Národný záujem bohatých štátov bude viesť k zhoršeniu utečeneckej krízy

Bohaté krajiny zlyhali v preukázaní vedúcej pozície a zodpovednosti a na desiatich krajinách, ktoré produkujú menej ako 2.5% celosvetového HDP ponechali 56% zo všetkých ľudí na úteku. Amnesty International to dnes prináša vo svojej komplexnej správe k celosvetovej utečeneckej kríze.

Správa: Vysporiadanie sa s utečeneckou krízou: Od vyhýbania sa k prevzatiu zodpovednosti,“ rozpráva o riskantných situáciách, ktorým čelí mnoho z 21 miliónov ľudí na úteku. Kým mnohí v Grécku, Iraku, na ostrove Nauru alebo na hraniciach medzi Sýriou a Jordánskom okamžite potrebujú domov, ďalší v Keni a v Pakistane čelia narastajúcemu šikanovaniu zo strany vlád.

Správa navrhuje spravodlivé a praktické riešenia krízy postavené na systéme, ktoré využíva relevantné a objektívne kritéria. Na základe kritérií je možné odvodiť spravodlivý podiel počtu ľudí na úteku, ktorý by mal každý štát vo svete prijať, aby sa každoročne našiel domov pre 10% z celosvetovej populácie ľudí na úteku.

„Len desať zo 193 štátov sveta hostí viac ako polovicu zo všetkých ľudí na úteku. Tieto krajiny museli spraviť oveľa viac, len preto, že susedia s krízou. Táto situácia je neudržateľná a vystavuje milióny ľudí, ktorí utekajú pred vojnou či prenasledovaním v krajinách ako Sýria, Južný Sudán, Afganistan a Irak zúfalstvu a utrpeniu,“ povedal generálny tajomník Amnesty International, Salil Shetty.

„Je najvyšší čas, aby lídri vstúpili do vážnej a konštruktívnej diskusie o tom, ako naša spoločnosť pomôže tým, ktorí boli nútení odísť zo svojich domovov pred vojnou či prenasledovaním. Musia vysvetliť prečo krajiny pomáhajú bankám, rozvíjajú technológie a bojujú vo vojnách, ale nedokážu nájsť bezpečné domovy pre 21 miliónov ľudí na úteku – len 0.3% celosvetovej populácie.“

„Ak budú štáty spolupracovať a prijmú svoj podiel zodpovednosti, zaručíme, že ľudia ktorí museli utiecť zo svojich domovov a krajín si opäť môžu svoje životy vybudovať v bezpečí na inom mieste. Ak teraz nezasiahneme, ľudia budú zomierať – v moriach, na ochorenia, ktorým sa dalo predísť v otrasných táboroch alebo zadržiavacích centrách, alebo po vrátení späť do konfliktných zón, z ktorých utekajú.“

 

Ľudia na úteku z celého sveta potrebujú pomoc

 

Výskumná správa kladie dôraz na nutnosť výrazného navýšenia počtu ľudí na úteku v jednotlivých krajinách, tým, že dokumentuje nepríjemnú situáciu ľudí na úteku:

Deportácie do konfliktných zón a porušenia ľudských práv

  • Čoraz viac ľudí v Pakistane a Iráne utieklo z Afganistanu kvôli čoraz intenzívnejšiemu konfliktu. Ľudia na úteku z Afganistanu čelia v Pakistane narastajúcej šikane zo strany úradov, ktoré nútia viac ako 10 tisíc ľudí, aby sa vrátili späť do vojnou zmietanej krajiny.
  • Keni čelia ľudia na úteku, ktorí žijú v tábore Dadaab tlaku, aby sa vrátili do Somálska. Vláda chce ku koncu roku 2016 znížiť počet ľudí v tábore o 150 tisíc. Viac ako 20 tisíc ľudí sa už z Dadaabu vrátilo do Somálska.
  • Viac ako 75 tisíc ľudí na úteku zo Sýrie momentálne uviazlo na hranici medzi Jordánskom na úzkom páse púšte.

V zlých podmienkach

  • juhovýchodnej Ázii žijú ľudia na úteku a žiadatelia o azyl z Mjanmarska v strachu pred zatknutím, zadržaním, prenasledovaním a v niektorých prípadoch z deportácie. V zadržiavacích centrách v Malajzii musia ľudia na úteku z etnika Rohingya a ďalší čeliť otrasným podmienkam, vrátane preplnených ciel. Hrozia im ochorenia, fyzické a sexuálne zneužívania a dokonca aj smrť kvôli nedostatku adekvátnej zdravotnej starostlivosti.  
  • Správa poukazuje na niektoré krajiny EÚ a Austráliu, ktoré využívajú „systemické porušovanie ľudských práv ako nástroje politiky“ na to, aby ponechali ľudí pred svojimi hranicami. V júli 2016 zistila Amnesty International, že 1200 mužov, žien a detí, ktorí žijú v austrálskom zadržiavacom centre na ostrove Nauru je podrobených porušovaniam, neľudskému zaobchádzaniu a zanedbávaniu.
  • Aby obmedzila počet ľudí na úteku, EÚ prijíma pochybné dohody s Líbyou a Sudánom. Ľudia na úteku čelia závažným porušeniam v zadržiavacích centrách v Líbyi, kde ich držia v rozpore so zákonom, bez prístupu k právnikom. Bezpečnostné zložky v Sudáne využívané na kontrolu migrácie sa spájajú s porušeniami ľudských práv v Darfúre.

Donútení vydať sa na nebezpečné cesty

  • Od januára 2014 do júna 2015 zaznamenala UNHCR 1100 úmrtí na mori v juhovýchodnej Ázii. Väčšinu z nich tvorili ľudia z moslimského etnika Rohingya. Počet mŕtvych môže byť ešte oveľa vyšší.
  • V roku 2015 prišlo do Európy morskou cestou viac ako milión ľudí na úteku. Takmer 4000 ľudí sa utopilo. V prvých mesiacoch roku 2016 sa utopilo už viac ako 3500 ľudí.
  • Ženy na úteku z regiónu subsaharskej Afriky, ktoré prešli cez Líbyu potvrdili, že na týchto cestách bežne zažívali znásilnenie. Aby zabránili otehotneniu v dôsledku znásilnenia, pred cestou užívali antikoncepciu. Ľudia na úteku a migranti povedali, že ich prevádzači často držali, aby získali výkupné od rodín. Držia ich v otrasných podmienkach bez prístupu k jedlu alebo vode a často ich bijú.
  • Ľudia na úteku a žiadatelia o azyl, ktorí utekajú pred narastajúcim násilím v Strednej Amerike čelia počas cesty cez Mexiko k hraniciam USA únosom, vydieraniam, sexuálnym útokom a zabitiu.

„Utečenecká kríza sa neobmedzuje len na Stredozemné more. Po celom svete žijú ľudia na úteku v ohrození, tlačia sa v preplnených lodiach, žijú v hrozných podmienkach a čelia vykorisťovaniu. Vydávajú sa na nebezpečné cesty, kde sú ponechaní na milosť prevádzačov a ozbrojených skupín. Svetoví lídri musia prísť so systémom prevzatia zodpovednosti a pomôcť im,“ dodal Salil Shetty.

 

Krajiny, ktoré susedia s konfliktnými zónami sa musia vysporiadať s drvivou väčšinou ľudí na úteku

 

Podľa správy zhoršuje celosvetovú krízu nerovnomerné prevzatia zodpovednosti a mnoho problémov, ktorým ľudia na úteku čelia. Vyzýva všetky krajiny, aby prijali spravodlivý podiel ľudí na úteku, v závislosti od objektívnych kritérií, ktoré odrážajú kapacitu na hosťovanie ľudí na úteku.

Podľa správy by základný systém postavený z kritérií ako je bohatstvo, populácia a miera nezamestnanosti ukázal, ktoré krajiny nerobia toľko, koľko by mali.

V správe sa tiež poukazuje na ostrý kontrast medzi počtom ľudí na úteku zo Sýrie, ktorých vzali susedné krajiny a ostatnými krajinami s podobne veľkou populáciou.

  • Napríklad Veľká Británia vzala od roku 2011 menej ako 8000 Sýrčanov. Jordánsko, s populáciou takmer 10-krát menšou ako je Veľká Británia a iba s 1,2% z HDP Veľkej Británie hostí viac ako 655 tisíc ľudí na úteku zo Sýrie.
  • Libanon, ktorého populácia je 4.5 milióna, na rozlohe 10 tisíc km²  hostí viac ako 1.1 milióna ľudí na úteku zo Sýrie. Nový Zéland má porovnateľne rovnaký počet obyvateľov, rozohlu 268 tisíc km²   a doteraz prijali len 250 ľudí na úteku.
  • Írsko, ktoré má populáciu 4.6 milióna a takmer sedemkrát väčšiu rozlohu ako Libanon a päťkrát väčšiu ekonomiku, doteraz prijalo 758 ľudí na úteku zo Sýrie.

Správa poukazuje na to, ako by bohatšie krajiny mohli prijať spravodlivejší podiel súčasnej svetovej populácie zraniteľných utečencov a utečenkýň. Napríklad, s využitím kritérií populácie, národného bohatstva a nezamestnanosti by Nový Zéland prijal 3466 ľudí. V porovnaní s 1,1 milióna ľudí na úteku v Libanone sú tieto čísla zvládnuteľné.

„Problémom nie je celosvetový počet ľudí na úteku. Problémom je, že mnohé z najbohatších krajín prijímajú najmenej a robia najmenej,“ povedal Salil Shetty.

„Ak by každá z najbohatších krajín vo svete vzala ľudí na úteku proporčne k ich veľkosti a miere nezamestnanosti, okamžite sa vyrieši potreba nájsť domov pre viac ľudí na úteku. Chýba len spolupráca a politická vôľa.“

Viac vlád musí ukázať líderstvo

Správa uvádza príklad Kanady ako krajiny, ktorá vďaka vízii a líderstvu môže presídliť veľké počty ľudí na úteku v adekvátnom čase.

Od novembra 2015 presídlila Kanada takmer 30 tisíc ľudí na úteku zo Sýrie. Viac ako polovicu sponzorovala kanadská vláda a takmer 11 tisíc prišlo vďaka súkromnému sponzorstvu. Ku koncu augusta 2016 bolo procesovaných ďalších 18 tisíc sýrskych žiadostí – predovšetkým v Libanone, Jordánsku a Turecku.

Dnes má iba okolo 30 krajín vo svete presídľovací program pre ľudí na úteku. Počet miest na presídlenie je oveľa menší ako sú potreby, ktoré identifikovalo OSN. Ak by sa počet krajín zvýšil na 60 alebo 90, už to by malo významný dopad na krízu.

Aby sa viac krajín zapojilo do účinnej akcie, vyzýva Amnesty International na vytvorenie nového mechanizmu pre presídlenie zraniteľných ľudí na úteku a nový celosvetový mechanizmus pre presun ľudí na úteku v akútnych situáciách ako je konflikt v Sýrii. Susedné krajiny teda nebudú tak preťažené.

„Svet nemôže ďalej nechať hostiace krajiny preplnené. Oni sami sa stávajú krajinami v kríze, bez podpory zvyšku sveta. Kým malý počet krajín hostí milióny ľudí na úteku, mnoho krajín nerobí nič,“ povedal Salil Shetty.

„Svetoví lídri kompletne zlyhali v diskusiách o tom, ako ochrániť 21 miliónov ľudí na úteku. Ale tam, kde zlyhali lídri, musia vstúpiť ľudia s dobrým svedomím a zvýšiť tlak na svoje vlády, aby ukázali ľudskosť voči tým, ktorí sú od nás iní len preto, že boli donútení utiecť zo svojich domovov.“