Dva roky po prezidentských voľbách sa situácia v oblasti ľudských práv v Bielorusku zhoršuje

19.decembra 2010, krátko po prezidentských voľbách, v ktorých sa stal prezident Lukašenko už po štvrtýkrát prezidentom, sa v centre Minsku zhromaždilo 30 tisíc ľudí žiadajúcich druhé kolo volieb. Dva roky po demonštráciách ostáva šesť ľudí vo väzení a v pracovných kolóniách, ďalší majú podmienečné tresty a žijú pod neustálym dozorom, majú obmedzenú možnosť cestovať alebo žijú v exile.

Najväčšie demonštrácie, ktoré Bielorusko zažilo boli pokojné, pokým skupina zamaskovaných mužov, mnohými označená za provokatérov, nezačala rozbíjať okná. Krátko na to polícia násilne vytlačila demonštrantov z námestia, mnohí demonštrujúci a okolostojaci boli bití, viac ako 700 z nich zadržaných. Väčšina z nich bola odsúdená na 10 až 15-dňové väzenie z dôvodu porušenia predpisov o verejnom zhromaždení. Šesť zo siedmych prezidentských kandidátov, novinárov a opozičných aktivistov bolo odsúdených až na šesť rokov väzenia.

Jeden z väznených prezidentských kandidátov Andrej Sannikov bol prepustený v apríli minulého roka. Bol držaný na samotke, sledovaný kamerou, časť väzenia tiež strávil v cele, kde teplota nepresiahla 8 °C. Opísal tiež, ako ho izolovali od ostatných vo väzení: „Vytvorili vôkol vás akési vákuum …a chceli, aby ste sa cítili vinný tým, že trestali ľudí, ktorí sa s vami rozprávali“.

Inou formou psychického nátlaku sú časté presuny z jedného do druhého zariadenia, počas ktorých sú väznení presúvaní v železničných vozňoch.

Zmitser Bandarenka strávil 16 mesiacov vo vyšetrovacej väzbe a vo väzenskej kolónii. V apríli minulého roka bol prepustený. Čas vo väzení opísal ako neustály režim hrozieb a vyhrážaní: „Vyhrážanie znásilnením bolo konštantné  …vnútorne som bol pripravený na smrť“.

Alexander Feduta, pracujúci v tíme jedného z opozičných kandidátov bol po 55 dňoch strávených na samotke v známom zadržiavacom centre KGB  prepustený na slobodu. Teraz je ale  pod neustálym dozorom a má zákaz cestovania. „Je veľmi ťažké vedieť, že nie ste slobodný. Predtým ste mohli žiť v neslobodnej krajine, ale mohli ste nastúpiť na lietadlo, teraz to urobiť nemôžem…idea neslobodnej krajiny sa stala pre mňa konkrétnou“.

Mykalau Statkevich, jeden z nezávislých prezidentských kandidátov, bol poslaný v máji 2011 na 6 rokov nútených prác na základe obvinenia z organizovania masových nepokojov. V januári bol presunutý do väzenia č.4 s prísnejším režimom kvôli porušeniu pravidiel trestaneckej kolónie. Jeho manželka, Marina Adamovich, má možnosť jednej návštevy za rok a jedného telefonátu za mesiac.

Amnesty International naďalej žiada bezpodmienečné prepustenie Mykala Statkevicha, Pavla Sevyarynetsa, Eduarda Lobau a Zmitsera Dashkevicha, ktorí sú stále vo väzení.  Zároveň volá po zmene trestného zákona, aby zahŕňal aj trestný čin mučenia.