Irak: Ženám a deťom s údajným napojením na Daeš je odmietaná pomoc

  • Správa odhaľuje existenciu kolektívnych trestov pre ženy a deti za to, že sú príbuznými, hoci len vzdialenými, mužov napojených na Daeš alebo utekajúcich z bášt Daešu.
  • Ženám a deťom v táboroch po celom Iraku je odopierané jedlo, voda a iné základné potreby. Je im tiež bránené v návrate domov.
  • Ženy sú vystavené znásilňovaniu a sexuálnemu využívaniu.

Ženám a deťom v Iraku s predpokladaným napojením na ozbrojenú skupinu, tzv. Islamský štát (Daeš) je odopieraná humanitárna pomoc a je im zabraňované v návrate domov. Alarmujúci počet žien tiež čelí sexuálnemu násiliu, vyplýva z dnes zverejnenej správy Amnesty International.

Správa s názvom “Zavrhnutí: Izolované, uväznené a využívané ženy a deti v Iraku” odhaľuje rozsiahlu diskrimináciu žien žijúcich v táboroch pre vnútorne vysídlených ľudí (IDP) zo strany bezpečnostných síl, vedúcich zamestnancov táborov a miestnych úradov, ktoré veria, že tieto ženy majú napojenie na Daeš. Amnesty International zistila, že sexuálne využívanie sa odohráva v každom z ôsmich táborov, ktoré výskumníci Amnesty navštívili.

“Vojna proti Daešu v Iraku môže byť minulosťou, ale utrpenie Iračanov a Iračaniek je stále prítomné. Ženy a deti s údajným napojením na Daeš sú trestané za zločiny, ktorých sa nedopustili,” uviedla Lynn Maalouf, riaditeľka výskumu Blízkeho východu Amnesty International.

“Tieto rodiny sú vylúčené zo svojich komunít, nemajú kam ísť a nemajú nikoho, na koho by sa mohli obrátiť. Sú uväznené v táboroch, zavrhované a je im odopierané jedlo, voda a iné základné potreby. Existuje riziko, že toto ponižujúce kolektívne trestanie sa stane základom pre budúce násilie. Toto v žiadnom prípade nie je cesta k vybudovaniu spravodlivého a udržateľného mieru, ktorý si Iračania tak zúfalo prajú a potrebujú.”

Správa poskytuje podrobnosti o utrpení tisícok rodín na čele so ženami, ktoré sa samé starajú o svoje rodiny v táboroch po tom, čo boli ich muži zabití, svojvoľne zatknutí alebo nútene zmizli počas úteku z oblastí pod kontrolou Daešu v Mósule a okolí.

V mnohých prípadoch bol jediným “zločinom”, ktorého sa muž dopustil, útek z bašty Daešu, meno podobné osobe na spornom “zozname hľadaných”, alebo práca pre Daeš v nebojových pozíciách ako kuchár alebo šofér.

Izolované a sexuálne využívané

Výskum ukázal, že ženám a deťom v IDP táboroch po celom Iraku je odopierané jedlo a zdravotná starostlivosť, a to v dôsledku toho, že sú považované za napojené na Daeš.

Týmto rodinám býva bežne odmietané aj vydanie identifikačných preukazov a iných dokumentov potrebných pre prácu a voľný pohyb. Najmenej v jednom tábore majú rodiny, o ktorých sa verí, že sú napojené na Daeš, zakázané opustiť tábor, ktorý sa takto pre nich vlastne stal väzením.

Zúfalé a izolované, tieto ženy čelia zvýšenému riziku sexuálneho využívania bezpečnostnými silami, ozbrojenými strážcami a členmi milícií pôsobiacich v táboroch a ich okolí. V každom z ôsmich táborov, ktoré Amnesty International navštívila, boli ženy nútené do sexuálnych vzťahov výmenou za toľko potrebné peniaze, humanitárnu pomoc a ochranu pred inými mužmi.

Tieto ženy sú tiež vystavené riziku znásilnenia. Štyri ženy povedali pre Amnesty International, že buď sa priamo stali svedkyňami znásilnenia alebo počuli výkriky žien z vedľajších stanov, ktoré boli znásilňované ozbrojenými mužmi, členmi vedenia tábora alebo inými obyvateľmi tábora.

“Dana”, 20 ročná žena povedala Amnesty International, že zažila niekoľko pokusov o znásilnenie a čelila nepoľavujúcemu nátlaku na sex s členom bezpečnostných zložiek v tábore. “Pre nich som na úrovni bojovníka Daešu, a preto ma znásilnia a vrátia späť. Každému chcú ukázať, čo mi môžu urobiť – vziať mi moju česť,” povedala. “V stane sa nedokážem cítiť komfortne. Chcem iba steny okolo seba a dvere, ktoré sa dajú zamknúť… Každú noc si hovorím: Dnes v noci zomriem.”

Mnohé ženy, s ktorými sa Amnesty rozprávala v IDP táboroch, vyjadrili strach o svoju bezpečnosť. “Ženy sú pre svoje údajné napojenie na Daeš predmetom ponižujúceho a diskriminačného zaobchádzania zo strany ozbrojených mužov pôsobiacich v táboroch. Tí istí ľudia, ktorí ich majú ochraňovať, sa menia na predátorov,” uviedla Lynn Maalouf. “Iracká vláda musí ukázať, že ukončenie násilia voči týmto ženám berie vážne, a to tým, že všetkých páchateľov postaví pred zodpovednosť a zakáže všetkým ozbrojeným mužom vstup do IDP táborov.”

Niet kam ísť

Miestne a kmeňové úrady v niekoľkých oblastiach vydali zákaz návratu žien a detí s údajným napojením na Daeš, čím ich ponechávajú uväznené v IDP táboroch. Tie, ktoré sa domov dostali, čelia vysťahovaniu, nútenému presťahovaniu, rabovaniu, vyhrážkam a zneužívaniu, vrátane sexuálneho zneužívania a obťažovania. V niektorých prípadoch boli ich domy označené nápisom “Daeshi” (arabský ekvivalent pre Islamský štát) a zničené, alebo bola v ich domoch odpojená elektrina, voda a iné služby. “Maha” pre Amnesty International popísala zúfalstvo, ktoré cítila, keď čelila takejto diskriminácii.

“Niekedy sa sama seba pýtam: prečo som nezomrela pri leteckom útoku? Pokúsila som sa spáchať samovraždu a nedokončila som to. Poliala som sa kerozínom, ale predtým než som sa zapálila, pomyslela som na svojho syna,” povedala.

“Mám pocit, že som na konci. Tu som vo väzení. Som tu úplne sama – bez manžela, bez otca – nikto už so mnou nie je.” Situácia žien ako “Maha” sa pravdepodobne ešte zhorší, pretože medzinárodná finančná podpora riešenia humanitárnej krízy v Iraku má byť prudko zredukovaná. Pred májovými parlamentnými voľbami v Iraku sú ľudia nabádaní na odchod z IDP táborov, pretože vláda ich chce zatvoriť a skonsolidovať.

“Iracké úrady musia zabezpečiť, aby mali rodiny z IDP táborov s údajným napojením na Daeš rovnaký prístup k humanitárnej pomoci, zdravotnej starostlivosti a občianskym dokumentom. Týmto rodinám musí byť umožnené vrátiť sa domov bez strachu zo zastrašovania, zatýkania alebo útokov,” uviedla Lynn Maalouf.

“Úrady musia tiež okamžite skoncovať so systematickým a rozsiahlym vykonávaním nútených zmiznutí mužov a chlapcov s údajnými napojením na Daeš. Tieto praktiky už zanechali tisíce žien, matiek, dcér a synov v zúfalých situáciách.”

“Na to, aby iracká vláda a medzinárodné spoločenstvo zastavili tento jedovatý cyklus marginalizácie a obecného násilia, ktorý sužuje Irak už desaťročia, sa musia zaviazať k zachovávaniu práv všetkých Iračanov bez rozdielu. Bez tohoto nemôže dôjsť k národnému zmiereniu alebo udržateľnému mieru.”

Pozadie situácie

Správa je založená na rozhovoroch s 92 ženami v ôsmich IDP táboroch v guberniách Ninewa a Salah al-Din. Výskumníci sa tiež rozprávali s 30 pracovníkmi miestnych a medzinárodných MVO, 11 členmi vedenia táborov a deviatimi súčasnými a bývalými zamestnancami OSN.

obrázek