V dnes vydanej správe s názvom “Ľudské náklady pevnosti zvanej Európa: Porušovanie ľudských práv migrantov a utečencov na hraniciach Európy” poukazuje Amnesty International na to, ako migračná politika EÚ a praktiky hraničných kontrol bránia utečencom v získaní azylu v EÚ a tým vedú k ohrozeniu ich životov.
“Účinnosť opatrení EÚ s cieľom zastaviť príliv nelegálnych migrantov a utečencov je diskutabilná. Cena na ľudských životoch a utrpení je však nevypočítateľná a doplácajú na to najviac zraniteľné osoby,” povedal John Dalhuisen, programový riaditeľ pre Európu a strednú Áziu.
Pohraničná kontrola
Európska únia financuje svoju migračnú politiku miliardami eur. V rokoch 2007 – 2013 vyčlenila skoro 4 miliardy eur na procesy súvisiace s udeľovaním azylov, integráciou, návratom príslušníkov tretích krajín a pohraničnými kontrolami. Takmer polovica z týchto peňazí bola vyčlenená práve na pohraničnú kontrolu a iba 17 % bolo alokovaných na procesy súvisiace s udeľovaním azylov.
EÚ a jej členské štáty spolupracujú vo financovaní susedných krajín, ako je Turecko, Maroko a Líbya, aby vytvorili ochrannú zónu okolo EÚ v snahe zastaviť migrantov a utečencov, aby prišli k európskym hraniciam. Súčasne však zatvárajú oči pred porušovaním ľudských práv migrantov a utečencov v týchto krajinách.
“Krajiny EÚ v podstate platia susedným krajinám, aby pre ňu strážili svoje hranice. Problém je, že mnohé z týchto krajín sú často neschopné zaručiť dodržiavanie práv utečencov a migrantov. Mnoho utečencov a migrantov je tak ponechaných bez prístupu k azylu,” hovorí Jana Malovičová z Amnesty International Slovensko. Členské štáty EÚ sa tak zbavujú svojich záväzkov v oblasti ľudských práv a prenášajú zodpovednosť ohľadom kontroly migrantov na tretie krajiny.
Nelegálne vysťahovania
Utečenci a migranti, ktorí sa dostanú k európskym hraniciam riskujú, že budú poslaní naspäť. Amnesty International zaznamenala násilné návraty pohraničnou strážou v Bulharsku a najmä v Grécku, kde sú tieto praktiky veľmi rozšírené. Vysťahovania sú však nezákonné. Odopieranie práva na hľadanie azylu často zahŕňa násilie a dokonca môže ohroziť ľudské životy.
Vysťahovania sa však nekonajú len na juhovýchodných hraniciach EÚ. Vo februári 2014 španielska stráž začala paľbu gumovými nábojmi a slzným plynom na približne 250 migrantov a utečencov, ktorí plávali od Maroka po pobreží smerom k Ceute. Štrnásť ľudí prišlo o život. Ďalších 23 ľudí, ktorým sa podarilo dostať na pobrežie sa museli okamžite vrátiť, zrejme bez prístupu k akémukoľvek formálnemu procesu žiadosti o azylu.
Podľa Agentúry OSN pre utečencov existuje v dnešnej dobe oveľa viac vysťahovaných ľudí, než kedykoľvek od konca druhej svetovej vojny. Prekvapivo však EÚ k tejto humanitárnej kríze ešte pridáva.
Takmer polovica utečencov a utečenkýň, ktorí sa snažia vstúpiť do EÚ, uteká pred konfliktom alebo prenasledovaním z krajín ako je Sýria, Afganistan, Eritrea či Somálsko. Títo ľudia by mali mať viac možností na bezpečný a legálny vstup do EÚ, aby neboli nútení ísť nebezpečnými cestami.
Obete na mori
Keďže prístup do EÚ má veľa prekážok, utečenci a migranti stále častejšie využívajú nebezpečné morské cesty do Grécka a Talianska. Ročne zomrú stovky ľudí, ktorí sa snažia dostať na európske pobrežie.
Po tragédii pri pobreží talianskeho ostrova Lampedusa, kde prišlo v roku 2013 o život viac ako 400 ľudí, Taliansko začalo v októbri 2013 pátraciu a záchrannú iniciatívu nazvanú “Operácia Mare Nostrum.” Vďaka nej už zachránili viac ako 50 000 ľudí. To však nestačí. Počas prvých šiestich mesiacov tohto roku zomrelo v Stredozemnom a Egejskom mori viac ako 200 ľudí, ďalšie stovky sú nezvestné. Mnohí z tých, ktorí zahynuli, unikali pred násilím a prenasledovaním.
“Zodpovednosť za smrť tých, ktorí sa snažia dostať do EÚ, je kolektívna. Ďalšie členské štáty EÚ by mali nasledovať príklad Talianska a posilniť pátracie a záchranné akcie a zabrániť tak ďalším obetiam, povedal John Dalhuisen.
“Tieto ľudské tragédie nie sú ani nevyhnutné ani nekontrolovateľné. Členské krajiny EÚ by mali dať prednosť ľuďom pred hranicami.”
Fakty
Na konci roku 2013 bolo najviac utečencov v Pakistane, Iráne, Libanone, Jordánsku, Turecku, Keni, Čade, Etiópii, Číne a USA.
Od začiatku krízy v Sýrii v roku 2011, viac ako 2,8 miliónov Sýrčanov utieklo zo svojich domovov. Koncom apríla 2014 sa iba 96 000 dostalo do Európy a hľadalo azyl. V roku 2013, 48 % zo všetkých uchádzačov a 63 % z tých, ktorí prišli do Európy cez more boli zo Sýrie, Eritrey, Afganistanu a Somálska – krajín, v ktorých prevláda konflikt a porušovanie ľudských práv.
Len počas dvoch týždňov v októbri 2013 prišlo o život viac ako 400 ľudí v dvoch vrakov pri pobreží Lampedusy, talianskeho ostrova v Stredozemí. Počas dvoch májových dní v roku 2014 prišlo o život 50 ľudí medzi Líbyou a Talianskom a stovky ďalších je nezvestných.
VYČLENENIE FINANCIÍ NA FONDY VO VYBRANÝCH ČLENSKÝCH KRAJINÁCH V ROKOCH 2007 – 2013
Fond pre utečencov Fond pre vonkajšie hranice
Bulharsko €4,295,548.61 €38,131,685.92
Grécko €21,938,521.14 €207,816,754.58
Španielsko €9,342,834.50 €289,394,768.35
V roku 2012 bolo Európskou úniou vyčlenených 20 miliónov eur na pomoc Turecku na posilnenie dohľadu nad hranicami. V rovnakom roku humanitárna pomoc Turecku bola iba 3,8 milióna eur od Európskej komisie a 10,5 milióna eur od členských štátov EÚ. V Turecku je pritom približne 280 000 Sýrčanov, ktorí hľadali ochranu od začiatku sýrskej krízy v roku 2011.
Reakcia EÚ
Frontex, európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov EÚ, začala fungovať v roku 2005. Jej hlavnou úlohou je koordinovať spoločné operácie medzi členskými štátmi na vonkajších morských, pozemných a vzdušných hraniciach EÚ.
EÚ a členské štáty sa snažia vytvoriť “nárazníkové pásmo” uzatváraním dohôd o spolupráci so susednými krajinami, ktoré im pomáhajú blokovať nelegálnu migráciu do Európy.
Európsky systém hraničného dozoru (Eurosur) začal fungovať v decembri 2013. Zahŕňa technológie na výmenu informácií, ktoré používajú národné orgány členských štátov EÚ a Schengenu (26 európskych štátov, ktoré zrušili pasové kontroly na hraniciach) na posilnenie spolupráce pri pohraničných kontrolách medzi štátmi, vrátane susedných krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, a s agentúrou Frontex. Odhaduje sa, že náklady na Eurosur za obdobie 2011 až 2020 bude 338 miliónov eur.
58 km dlhý úsek pozdĺž hranice s Tureckom pokrývajú v Bulharsku kamery a senzory pohybu. Tento systém sa používa nielen na zatknutie migrantov a utečencov, ktorí prekročili hranice Bulharska, ale tiež na ich zastavenie, aby sa vôbec nepriblížili k hranici. Kamery umiestnené na hranici sledujú akýkoľvek pohyb na území Turecka do 15 km od hraníc.
Znovuprijaté dohody EÚ
Dohody EÚ o readmisii stanovujú postupy pre vyhostenie občanov z krajín mimo EÚ, prítomných v EÚ bez povolenia, do krajiny ich pôvodu. Hoci by sa tieto dohody mali týkať iba nelegálnych migrantov, existujú vážne obavy, že ľudia, ktorí hľadajú azyl môžu byť tiež poslaní späť do pôvodných krajín bez prístupu k azylovému konaniu. Toto sa môže stať napríklad v krajinách so systémovými nedostatkami v ich azylovom konaní, ako je Bulharsko a Grécko.
Ohrozené práva na hraniciach EÚ zahŕňajú:
• Právo na život
• Právo na slobodu a osobnú bezpečnosť
• Zákaz mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania
• Právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú
• Právo hľadať a využiť azyl
• Právo na účinnú právnu ochranu
• Zákaz hromadného vyhostenia
• Nikto nesmie byť vyhostený, vydaný alebo inak násilne vysťahovaný do štátu, kde existuje reálne nebezpečenstvo, že by mohol byť vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu.
• Zmluvné štáty nesmú ukladať sankcie kvôli ich nezákonnému vstupu alebo prítomnosti.
• Pri všetkých prípadoch týkajúcich sa detí – najlepšie záujmy dieťaťa musia byť prvoradé.