Dohoda EÚ – Turecko: Zahanbujúca škvrna na kolektívnom svedomí Európy
Žiadatelia o azyl nesmú zostať na gréckych ostrovoch!
Dohoda medzi EÚ a Tureckom, ktorej následkom trpia tisícky ľudí na úteku a migrantov, je škvrnou na kolektívnom svedomí Európy. Tvrdí to Amnesty International pri príležitosti prvého výročia jej fungovania.
Cieľom dohody je navracať žiadateľov o azyl naspať do Turecka na základe predpokladu, že Turecko je pre nich bezpečnou krajinou. Táto dohoda zlyháva v plnení svojich vlastných podmienok. Navyše sú kvôli nej tisícky ľudí na gréckych ostrovoch vystavení zlým a nebezpečným podmienkam.
„Dnešok je čiernym dňom v histórii ochrany ľudí na úteku: je dňom, kedy sa európski lídri pokúsili vykúpiť sa zo svojich medzinárodných záväzkov, bez ohľadu na ľudské utrpenie,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu.
„Pred rokom sa grécke ostrovy premenili na de facto zadržiavace ohrady. Pobrežie Európy sa zmenilo z útočiska na nebezpečné miesto. Aj rok po dohode zostávajú tisícky ľudí uviaznutí v nebezpečnom, zúfalom a, zdanlivo nekonečnom, limbe.“
Väčšina žiadateľov o azyl v táboroch nesmie opustiť ostrovy. Žijú zoskupení za preplnených a špinavých podmienok a v niektorých prípadoch sa stávajú obeťami násilných zločinov z nenávisti. Päť utečencov na ostrove Lesbos vrátane dieťaťa zomrelo na následky okolností spájaných s týmito podmienkami.
Európski lídri sa stále držia fikcie, že Turecko je bezpečnou krajinou pre ľudí na úteku a žiadateľov o azyl. Grécke súdy však doteraz blokujú návraty sýrskych žiadateľov o azyl do Turecka, ktoré by mali byť odôvodnené práve tým, že Turecko je bezpečnou krajinou.
Amnesty International zdokumentovala nútene návraty niekoľkých sýrskych žiadateľov do Turecka bez toho, aby mohli požiadať o azyl či odvolať sa voči návratu. Takéto konanie je v rozpore s medzinárodným právom. Iní sa kvôli trápeniu na gréckych ostrovoch vrátili do Turecka „dobrovoľne“.
Výročie prijatia dohody sa prekrýva s dátumom, do kedy majú právnici dodať ďalšie dôkazy k prípadu, ktorým sa zaoberá najvyšší grécky administratívny súd. Ten má rozhodnúť či Turecko môže byť považované za „bezpečnú krajinu“ pre ľudí na úteku.
Prípad sa týka 21-ročného žiadateľa o azyl „Nooriho“, ktorý je nezákonne väznený už viac ako šesť mesiacov. Grécke súdy posúdili jeho žiadosť o azyl ako neprípustnú, čo odôvodnili tým, že pre Nooriho je Turecko bezpečnou krajinou. Či bude Noori okamžite vrátený do Turecka záleží len od rozhodnutia súdu. To sa očakáva v priebehu mesiaca a môže byť precedensom, ktorý otvorí dvere ďalším návratom.
Európska únia by mala spolupracovať s gréckymi úradmi, aby okamžite presunuli žiadateľov o azyl na pevninu Grécka za účelom sprocesovania ich prípadov namiesto snahy navrátiť ich do Turecka, kde pre nich neexistuje účinná ochrana. Európske vlády by mali žiadateľom o azyl poskytnúť prístup k relokácii a k ďalším bezpečným a legálnym spôsobom ak sa dostať do ostatných európskych krajín. K týmto spôsobom patrí napríklad reunifikácia alebo humanitárne víza.
Žiadatelia o azyl nesmú zostať na gréckych ostrovoch!
Niektorí lídri ponúkajú dohodu medzi EÚ a Tureckom ako model, ktorý môže byť replikovaný do dohôd s ďalšími krajinami aj napriek tomu, že preukázateľne zlyháva a zjavne porušuje medzinárodné právo.
„Fakt, že európski lídri považujú za úspech dohodu, ktorá spôsobuje obrovské utrpenie jasne ukazuje, že nemá nič spoločné s ochranou ľudí na úteku. Naopak, má všetko spoločné so snahou ponechať ľudí na úteku pred bránami Európy“, dodal John Dalhuisen.
„Dohoda medzi EÚ a Tureckom je škvrnou na kolektívnou svedomí Európy. Vstupujeme do druhého roku jej fungovania, no nemala by byť považovaná za model pre ďalšie podobné dohody, ale skôr ako model zúfalstva pre tisícky ľudí, ktorí utiekli pred vojnou a konfliktom v snahe nájsť útočisko.“
Dohoda medzi EÚ a Tureckom bola odsúhlasená 18. marca 2016 a do platnosti vstúpila 20. marca 2016.
O dopade dohody na ľudí na úteku informuje aj naša najnovšia správa: A Blueprint for Despair: The human rights Impact of the EU-Turkey deal
