Amnesty International víta včerajšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorým potvrdil absolútny zákaz mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania v prípade Saadi v. Taliansko. „Toto rozhodnutie by malo pripomenúť všetkým krajinám, že nielenže sa samy nesmú uchyľovať k praktikám mučenia, ale je tiež zakázané, aby poslali kohokoľvek do štátu, kde by tejto osobe malo hroziť mučenie a iné zlé zaobchádzanie,“ uviedol Ian Seiderman, Vyšší právny poradca AI.
Amnesty International víta včerajšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorým potvrdil absolútny zákaz mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania v prípade Saadi v. Taliansko.
„Toto rozhodnutie by malo pripomenúť všetkým krajinám, že nielenže sa samy nesmú uchyľovať k praktikám mučenia, ale je tiež zakázané, aby poslali kohokoľvek do štátu, kde by tejto osobe malo hroziť mučenie a iné zlé zaobchádzanie,“ uviedol Ian Seiderman, Vyšší právny poradca AI.
ESĽP rozhodol, že existujú dôvody obávať sa, že Saadimu skutočne hrozí v Tunisku mučenie a iné neľudské zaobchádzanie. Rozhodol tak na základe správ Amnesty International a Human Rights Watch, ktoré uznal za vierohodné, konzistentné a podložené mnohými ďalšími zdrojmi a dôkazmi.
Z výskumov AI v Tunisku vyplýva, že mučenie a iné neľudské zaobchádzanie bezpečnostnými silami sú v krajine rozšírenou praxou. Jedná sa o praktiky mučenia akými sú vešanie na strop, vyhrážky znásilnením, elektrické šoky, bitie, popálenie cigaretami. „Priznania“ získané mučením sú bežne prípustné ako hlavné dôkazy v súdnych procesoch. Po nich zväčša nasledujú tresty dlhoročného odňatia slobody, no v horšom prípade i trest smrti. ESĽP na základe týchto skutočností rozhodol, že deportovanie Nassima Saadiho do Tuniska by bolo porušením Európskeho dohovoru o ľudských právach zo strany Talianska.
Talianske úrady tak chceli urobiť na základe zákona, ktorý bol prijatý v roku 2005 ako „nevyhnutné opatrenie na boj proti terorizmu“. Argumentovali, že Saadi predstavuje hrozbu pre bezpečnosť krajiny. Do procesu vstúpilo aj Spojené kráľovstvo, ktoré stálo na strane Talianska a spoločne argumentovali, že zákaz mučenia a neľudského zaobchádzania by nemal byť absolútny. Hrozba ublíženia, ktorej čelí osoba po vydaní do svojej krajiny, by podľa nich mala byť vyvažovaná mierou nebezpečnosti tejto osoby pre ´hostiteľskú krajinu´. ESĽP však tieto argumenty jednoznačne zamietol s tým, že „koncept hrozby a nebezpečnosti sa nedá vyvažovať… Predpoklad, že by osoba mohla znamenať vážnu hrozbu pre komunitu, ak nebude vrátená do svojej krajiny, nijakým spôsobom neznižuje mieru hrozby mučenia a neľudského zaobchádzania, ktorým by po návrate mohla čeliť.“
Súd uznal, štáty majú nesmierne náročnú úlohu pri ochrane svojich občanov pred teroristickými činmi. Na druhej strane však potvrdil, že hrozba teroristických útokov nesmie spochybniť absolútnu povahu zákazu mučenia a neľudského zaobchádzania. „V súčasnej atmosfére je toto jednohlasné rozhodnutie ESĽP vítaným medzníkom. Potvrdzuje, že opatrenia, ktoré štáty prijímajú na ochranu nás všetkých pred terorizmom, musia rešpektovať ľudské práva a vládu zákona,“ dodáva Seiderman.