Nemecký Ústavný súd rozhodol, že zákaz nosenia šatiek a iných náboženských a kultúrnych symbolov a odevov, ktoré nosia učiteľky v školách je protiústavný. Takýto zákaz bol vydaný v Severnom Porýní–Vestfálsku, najľudnatejšom nemeckom štáte. Rozhodnutie Ústavného súdu je dôležitým krokom v boji proti diskriminácii založenej na náboženstve alebo vierovyznaní.
Prípad predložili Ústavnému súdu dve nemecké moslimské ženy tureckého pôvodu. Obe boli zamestnané v štátnych školách v Severnom Porýní–Vesfálsku a v práci nosili moslimskú šatku, ktorá zakrývala hlavu.
V roku 2006 bolo v spolkovej krajine prijaté školské nariadenie, ktoré zakázalo učiteľom, aby vyjadrovali svoje politické alebo náboženské názory. Cieľom nariadenia bolo zachovanie štátnej neutrality a mieru v školách. Nariadenie ale neobsahovalo jasnú výnimku pre symboly vyjadrujúce kresťanské a západné kultúrne hodnoty alebo tradície. Tie mohli učitelia nosiť aj naďalej.
Po týchto legislatívnych zmenách školské úrady oznámili učiteľkám, že si na pracovisku musia z hlavy zložiť šatky. Prvá žena navrhla, že namiesto šatky zahaľujúcej celú hlavu bude nosiť len šatku alebo klobúk, ktoré zakryjú vlasy a uši. Školské úrady jej žiadosť zamietli a dali jej písomné varovanie. Druhá žena dostala písomné varovanie v auguste v roku 2006. Odmietla sa ním riadiť a vo februári v roku 2007 bola zo školy prepustená.
Ústavný súd rozhodol, že zákaz stanovený v školskom nariadení je v rozpore s článkom 3.3 (rovnosť pred zákonom) a článkom 33.3 (rovnosť v prístupe k verejnej službe) nemeckej ústavy. Súd obzvlášť zdôraznil to, že zákaz vyjadrovania politických, náboženských alebo filozofických názorov, vrátane nosenia náboženských symbolov alebo oblečenia, nemôže byť zavedený paušálne. Je prípustný len vo zvláštnych prípadoch, ak by vyjadrenie takýchto názorov predstavovalo konkrétnu hrozbu voči štátnej neutralite alebo mieru na jednej alebo viacerých školách. Avšak zákaz nosenia moslimských šatiek ako vyjadrenia politického alebo náboženského názoru predstavuje rozdielne zaobchádzanie a nemôže byť objektívne zdôvodnený. Súd zároveň vyhlásil, že výnimka pre vyjadrovanie len kresťanských a západných hodnôt a tradícií bola priamo diskriminačná.
Podobné zákony existujú v mnohých ďalších nemeckých spolkových krajinách, vrátane Bádenska-Württemberska, Bavorska, Dolného Saska a Berlína. V niektorých prípadoch, vrátane Bádenska-Württemberska a Bavorska, sú v týchto zákonoch ustanovené diskriminačné výnimky pre symboly vyjadrujúce kresťanské a západné hodnoty.
Amnesty International vo svojom výskume zdôraznila, že obmedzenia v Európe, ktoré sa týkajú nosenia náboženských symbolov alebo oblečenia v zamestnaní a v školstve sú diskriminačné.
Podľa antidiskriminačných zákonov EÚ (Smernica Rady 2000/78/EC, článok 4.1) môže byť rozdielne zaobchádzanie v zamestnaní odôvodnené len vtedy, ak je v súlade so “skutočnými a zásadnými požiadavkami na dané zamestnanie.” Bohužiaľ, v krajinách ako Belgicko, Francúzsko, Nemecko a Holandsko, zamestnávatelia prepustili alebo odmietli zamestnať moslimské ženy nosiace šatky. Odôvodnili to tým, že je to v protiklade s „obrazom firmy“ alebo tým, že by to “nepotešilo ich klientov.”
Amnesty International zdôraznila, že pokiaľ ide o zamestnanie vo verejnom sektore, najmä v štátnych školách, tak požiadavka na učiteľov, aby nestranne vykonávali svoje profesionálne povinnosti automaticky neznamená, že je legitímne zakázať, aby nosili náboženské alebo kultúrne symboly, či oblečenie. Každé obmedzenie by malo byť vyhodnotené prípad od prípadu a povolené len vtedy, ak je preukázateľne nevyhnutné a primerané na dosiahnutie legitímneho cieľa v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi normami. Rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu zodpovedá tomuto prístupu.