Tento týždeň sa v Ženeve uskutoční druhá konferencia členských krajín Dohody o obchodovaní so zbraňami. Slovensko ako jedna z mála európskych krajín svoju výročnú správu o obchodovaní so zbraňami rozhodla utajiť. Amnesty International Slovensko požiadalo o sprístupnenie tejto správy Ministerstvo hospodárstva SR.
- Členské štáty sa stále zapájajú do bezohľadných presunov zbraní a výrobkov obranného materiálu, čím ohrozujú ľudské životy
- Viac ako štvrtina štátov doteraz nesplnila svoje povinnosti reportovania
- Slovensko odmietlo zverejniť detail vývozu a dovozu zbraní
“Slovensko si zvolilo, že detaily vývozu a dovozu zbraní utají, čím znemožnilo verejnosti, médiám alebo mimovládnym organizáciám zhodnotiť napĺňanie ľudskoprávnych záväzkov Slovenska. Členské štáty v súčasnosti nemusia svoje správy zverejniť a momentálne využívaný formulár pre vývoz a dovoz zbraní obsahuje možnosť, kde môžu krajiny jednoducho indikovať či tak chcú urobiť. Zatiaľ máme informácie, že len Moldavsko a Slovensko sa rozhodli výročnú správu utajiť. ” vysvetľuje kampaňová koordinátorka Lucia Bernátová z Amnesty International Slovensko.
Dohoda je celosvetovou zmluvou, ktorá po prvý raz vymedzuje pravidlá pre zákaz medzinárodného presunu zbraní, munície a ďalšieho tovaru, ak sa vie, že budú použité na spáchanie alebo napomáhanie pri genocíde, zločinom proti ľudskosti alebo vojnových zločinov.
“Dohoda o obchode so zbraňami má potenciál zachrániť stovky miliónov životov. Je znepokojujúce, že krajiny, ktoré zmluvu podpísali alebo ju dokonca ratifikovali, si myslia, že môžu pokračovať v dodávaní zbraní a iných výrobkov silám, o ktorých sa vie, že páchajú alebo napomáhajú páchaniu vojnových zločinov a vydávajú vývozné licencie aj napriek existujúcemu riziku, že zbrane prispejú k závažnému porušeniu ľudských práv,” povedal Brian Wood, riaditeľ Amnesty International pre kontrolu zbraní a ľudské práva.
Druhá konferencia členských krajín sa koná v Ženeve od 22. do 26. augusta a zúčastnia sa jej stovky delegátov z viac ako 100 krajín. Je to kľúčová príležitosť pre krajiny na diskusiu o tom, ako je dohoda implementovaná a ako je možné ju posilniť. Štáty musia zaručiť, že Dohoda o obchode so zbraňami naplní svoj sľub chrániť životy a ľudské práva pred devastujúcimi účinkami medzinárodného obchodu so zbraňami. Podľa Amnesty International je potrebné prijať konkrétne, transparentné kroky, ktoré budú viesť k účinnejšej implementácii.
“Štáty, ktoré si myslia, že nemusia dodržiavať Dohodu o obchode so zbraňami nesmú byť tolerované. Potreba účinnejšej implementácie je evidentná: od Jemenu po Sýriu či Južný Sudán, každý deň bomby zabíjajú či zraňujú deti, zbrane ohrozujú či zadržiavajú za pomoci zbraní, ozbrojené skupiny páchajú porušenia so zbraňami vyrobenými v krajinách, ktoré sú viazané zmluvou.”
Bezohľadné presuny zbraní a výrobkov obranného priemyslu
USA, ktoré podpísali Dohodu o obchode so zbraňami, a členské krajiny EÚ, ktoré ju ratifikovali vrátane Bulharska, Českej republiky, Francúzska a Talianska pokračujú v zaplavovaní Egyptu ručnými zbraňami, ľahkými zbraňami a muníciou, ozbrojenými vozidlami a policajným vybavením, aj napriek tomu, že úrady brutálne zasahujú proti akémukoľvek nesúhlasu. Tieto zásahy vyústili od roku 2013 do protiprávnych zabití stoviek protestujúcich, tisícov zatknutí a správ o mučení.
Napríklad v roku 2014 vydalo Francúzsko vývozné licencie aj na sofistikované ozbrojené vozidlá Sherpa, ktoré bezpečnostné zložky využili na zabitie stoviek protestujúcich počas protestu v Rabaa al-Adawiya len rok predtým.
Zbrane získané od krajín viazaných Dohodou o obchode so zbraňami podporujú aj občianske vojny. Napríklad v roku 2014 povolila Ukrajina vývoz 830 ľahkých automatických zbraní a 62 ťažkých automatických zbraní do Južného Sudánu. Pol roka od podpísania zmluvy vydali ukrajinské úrady 19. marca 2015 vývoznú licenciu na nezverejnený počet funkčných útočných helikoptér Mi-24 do Južného Sudánu. Tri z týchto útočných helikoptér v súčasnosti využívajú vládne zložky Južného Sudánu a údajne čakajú na dodávky ďalších.
“Podpísaním Dohody sa ukrajinská vláda zaviazala, že nespraví nič, čo by mohlo ohroziť ciele zmluvy – a teda, že k presunu zbraní nedôjde, ak existuje vedomosť, že by mohli byť použité pre vojnové zločiny, vrátane útokov namierených proti civilnému obyvateľstvu. Rozhodnutie Ukrajiny nie je v súlade s tým, čo sa deje v Južnom Sudáne, kde sa útočí na civilistov, ktorí sa skrývajú v nemocniciach a žijú pod ochranou mierových misií OSN,” povedal Brian Wood.
“Takisto sa dá len veľmi ťažko predstaviť ako mohli krajiny EÚ pozerať na násilné represie zo strany štátu v Egypte a rozhodnúť, že presun zbraní úradom vnútornej bezpečnosti je v súlade so zmluvou.”
Diery v reportovaní
Pokračujúce zlyhanie v reportovaní detailov vývozu a dovozu zbraní a iných výrobkov obranného priemyslu niektorých členských krajín je porušením zmluvy. Dohoda vyžaduje od štátov dve správy: základnú správu o opatreniach, ktoré boli prijaté na implementáciu Dohody vrátane prijatej národnej legislatívy, regulácií a ostatných administratívnych opatrení. Túto správu mali štáty podať do decembra roku 2015. Druhou je výročná správa o autorizovaných a uskutočnených presunoch, ktorú mali štáty dodať do 31. mája 2016.
Amnesty International vyjadrila znepokojenie nad tým, že do 17. augusta 2016 až 27% členských štátov nedodalo prvú implementačnú správu a 27% štátov nedodalo výročnú správu o vývoze a dovoze zbraní a iného obranného materiálu.
Záruky dovozcov o konečných užívateľoch
Amnesty International vyzýva k prijatiu zásadnej požiadavky pre vývozcov zbraní – nepovoliť presun zbraní pokiaľ krajina dovozu neposkytne právne záväzné záruky, ktoré zaručia, že konečný užívateľ bude dodržiavať ľudské práva a zásady právneho štátu.
V súčasnosti nie je ľudskoprávny dopad presunu zbraní dostatočne zhodnotený, tak ako to Dohoda požaduje. Napríklad od marca roku 2015 povolilo Ministerstvo zahraničných veci USA možný predaj vojenského vybavenia a logistickej podpory do Saudskej Arábie v hodnote viac ako 24 miliárd dolárov a medzi marcom 2015 a júnom 2016 povolila Veľká Británia vývoz zbraní do Saudskej Arábie v hodnote 3,4 miliárd libier. Povolenia boli vydané v čase, kedy koalícia vedená Saudskou Arábiou vykonávala vzdušné nálety a pozemné útoky na civilné obyvateľstvo v Jemene, a niektoré z týchto útokov mohli byť vojnovými zločinmi.
“Pre záchranu životov musí byť dodržiavanie medzinárodných záväzkov ľudských práv a humanitárneho práva podmienkou záruk o konečnom užívateľovi,” povedal Brian Wood.
“Nepriechodné záruky konečných užívateľov by takisto zmenšili riziko, že zbrane či iné výrobky skončia v rukách neautorizovaných skupín alebo budú nechcene či nelegálne využité v rozpore s Dohodou.”
Pozadie
Po 20 rokoch kampaní a advokácie zo strany Amnesty Interational a partnerských mimovládnych organizácií hlasovalo 2. apríla 2013 Valné zhromaždenie OSN za prijatie Dohody o obchode so zbraňami. Dohoda vstúpila do platnosti 24. decembra 2014 čím sa oficiálne stala medzinárodným právom pre všetky krajiny, ktoré ju prijali.
Dohoda je celosvetovou zmluvou, ktorá po prvý raz vymedzuje pravidlá pre zákaz medzinárodného presunu zbraní, munície a ďalšieho tovaru, ak sa vie, že budú použité na spáchanie alebo napomáhanie pri genocíde, zločinom proti ľudskosti alebo vojnových zločinov.
Hlavné ľudskoprávne ustanovenia Dohody sa nachádzajú v článku 6, ktorý zakazuje presun, pri ktorom existujú obavy z porušenia ľudských práv, a článok 7, ktorý vyžaduje zhodnotiť riziko, že vyvezené zbrane by mohli mať “negatívne dôsledky” pre mier, bezpečnosť a ľudské práva. Dohoda nevyžaduje “balansovanie” rizika vývozov, ale členské štáty musia vykonať dôkladné zhodnotenie rizika “negatívnych dôsledkov” každého potenciálneho vývozu.
Dva roky odkedy bola Dohoda prijatá ju podpísalo 130 krajín sveta, vrátane 43 štátov, ktoré ju podpísali ale doteraz neratifikovali. Na prekvapenie niektorých diplomatov ju doteraz ratifikovalo 87 krajín, vrátane piatich z top desiatich vývozcov zbraní: Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia. Ale veľkí vývozcovia zbraní ako Rusko alebo Čína sa k Dohode nepridali a zásobujú tých, ktorí porušujú ľudské práva.