Irak: Zverstvá páchané ‘Islamským štátom’ podporuje desaťročia trvajúci bezohľadný obchod so zbraňami

 © Matt Cetti-Roberts

Desaťročia chabo regulovaných tokov zbraní do Iraku a laxné kontroly v krajine poskytli ozbrojenej skupine nazývajúcej sa Islamský štát (IS) veľký a smrtiaci arzenál. Ten sa teraz v Iraku a Sýrii používa na páchanie vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Uviedla to Amnesty International vo svojej novej správe.

Správa s názvom Robíme inventúru: Vyzbrojovanie Islamského štátu je založená na expertnej analýze tisícok overených videí a fotografií. Poskytuje prehľad o tom, ako bojovníci IS používajú zbrane, z ktorých väčšina bola vyrabovaná z irackých vojenských skladov a bola navrhnutá a vyrobená vo viac ako dvoch tuctoch krajín, vrátane Ruska, Číny, USA a EÚ.

“Množstvo a rôznorodosť zbraní používaných ozbrojenou skupinou, ktorá sa nazvala Islamský štát, je učebnicovým príkladom toho, ako ignorovaný obchod so zbraňami poháňa rozsiahle zverstvá,“ uviedol Patrick Wilcken, výskumník Amnesty International pre oblasť kontroly zbraní, bezpečného obchodu a ľudských práv.

“Chabá regulácia a nedostatočný dohľad nad obrovským tokom zbraní do Iraku trvajúcim desaťročia vytvorili pre IS a iné ozbrojené skupiny nevídaný prístup k palebnej sile.“

Potom ako získali bojovníci IS v júni 2014 kontrolu nad Mosulom, druhým najväčším mestom v Iraku, dostali sa aj k zbraniam z irackých skladov vyrobených v zahraničí. Boli medzi nimi aj zbrane a vojenské vozidlá vyrobené v USA. Tieto zbrane potom IS použila na získanie kontroly nad ďalšími časťami krajiny, s devastujúcimi dôsledkami pre civilné obyvateľstvo.

Vďaka množstvu typov zbraní, ktoré IS ukoristila a získala pokútnym spôsobom, môže IS páchať hrozivé činy. Mimosúdne popravy, znásilňovanie, únosy a zadržiavanie rukojemníkov – často vykonaných s hlavňou zbrane pred očami obete – prinútili stovky tisíc ľudí k úteku. Stali sa z nich utečenci, niektorí vo vlastnej krajine, iní v zahraničí.

Závratné množstvo zbraní

Rozsah zbraní, čo do počtu i typov zbraní, odzrkadľuje desaťročia nezodpovedných presunov zbraní do Iraku. Súčasťou toho boli i viacnásobné zlyhania v riadení dovozu zbraní počas invázie vedenej USA a v zavedení mechanizmov dohľadu nad konečným použitím týchto zbraní po invázii. Laxné kontroly skladov zbraní a korupcia vlád riadiacich krajinu po invázii k problému ďalej pridali.

Správa dokumentuje zbrane a muníciu používanú IS a pochádzajúcu z najmenej 25 krajín, hoci veľká časť bola pôvodne poskytnutá irackej armáde USA, Ruskom a krajinami bývalého sovietskeho bloku. Toky zbraní boli financované rôznymi obchodmi s ropou, kontraktmi s Pentagonom a dotáciami NATO. Zbrane boli následne zhabané z irackých vojenských skladov.

Spomedzi vyspelej výzbroje má IS v rukách prenosné protivzdušné obranné systémy (MANPADS), riadené proti-tankové strely, obrnené bojové vozidlá, a tiež útočné pušky ako ruské AK, americké M16 a Bushmastery.

Väčšina konvenčných zbraní používaných IS pochádza z obdobia od 70. do 90. rokov minulého storočia, vrátane pušiek, ručných strelných zbraní a iných malých zbraní, guľometov, proti-tankových zbraní, mínometov a delostreleckých zbraní. Bežnou vecou sú pušky v štýle sovietskeho Kalašnikova, najmä od ruských a čínskych výrobcov.

„Toto opäť ukazuje, že odhady rizík exportu zbraní do nestabilných regiónov si vyžadujú dlhodobú analýzu od základu. Musia zahŕňať vyhodnotenie toho, či je armáda a bezpečnostné sily danej krajiny schopné efektívne kontrolovať zásoby zbraní a dodržiavať medzinárodné štandardy ľudských a humanitárnych práv,“ povedal Patrick Wilcken.

Bojovníci IS a iné ozbrojené skupiny si tiež samé v dielňach vyrábajú improvizované zbrane, ako napríklad mínomety a rakety, improvizované ručné granáty, výbušné zariadenia, vrátane   nástražných výbušnín či prerobených kazetových bômb, ktoré sú  zakázané. V niektorých prípadoch boli medzi výbušnými zariadeniami pozemné míny zakázané celosvetovým Dohovorom o zákaze mín.

Reťaze dodávok

Správa hovorí o dlhej histórii šírenia zbraní v Iraku a o zložitej reťazi dodávok zbraní, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou dala niektoré z najnovších zbraní do rúk IS.

Zásoby irackej armády sa zväčšili koncom 70. a začiatkom 80. rokov minulého storočia, najmä počas Iránsko-irackej vojny. Bol to kľúčový moment vo vývoji moderného celosvetového trhu so zbraňami. Najmenej 34 krajín vtedy zásobilo Irak zbraňami – 28 z nich zároveň dodávalo zbrane aj Iránu.

Medzitým vtedajší iracký prezident Saddám Husajn dohliadal nad vývojom mocného národného zbrojárskeho priemyslu, ktorý produkoval  malé zbrane, mínomety a delostrelecké granáty.

Po invázii Iraku do Kuvajtu v roku 1990 sa vďaka embargu OSN znížil dovoz zbraní do Iraku, avšak len do roku 2003. Počas invázie do Iraku vedenej USA, a tiež po invázii, bol Irak opäť zaplavený zbraňami. Mnohé z nich koalícia vedená USA nikdy adekvátne nezabezpečila a neskontrolovala, rovnako ani obnovená iracká armáda. Státisíce týchto zbraní neskôr zmizli a dodnes chýbajú.

Nedávne úsilie obnoviť a znovu vybaviť irackú armádu a príslušné zložky opäť vyústili do masívneho toku zbraní do Iraku. Medzi rokmi 2011 a 2013 podpísali Spojené štáty kontrakty v hodnote miliárd dolárov na dodávku tankov 140 M1A1 Abrams, stíhačiek F16, prenosných jednotiek 681 Stinger, proti-tankových batérií Hawk a iných zariadení. Do roku 2014 dodali USA irackej vláde malé zbrane a muníciu v hodnote viac ako 500 miliónov dolárov.

Nevídaná korupcia v irackej armáde, rovnako ako slabá kontrola skladísk zbraní a sledovanie pohybu zbraní, predstavovali vysoké riziko toho, že tieto zbrane sa dostanú k ozbrojeným skupinám vrátane IS.
 

Predchádzanie šíreniu zbraní

Štáty by sa mali poučiť z opakovaných zlyhaní v minulosti a okamžite začať pracovať na obmedzení možného budúceho šírenia zbraní v Iraku, Sýrii a iných nestabilných krajinách a regiónoch.

Amnesty International vyzýva všetky štáty k prijatiu celkového embarga na sýrske vládne sily, a tiež tie ozbrojené opozičné skupiny, ktoré sú zapojené do páchania vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a iných vážnych porušení ľudských práv.

Štáty tiež musia prijať pravidlo “prezumpcie odmietnutia“ na export zbraní do Iraku, čo znamená, že presun zbraní by mohol byť vykonaný len po dôslednom zhodnotení rizík. Vojenské a policajné zložky v Iraku, ktoré by dostali výnimku, musia najprv ukázať, že striktne a dôsledne rešpektujú medzinárodné ľudsko-právne a humanitárne normy, a že majú potrebné kontrolné mechanizmy na zabezpečenie toho, že zbrane sa nedostanú do rúk ozbrojených skupín.

Taktiež, každý štát zvažujúci dodávku zbraní ozbrojeným silám v Iraku musí najprv  investovať do kontrol pred aj po dodaní zbraní, do tréningu a monitoringu, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy pre spravovanie a používanie daných zbraní.

Štáty, ktoré tak ešte neurobili, by mali okamžite pristúpiť k Dohovoru o obchode so zbraňami alebo ho ratifikovať. Jedným z cieľom dohody je “predchádzať a vyhubiť nelegálny obchod s konvenčnými zbraňami a predchádzať ich zneužitiu“.  Dohovor tiež obsahuje ustanovenia zacielené na zastavenie transferov zbraní, ak existuje značné riziko, že by mohli byť použité na vážne porušenia ľudsko-právnych a humanitárnych noriem.

„Dedičstvo šírenia a zneužívania zbraní v Iraku a okolitých regiónoch už zničilo životy miliónov ľudí a naďalej predstavuje hrozbu. Následky ľahkovážnych transferov zbraní do Iraku a Sýrie a ich následné ukoristenie Islamským štátom musia byť budíčkom pre exportérov zbraní na celom svete,“ uviedol Patrick Wilcken.