Bezpečnostná rada OSN si musí uvedomiť cenu irackého konfliktu

AI vyzýva na otvorenú diskusiu o dôsledkoch vojny na život civilistov

12.2.2003 – Generálna tajomníčka Amnesty International Irene Khanová sa dnes opýtala, či sa Bezpečnostná rada OSN bojí vidieť cenu za ľudské životy, ktoré si vyžiada konflikt v Iraku. „Bezpečnostná rada musí pripísať vysokú prioritu dôsledkom, ktoré vojna bude mať na ľudské práva a humanitárnu situáciu. Bude totiž rozhodovať o vojne proti krajine, ktorej ľudia trpia hrubým porušovaním práv zo strany vlády a viac ako desaťročím sankcií,“ dodala Khanová.

Amnesty International (AI) zaslala minulý týždeň predsedovi Bezpečnostnej rady list, v ktorom vyjadruje obavu, že dopadu možnej vojenskej akcie proti Iraku na civilistov nevenovala dostatočnú pozornosť. Podľa AI by sa o ňom mala viesť rozprava na otvorenom zasadaní, ktorého by sa zúčastnili všetci členovia OSN. Ľudskoprávna organizácia dnes privítala krok Juhoafrickej republiky, ktorá podporila žiadosť o otvorenú debatu. „Je životne dôležité, aby predseda Bezpečnostnej rady tejto žiadosti vyhovel. Plná, odborne podložená a otvorená rozprava v Bezpečnostnej rade o ľudských právach a humanitárnych následkoch prípadného vojenského zásahu je navýsosť potrebná,“ vyhlásila AI. Amnesty International má hlboké obavy, že by sa situácia v Iraku mohla v prípade vojenského zásahu prudko zhoršiť. Existuje riziko ďalšieho porušovania ľudských práv zo strany irackých úradov, ozbrojených opozičných skupín, iných strán zúčastnených na konflikte a etnického či iného revanšu. „Bezpečnostná rada, žiaľ, ľudským právam dostatočnú pozornosť nevenovala. Ak by boli v Iraku rozmiestnení pozorovatelia, znamenalo by to významný príspevok k ochrane týchto práv nielen dnes, ale aj v budúcnosti,“ upozornila Irene Khanová. Mandát pozorovateľov by mal zahŕňať sledovanie porušovania ľudských práv ktoroukoľvek zúčastnenou stranou. Ich správy by mali poskytnúť OSN zdroj spoľahlivých informácií. Amnesty International si je vedomá, že OSN už humanitárne riziká konfliktu v Iraku zhodnotila. Generálny tajomník Kofi Annan sa chystá prediskutovať vplyv konfliktu v Iraku na životy civilistov v rámci neformálnej debaty v Bezpečnostnej rade. Táto otázka je však podľa AI príliš dôležitá na to, aby sa o nej hovorilo za zatvorenými dverami. Naopak, potrebná je riadna, otvorená a transparentná rozprava. Amnesty International dnes preto mobilizuje svojich členov na celom svete, aby žiadali Bezpečnostnú radu o otvorenú diskusiu v rámci OSN. AI tiež vyzvala Bezpečnostnú radu, aby Generálny tajomník OSN urýchlene informoval verejnosť o dôsledkoch konfliktu na život civilného obyvateľstva. Diskusia by sa mala týkať nasledovných problémov:

1) Pravdepodobné účinky vojenského zásahu na ľudskoprávnu a humanitárnu situáciu irackého obyvateľstva, ktoré je už teraz vystavené vážnemu porušovaniu ľudských práv zo strany vlastnej vlády a trpí dôsledkami ekonomických sankcií, najmä narušením distribučnej siete potravín a poškodením základnej infraštruktúry.

2) Riziko, že vojenský zásah povedie k obrovskej utečeneckej kríze podobnej udalostiam z roka 1991. Kľúčové bude zabezpečenie otvorených hraníc a medzinárodnej solidarity v snahe poskytnúť vonkajším i vnútorným utečencom účinnú ochranu a pomoc

3) Riziko hrubého porušenia medzinárodného humanitárneho práva, vrátane priamych útokov na civilistov, používania „ľudských štítov“, útokov bez rozlíšenia cieľa a útokov na civilné ciele. Zhodnotiť treba aj dopad prípadného použitia chemických, biologických a jadrových zbraní, ktoré už svojou povahou medzi cieľmi nerozlišujú.

4) Spôsob, ako sa postarať o okamžité rozmiestnenie pozorovateľov ľudských práv, v zhode s rezolúciou č.57/232, ktorú Valné zhromaždenie OSN schválilo len v decembri 2002.

Amnesty International víta a podporuje iniciatívy Bezpečnostnej rady OSN z posledných rokov, vyjadrené v rezolúciách 1265 (1999), 1296 (2000) a 1460 (2003), ktoré zdôrazňujú dôležitosť maximálnej ochrany civilistov pri ozbrojených konfliktoch a nutnosť postarať sa o to, aby sa páchatelia prečinov museli za ne zodpovedať. „Vyzývam radu, aby kritéria, ktoré sama stanovila, použila dnes pri hodnotení situácie v Iraku,“, uzavrela Irene Khanová.