Blog: Čo sa zmenilo v školách od rozsudku školskej segregácie?
Barbora Černušáková, výskumníčka Amnesty International pre Slovensko a Lenka Machlicová, Amnesty International Slovensko.
Tri roky po prelomovom rozsudku ktorý rozhodol, že Slovensko diskriminovalo rómske deti, sme sa vrátili do regiónu pod Vysokými Tatrami. Chceli sme vidieť, čo sa v školách zmenilo. Z výsledku našej návštevy môže človeku behať mráz po chrbte. Ak nastala nejaká zmena v školskom živote rómskych detí, tak je to zmena k horšiemu. Kým v roku 2012 súd rozhodol, že škola neoprávnene oddeľuje rómskych žiakov v jednotlivých triedach, v roku 2015 tento stav nielen pretrváva, ale rysujú sa tu ešte oveľa závažnejšie formy segregácie. Okrem toho, že deti sú segregované v triedach a školách, čelia hrozbe úplného fyzického odlúčenia od svojich rovesníkov alebo v podstate od každého z nerómskej väčšiny.
Hoci súd v roku 2012 riešil situáciu v jednej dedine, rómske deti boli segregované vo výlučne rómskych školách, či triedach na mnohých miestach na východnom Slovensku. Namiesto riešenia tejto protiprávnej situácie sa v roku 2013 úrady chytili nápadu takzvaných kontajnerových škôl. Malo to byť rýchle riešenie problému nedostatočných školských kapacít a vysokého počtu nových, prevažne rómskych žiakov. Problém dostupnosti škôl ešte zhoršoval fakt, že niektoré školy odmietali zápis nových rómskych detí. Netreba ale dodávať, že tento problém vôbec nie je nový. Už desať rokov sa zhoršuje a zostáva bez odozvy úradov.
Navštívili sme štyri zo šiestich obcí v Kežmarskom okrese, ktoré sa potykajú s nedostatočnými školskými kapacitami. V troch z nich už kontajnerové školy stáli. Detský smiech a vrava by mali vypĺňať ticho počas prestávok. Spoločná črta týchto škôl bola ich etnická homogenita – všetky deti boli rómske. Segregované nastavenie bolo v jednom prípade ešte intenzívnejšie kvôli tomu, že škola bola postavená priamo v osade. Plány na stavbu ďalších škôl prebiehali najmenej na troch iných miestach.
Niektorí z rodičov, s ktorými sme hovorili, sa obávali, že odlúčenie od nerómskych žiakov v školách bude mať vplyv na kvalitu vzdelania ich detí a ich budúci život. „Keď deti dokončia deviatu triedu, nepokračujú na strednej škole. Keby boli spolu s nerómami, boli by viac ambiciózni,” obávala sa rómska matka Marika.
„Ak sú všetci spolužiaci našich detí ďalší rómski žiaci, ako môžeme očakávať, že sa budú miešať a integrovať s nerómami, keď sa presunú na strednú školu?” opýtal sa nás Imrich, ktorého deti navštevujú strednú školu v obci Kežmarok.
Dôsledky fyzického oddelenia v skutočnosti presahujúce rámec vzdelávania. Jozef žije v osade 1,8 km od obce. Osada sa stáva viac a viac izolovanou od života v obci. „Máme komunitné centrum, kostol. Ideme do dediny len vtedy, keď potrebujeme niečo zariadiť v obci.“
Štvrtáka Milana a jeho kamarátov do júna 2014 prevážal denne autobus zo Stráň pod Tatrami do rómskej obecnej školy umiestnenej v budove v Kežmarku. Jazda autobusom bola vzácnou príležitosťou stretnúť sa s nerómami. Milan žije v osade vzdialenej od obce asi pol kilometra. V septembri 2014 tam bola otvorená kontajnerová škola. Zatiaľ čo chlapci boli väčšinou radi, že ju majú blízko, Milanovi chýbajú jeho jazdy do mesta.
V dedinách, ktoré sme navštívili Rómovia predstavovali väčšinu obyvateľov. Väčšina nerómov zapísala svoje deti do škôl v iných miestach, kvôli čomu boli miestne školy etnicky homogénne.
V obci Ostrovany, ktorej sa týka rozsudok súdu z roku 2012, je najviac viditeľné zhoršenie segregácie. Tri roky po vynesení rozsudku sú rómski žiaci aj naďalej oddelení od nerómskych spolužiakov v škole, ktorá sa nachádza v blízkosti dediny. Okrem toho obec Ostrovany plánuje postaviť kontajnerovú školu priamo v osade. Akonáhle bude škola otvorená, budú sa deti zdržiavať len v osade.
Hoci úrady použili termín „segregácia“ mnohokrát počas našich rozhovorov, urobili tak s odmietavým a sarkastickým tónom. Ako keby rovnaké zaobchádzanie vrátane prevencie etnickej segregácie nebola zákonná povinnosť, ale nejaká forma rozmarného luxusu. Je smutné, že takýto prístup významne prispieva k prostrediu, v ktorom sa celkové oddelenie na základe etnicity stáva realitou. Je to prostredie, v ktorom sa dá len ťažko očakávať pochopenie a rešpektovanie rozdielov a nakoniec aj rešpektovanie právneho štátu.
Mená použité v tomto blogu boli zmenené pre zachovanie anonymity jednotlivcov, ktorí poskytli rozhovory.
