo vyšetrovacej väzbe, donútený „priznať sa“ k vyfabrikovaným obvineniam a od nespravodlivého súdu v roku 1999 je naďalej držaný vo väzbe.

Generálnemu tajomníkovi bol priblížený aj prípad Azama Farmonova, ktorý bol mučený a usvedčený v roku 2006. Farmonov mal byť minulý mesiac prepustený, no jeho väzba bola predĺžená o ďalších päť rokov. Uzbecké autority bežne používajú túto taktiku, ktorá je v rozpore s medzinárodným právom, na umlčanie aktivistov a aktivistiek, či opozície.

„Presadzovanie ľudských práv je základným pilierom práce OSN a rešpektovanie absolútneho zákazu mučenia je povinnosťou každej členskej krajiny, vrátane Uzbekistanu. Generálny tajomník má možnosť vyplniť prázdne miesto, ktoré vytvorili jednotlivé krajiny ich obmedzeným vnímaním vlastných záujmov a primäť uzbecké autority k zodpovednosti za rutinné a strašné zločiny, ktoré počas mnohých rokov páchajú na vlastných krajanoch,“ oznámil John Dalhuisen.

Amnesty International v správe Tajomstvá a lži: Vynútené priznania pod hrozbou mučenia v Uzbekistane vydanej 15. apríla varovala, že mučenie je v krajine je „endemické“. V niektorých zariadeniach sú špeciálne miestnosti, v ktorých sa na mučenie využívajú elektrošoky, dusenie a znásilňovanie.

Správa obvinila vlády USA a EÚ z nedostatočne nekompromisného postoju voči dodržiavaniu ľudských práv v krajine vzhľadom na jej geostrategickú dôležitosť vo vojenskej oblasti, v protiteroristických operáciách, v obchode ako aj v získavaní nerastných surovín.