Zahájenie celosvetovej kampane Amnesty International za zastavenie násilia na ženách. Násilie na ženách môžeme nájsť v každej spoločnosti bez ohľadu na politický systém, alebo kultúrne či náboženské zvyklosti. Amnesty International chce rozbiehajúcou sa kampaňou podporiť organizácie, ktoré v jednotlivých krajinách bojujú za práva žien. Obraciame sa preto na štáty, organizácie a jednotlivcov, aby pomohli zastaviť násilie na ženách. Do kampane sa zapoja ženy aj muži.
Amnesty International bude počas najbližších dvoch rokov žiadať, aby všetky vlády prijali:
· Dohovor OSN o eliminácii všetkých foriem diskriminácie žien a jeho opčný protokol; a aby schválili medzinárodnú Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, a pomohli tak zastaviť šírenie zbraní do oblastí, kde je nimi páchané násilie na ženách.
Život ľudí v mnohých krajinách Afriky poznamenáva ozbrojený konflikt, politické násilie, chudoba a sociálna nerovnosť. Ženy sa takmer denne ocitajú v situáciách, kedy im hrozí násilie. Obzvlášť kritická je situácia žien, ktoré kvôli vojne museli opustiť svoj domov. Od októbra 2002 do februára 2003 bolo podľa OSN znásilnených 5000 žien – 40 každý deň.
V Angole bolo počas 27 rokov trvajúceho konfliktu veľa dievčat násilne „oddaných“ za bojovníkov oboch znepriatelených strán. Počas genocídy v Rwande v roku 1994 bolo znásilnených 250 000 až 500 000 žien.
Práva žien v krajinách Latinskej Ameriky sú príliš často obetované „bezpečnosti“. V mnohých z nich je právo takmer nevymáhateľné, a tak páchatelia zločinov na ženách ostávajú mnohokrát nepotrestaní. Ženám v Kolumbii, ktoré otvorene hovoria o svojich právach, hrozí zastrašovanie, násilie, či dokonca smrť. Môžu sa stať obeťami útokov skupín bojujúcich na oboch stranách dlhotrvajúceho konfliktu v krajine. Vládne bezpečnostné zložky a ich spojenci – paramilitári obviňujú ženské líderky z kolaborácie s partizánmi, čo z nich vraj robí legitímny vojenský cieľ. Ozbrojené opozičné skupiny zabíjajú ženy obvinené zo spolupráce s ich nepriateľmi. Znásilnenie, týranie a zneužívanie žien a dievčat sú bežnými zbraňami na šírenie strachu.
Pretrvávajúcim problémom v Európe a strednej Ázii je obchodovanie so ženami a nútená prostitúcia. V mnohých krajinách – napríklad Rusku ale aj Belgicku stále prevláda presvedčenie, že je násilie na ženách „súkromnou záležitosťou“. Vo väčšine krajín polícia zatiaľ nedostáva špeciálny výcvik, aby bola pripravená vyšetrovať prípady násilia na ženách, pokrivkáva aj ochrana obetí.
Prípady násilia na ženách príliš často ostávajú nevyšetrené. Ani štáty, v ktorých existuje dobrá legislatíva, ju nie sú vždy schopné zaviesť do praxe.
V 79 krajinách vôbec neexistuje legislatíva, ktorá by riešila problém domáceho násilia.
V 127 krajinách nemajú zákon o sexuálnom obťažovaní.