Amnesty International dnes zverejňuje nové fakty o tajných operáciách CIA. Pri nich sú obviňovaní z terorizmu zadržiavaní bez zákonných postupov, alebo sú jednoducho unesení. Tajne sú väznení a prevážaní do krajín, kde im pri vyšetrovaní hrozí mučenie.
CIA si kvôli utajeniu svojich operácií prenajímala súkromné letecké spoločnosti a zneužívala tak leteckú prax. Zadržiavaných prepravovala v rozpore s medzinárodným právom. Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve, známy ako Chicagský dohovor, povoľuje súkromným nekomerčným letom prelet a technické zastávky na území štátov bez toho, aby im úrady vydali povolenie. To je pravdepodobne hlavný dôvod, prečo sa CIA pre prevoze zadržiavaných spoliehala na iné ako vojenské či oficiálne štátne lietadlá, ktoré špeciálne povolenie potrebujú a vyžadujú informovať aj o tom, že prevážaní sú väzni.
Navyše niektoré zo CIA využívaných leteckých spoločností, ako Premier Executeive Transport, existujú iba na papieri.
AI analyzovala pohyb lietadiel, ktoré CIA používala v rokoch 2001 až 2005. V európskom vzdušnom priestore sa uskutočnilo okolo 1 000 letov súkromných spoločností, priamo prepojených na CIA. Neexistujú však dôkazy o tom, že vždy prevážali zadržiavaných. O uskutočnení prevozov ale svedčia výpovede obetí, ich právnikov a evidencia miest a počtu pristátí. Lietadlá súkromných leteckých spoločností mali povolenie pristávať aj na amerických vojenských základniach, najčastejšie na USA námornej základni na Guantanámo, na Kube.
V dôsledku maximálneho utajovania operácií nie je možné zistiť počet unesených, alebo zadržaných osôb. Informácie získané od jednotlivých vlád naznačujú, že ide o stovky ľudí. Väčšina z nich je zadržiavaná nezákonne. Mnohí neboli zaevidovaní, nemali prístup k právnikovi, nebola informovaná ich rodina – vlastne „zmizli“.
CIA prevážajú zadržiavaných mimo územie USA za účelom výsluchov, mimo dosahu zákona. Ide o nezákonný transfer osôb bez súdneho a administratívneho dohľadu, navyše do krajín, ktoré sú známe systematickým mučením. Je pravdepodobné, že štáty, v ktorých sa vypočúvanie uskutočňovalo boli vybrané zámerne, kvôli technikám používaným pri vypočúvaní. Ministerka zahraničných vecí USA, Condoleeza Rice trvá na tom, že: „USA nikoho nepreviezli a neprevezú do krajiny, kde by mu hrozilo mučenie. Ak je potrebné, Spojené štáty hľadajú diplomatické záruky, že prevážaná osoba nebude mučená.“ Otázne zostáva, prečo USA vôbec povoľujú prevozy do krajín, v ktorých je riziko mučenia a zlého zaobchádzania natoľko vysoké, že musia žiadať o diplomatické záruky. V nich sa prijímací štát zaviaže, že nespácha trestný čin.
V iných prípadoch sú zadržiavaní pre umiestnením vo väzniciach USA zadržiavaní v prísne utajovaných zariadeniach na území USA, niekedy nazývaných „čierne miesta“.
Podľa medzinárodného práva žiaden štát nesmie povoliť prevoz osoby do krajiny, v ktorej mu hrozí mučenie alebo zlé zaobchádzanie. Amnesty International vyzýva štáty, aby zvýšili kontrolu svojho vzdušného priestoru a nespolupracovali so CIA pri nezákonných prevozoch zadržiavaných.