EÚ: Protiteroristické zákony ako z dielne Orwella obmedzujú práva pod zámienkou ich ochrany

Podľa Amnesty International privádza veľké množstvo nových zákonov Európu do intenzívneho a nebezpečného stavu neustálej sekuritizácie. Organizácia to tvrdí vo svojej najnovšej rozsiahlej ľudsko-právnej analýze protiteroristických opatrení v 14 členských štátoch EÚ.

Nebezpečne neprimerané: Neustále sa rozširujúci stav národnej bezpečnosti v Európe odhaľuje to, ako množstvo zákonov, ich zmien a doplnení prijatých vo veľmi krátkom čase ohrozuje základné slobody a ťažko vybojovanú ochranu ľudských práv.

“Následkom sérií hrozných útokov od Paríža až po Berlín sa vlády unáhlili k prijatiu mnohých neprimeraných a diskriminačných zákonov,” uviedol John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu.
“Už len samotné protiteroristické opatrenia sú dostatočne znepokojujúce. Spolu však vyvolávajú znepokojujúcu predstavu, v ktorej ničím nekontrolované právomoci pošliapavajú ľudské slobody, ktoré sme dlho brali ako samozrejmosť.”

 

Táto správa, založená na viac ako dvoj-ročnom prieskume v 14 členských štátoch EÚ a analýze iniciatív na medzinárodnej a európskej úrovni, odhaľuje, do akej miery nové legislatívy a politiky, ktoré by mali riešiť hrozbu terorizmu, prevalcovali ochranu práv.

V niektorých krajinách boli navrhnuté alebo prijaté protiteroristické opatrenia, ktoré narušujú právny štát, posilňujú výkonnú moc, eliminujú súdnu kontrolu, obmedzujú slobodu prejavu a vystavujú ľudí neobmedzenému vládnemu dohľadu. Veľký dopad majú najmä na cudzincov a cudzinky, a etnické a náboženské skupiny.

Pozrite si interaktívnu mapu prijatých protiteroristických zákonov v Európe tu: https://amnesty.carto.com/builder/fd4614d0-d3fc-11e6-a3aa-0ecd1babdde5/embed

Nový štandard: Mimoriadne zákony a “mimoriadne” opatrenia.

V niektorých krajinách zmeny a doplnenia ústavy alebo legislatíva uľahčia vyhlásenie oficiálneho výnimočného stavu a udelia osobité právomoci bezpečnostným a spravodajským službám, často pod nedostatočným alebo dokonca žiadnym súdnym dohľadom.

Napríklad v Maďarsku nová legislatíva udeľuje rozsiahle výkonné právomoci v prípade vyhlásenia výnimočného stavu, vrátane zákazu zhromažďovania na verejnosti, prísnych obmedzení slobody pohybu a zmrazenia finančných prostriedkov. Nejasne vymedzené ustanovenia udeľujú právomoc na pozastavenie účinnosti zákonov, prijatie nových vo veľmi krátkom čase a nasadenie ozbrojenej armády na potlačenie nepokojov.

Vo Francúzsku bol výnimočný stav obnovený päť krát. Kvôli tomu sa stali bežnými znepokojivé opatrenia, ako napríklad právomoc zakázať demonštrácie alebo viesť prehliadky bez súdneho príkazu.

Dočasné mimoriadne opatrenia, ako administratívne nariadenia regulujúce pohyb v Spojenom kráľovstve a Francúzsku, sa stále viac stávajú súčasťou všeobecného práva.

V Poľsku boli v novom protiteroristickom zákone natrvalo prijaté prísne právomoci, niektoré z nich diskriminujú cudzích štátnych príslušníkov a príslušníčky.

Niektoré štáty zneužívajú protiteroristické zákony na to, aby sa zamerali na ochrancov a ochrankyne ľudských práv a politických aktivistov a aktivistky. Jasným príkladom bolo využitie mimoriadnych zákonov francúzskou políciou na zadržanie ekologických aktivistov a aktivistiek v domácom väzení pred klimatickou konferenciou OSN v Paríži v roku 2015.

Sledovacie štáty

 

Prijímaním nových zákonov, ktoré umožňujú masový dohľad tým, že dávajú znepokojujúce právomoci do rúk bezpečnostných a spravodajských služieb, sa mnohé krajiny EÚ stávajú “sledovacími štátmi”.

Právomoci umožňujúce masový dohľad boli udelené alebo rozšírené v Spojenom kráľovstve, Francúzsku, Nemecku, Poľsku, Maďarsku, Rakúsku, Belgicku a Holandsku, kde okrem iného umožňujú sledovanie a prístup k údajom miliónov ľudí.

Do veľkej miery sa rozšíril taktiež nekontrolovaný cielený dohľad. V Poľsku protiteroristický zákon z roku 2016 povoľuje tajné dozorné opatrenia zacielené na cudzích štátnych príslušníkov a príslušníčky, vrátane odpočúvania, monitorovania elektronickej komunikácie a sledovania telekomunikačných sietí a zariadení, a to bez akéhokoľvek súdneho dohľadu až počas troch mesiacov.

David Miranda, občan Brazílie, ktorý pomáhal pri novinárskom vyšetrovaní odhalení Edwarda Snowdena o sledovaní, bol v roku 2013 na základe protiteroristických právomocí zastavený počas prechodu cez Spojené kráľovstvo. Zadržiavali ho deväť hodín, počas ktorých bol prehľadávaný a vypočúvaný kvôli podozreniu z podieľania sa na „špionáži” a „terorizme”. Jeho mobilný telefón, laptop, externý pevný disk a ďalšie materiály boli skonfiškované.

Myšlienkové zločiny

V dnešnom ponímaní orwelliánskeho „myšlienkového zločinu“ môžu byť ľudia stíhaní za činy, ktoré majú so skutočnou kriminalitou len málo spoločného. V rámci protiteroristických opatrení zameraných čoraz viac na prevenciu, sa vlády sústreďujú na odhaľovanie ešte nespáchaných zločinov a spoliehajú sa na administratívne nariadenia, ktoré obmedzujú slobodu pohybu ľudí a ďalšie práva. Následkom toho bol mnohým ľuďom udelený zákaz vychádzania, vycestovania, alebo boli elektronicky označení bez toho, aby vôbec boli obvinení alebo odsúdení z nejakého trestného činu. V takýchto prípadoch sú dôkazy často utajované čo znamená, že osoby obvinené z iniciovania ešte nespáchaných trestných činov sa nedokážu adekvátne obhájiť.

Zacielenie na ľudí na úteku a menšinové skupiny

Migranti a migrantky a ľudia na úteku, ochrancovia a ochrankyne ľudských práv, aktivisti a aktivistky, a menšiny – to sú skupiny, na ktoré sa nové opatrenia zameriavajú profilovaním. Toto je často založené na predsudkoch a vedie k absolútnemu zneužívaniu zákonov, ktoré nedefinujú terorizmus dostatočne presne.
Mnoho členských štátov EÚ sa snaží vytvoriť spojenie medzi utečeneckou krízou a hrozbou terorizmu. V novembri maďarský súd odsúdil Ahmeda H, sýrskeho občana žijúceho na Cypre, na desať rokov väzenia za spáchanie „teroristického činu“. Tento „teroristický čin“ spočíval v hádzaní kameňov a rozprávaní k davu ľudí cez megafón počas konfliktu s pohraničnou políciou. V skutočnosti cestoval, aby pomohol svojim starším rodičom utekajúcim zo Sýrie do Európy počas ich cesty. Ahmed sa síce k hádzaniu kameňov priznal, ale záznamy dokazujú, že sa taktiež snažil upokojiť dav.

Ahmedova manželka Nadia sa vyjadrila pre Amnesty International: „Naše životy sa obrátili naruby. Snažím sa byť matkou aj otcom pre moje dcéry, ale je to veľmi ťažké. Ahmed nám chýba a bojíme sa oňho.“

Odstrašujúci následok

Strach z toho, že bude človek označený ako bezpečnostná hrozba alebo „extrémista“ má desivý následok – zmenšuje sa priestor pre slobodný prejav. V Španielsku boli po satirickom vystúpení, počas ktorého jedna z bábok držala transparent so sloganom, ktorý bol vnímaný ako podporujúci istú ozbrojenú skupinu zatknutí dvaja bábkari a obvinení z „glorifikácie terorizmu“. Vo Francúzsku boli z podobného prečinu – „ospravedlňovanie terorizmu“ – obvinené stovky ľudí vrátane detí, a to za „prečiny“ ako napríklad uverejňovanie príspevkov na Facebooku, ktoré nepodnecovali násilie.

V roku 2015 vyniesli francúzske súdy 385 rozsudkov za „ospravedlňovanie terorizmu“, z ktorých tretina bola vynesená proti neplnoletým osobám. Definícia toho, čo zahŕňa „ospravedlňovanie“, je príliš široká.

V Španielsku bol istý populárny hudobník zatknutý a zadržiavaný za niekoľko príspevkov na Twitteri, v ktorých vtipkoval o tom, že bývalému kráľovi Juanovi Carlosovi ponúkol ako darček na narodeniny tortu v tvare bomby.
Diskriminačné opatrenia majú neprimeraný a veľmi negatívny vplyv na moslimov, cudzích štátnych príslušníkov a príslušníčky a ľudí považovaných za moslimov a moslimky alebo cudzincov a cudzinky. Diskriminujúce konanie zo strany štátu a jeho zástupcov je v kontexte národnej bezpečnosti postupne vnímané ako „prijateľné“.

„Zatiaľ čo hrozba, ktorú predstavuje terorizmus je veľmi reálna a musíme na ňu reagovať rázne, úlohou vlády by malo byť skôr poskytnúť ľuďom bezpečnosť na to, aby mohli svoje práva využívať, než obmedziť ich práva v mene bezpečnosti,“ vyjadril sa John Dalhuisen.

 

„Vlády štátov EÚ využívajú protiteroristické opatrenia na posilnenie znepokojujúcich právomocí, zacieľujú sa na skupiny diskriminujúcimi spôsobmi a obmedzujú ľudské práva pod zámienkou ich ochrany. Ocitáme sa v nebezpečenstve vytvorenia spoločností, v ktorých sa sloboda stáva výnimkou a strach pravidlom.“