Amnesty International znepokojuje rozhodnutie súdu v Bruseli, ktorý zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu v „prípade Ariela Šarona“. Verdikt súdu vychádza z analýzy belgického práva, ktoré zakazuje začatie vyšetrovania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy, ak podozrivý nie je na území Belgicka.
„Takáto interpretácia belgických zákonov je nezlúčiteľná s medzinárodným právom,“ vyhlásila Amnesty International. Sťažnosť vychádzala z obvinenia zo zabitia minimálne 900 Palestínčanov; mužov, žien a detí v utečeneckých táboroch Sabra a Šatila na okraji Bejrútu v Libanone.
Belgický parlament v rokoch 1993 a 1999 uzákonil v prípadoch vojnových zločinov ako aj zločinov proti ľudskosti a genocídy všeobecnú súdnu právomoc. Belgické súdy by teda mali mať možnosť začať vyšetrovanie bez ohľadu na to, či sa podozrivý nachádza v krajine alebo nie. Umožňuje to napokon aj štvrtá Ženevská konvencia z roku 1949, podľa ktorej je možné žiadať o vydanie podozrivého, aj keď nikdy v danej krajine nebol. Ďalšie slovo povie odvolací súd. „Masakry v Sabre a Šatile boli vojnovými zločinmi a musia byť plne a nestranne vyšetrené,“ tvrdí Amnesty International.
Vlaňajšia štúdia Amnesty International ukázala, že všeobecnú súdnu právomoc možno proti vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti, genocíde, týraniu a dokonca aj proti bežným zločinom použiť vo väčšine krajín. Takmer všetky národné zákony zabezpečujú univerzálnu súdnu právomoc a začatie vyšetrovania nepodmieňujú prítomnosťou podozrivých v krajine.