Medzinárodný deň spravodlivosti – 17. júl 2000

Amnesty International žiada ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu. V deň druhého výročia prijatia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktorý sa stal Medzinárodným dňom spravodlivosti, Amnesty International vyzýva všetky vlády aby pristúpili k ratifikácii Rímskeho štatútu a umožnili tak ustanovenie Medzinárodného trestného súdu v čo najskoršom možnom termíne.

Rímsky štatút umožňuje ustanovenie súdu, ktorý by súdne stíhal osoby obvinené z najhorších zločinov: genocídy, zločinov proti ľudskosti a vojnových zločinov.

Medzinárodný trestný súd bude ustanovený po ratifikácii Rímskeho štatútu najmenej 60 krajinami. K 14. júlu 2000 Rímsky štatút podpísalo 97 krajín, z toho 14 krajín pristúpilo aj k ratifikácii.

“Je nevyhnutné, aby sa dosiahla ratifikácia 60 krajinami v čo najskoršom možnom termíne,” uvádza AI. “Genocída, iné zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny sa dnes naďalej vyskytujú v takmer všetkých regiónoch sveta. Vytvorenie súdu bude najdôležitejším krokom k zrušeniu beztrestnosti páchateľov týchto zločinov.”

Slovenská republika podpísala Rímsky štatút 23. decembra 1998, avšak k ratifikácii doteraz nepristúpila. Vláda SR poverila ministra spravodlivosti vykonať revíziu a navrhnúť prípadné zmeny národnej legislatívy, aby boli v súlade s Rímskym štatútom Medzinárodného trestného súdu. Do implementačného procesu sú zainteresovaní aj minister zahraničných vecí a generálny prokurátor.

Základné informácie
Medzinárodný deň spravodlivosti pripomína výročie prijatia Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu – 17. júl 1998.

Rímsky štatút bol prijatý medzinárodným spoločenstvom krajín na diplomatickej konferencii v Ríme. Zo 148 zúčastnených krajín 120 hlasovalo za prijatie Štatútu. Iba sedem krajín hlasovalo proti a ďalších 21 krajín sa hlasovania zdržalo.

Tento rok sa Amnesty International rozhodla, že výročie si pripomenie lobingom na vlády krajín sveta, aby pristúpili k ratifikácii Rímskeho štatútu.

V poslednej polovici 20. storočia totiž iba malý počet krajín dokázal splniť svoje záväzky voči medzinárodnému spoločenstvu a uplatniť princípy všeobecnej súdnej právomoci na závažné zločiny ako sú, genocída, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny. Výsledkom tejto neschopnosti bolo, že páchatelia konali tieto zločiny naďalej a obete sa nedočkali splnenia ich práva na vykonanie spravodlivosti.