Ľudské práva v tieni bezpečnosti

blog napísali Kamila Gunišová a Lucia Bernátová z Amnesty International Slovensko, 19.11.2015

Postaviť sa k tomu čo sa stalo trinásteho novembra sa dá rôznymi spôsobmi. Naši predstavitelia si zvolili postaviť sa k terorizmu strachom. Táto rétorika je prítomná nielen vo výrokoch premiéra, ale najnovšie aj v plánovaných legislatívnych zmenách.

Je pochopiteľné, že predstavitelia krajín chcú zaručiť svojim občanom a občiankam bezpečnosť. A sprísnenie legislatívy je jednou z dostupných možností. No je potrebné si uvedomiť, že naša krajina má záväzky aj voči medzinárodnému spoločenstvu tým, že prijala dohovory a zmluvy, ktoré chránia ľudské práva. A tieto záväzky neexistujú len na papieri.

Zásady spravodlivého súdneho procesu či právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, ktoré upravuje podmienky odňatia slobody, nie sú len odporúčania, ktoré môžu vlády dodržiavať či od nich upustiť ak sa im to akurát nehodí. V najkrajnejších situáciách – akým je napríklad vyhlásenie krízového stavu – je síce možné niektoré práva limitovať, no vždy iba v takom rozsahu, v akom to bezprostredne vyžaduje naliehavosť situácie a tiež za predpokladu, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s inými záväzkami podľa medzinárodného práva. Žiadny zákon aplikovaný v krízových situáciách by nemal byť v rozpore s medzinárodnými dohovormi ale naopak, mal by pôsobiť komplementárne.

Ochrana pred terorizmom nesmie slúžiť ako zámienka pre porušovanie práv jednotlivca. Bude cieľom novelizácii odradiť migrujúcich alebo utekajúcich ľudí, aby prichádzali alebo ostávali na Slovensku? Legislatívne zmeny by mali byť navrhnuté tak, aby posilňovali ľudské práva jednotlivcov a nie ich oslabovali.

Preto nás aj znepokojil premiérov výrok o „monitorovaní každej osoby, ktorá má byť monitorovaná“. Aj v kontexte výrokov z minulého týždňa sa obávame, že toto monitorovanie môže byť založené na diskriminačných praktikách na základe vierovyznania a/alebo etnicity.

Nežiadame premiéra, aby bol „ľudskoprávny svätuškár“. Ale musí zaručiť, že akékoľvek novelizácie nie sú svojvoľne či diskriminačne aplikované na určitú skupinu ľudí a sú primerané.  Obávame sa, že ak dôjde k pretaveniu výrokov do legislatívnych zmien, neprispeje to k lepšej ochrane štátu, ale len k potláčaniu práv migrujúcich, ľudí na úteku, cudzincov a cudziniek a azylantov a azylantiek žijúcich na Slovensku, ktoré budú mať za následok napríklad odcudzenie danej komunity od spoločnosti či prehĺbenie už tak existujúcej polarizácie.