Unilever, Nestlé, Procter & Gamble medzi deviatimi známymi menami prispievajúcimi k porušovaniu pracovných práv pracovnej sily
Z novej správy, ktorú dnes vydala Amnesty International, vyplýva, že najznámejšie spoločnosti sveta z oblasti potravinárskej výroby a výrobkov pre domácnosť predávajú potraviny, kozmetiku a bežný spotrebiteľský tovar, ktorý obsahuje palmový olej poznačený šokujúcim porušovaním ľudských práv v Indonézii, kde už osemročné deti pracujú v nebezpečných podmienkach.
V správe s názvom „Obrovský škandál s palmovým olejom: Za veľkými obchodnými značkami sa skrýva porušovanie pracovných práv pracovnej sily“ sa skúmajú obrovské plantáže v Indonézii, ktoré spravuje agro-podnikateľská spoločnosť Wilmar, najväčší svetový pestovateľ palmového oleja so sídlom v Singapure. Jeho palmový olej putuje do 9 spoločností s celosvetovou pôsobnosťou: AFAMSA, ADM, Colgate-Palmolive, Elevance, Kellogg’s, Nestlé, Procter & Gamble, Reckitt Benckiser a Unilever.
„Spoločnosti zatvárajú oči pred vykorisťovaním pracovnej sily pozdĺž svojich dodávateľských reťazcov. Veľké obchodné značky neprestávajú profitovať z ohavného porušovania práv aj napriek sľubom svojim zákazníkom a zákazníčkam, že v rámci svojich dodávateľských reťazcov palmového oleja nedopustia, aby k vykorisťovaniu dochádzalo. Každý jeden spotrebiteľ alebo spotrebiteľka, ktorí si v supermarkete vyberajú produkty s palmovým olejom získaným trvalo udržateľným spôsobom a myslia si, že robia etickú voľbu, budú týmito výsledkami šokovaní,“ tvrdí Meghna Abrahamová, vrchná vyšetrovateľka Amnesty International.
„Korporátni giganti ako Colgate, Nestlé a Unilever presviedčajú svojich zákazníkov a zákazníčky, že ich produkty obsahujú palmový olej získaný trvalo udržateľným spôsobom. Podľa našich zistení to v prípade palmového oleja vôbec neplatí. Palmový olej, pri ktorého produkcii sa využíva práca detí a nútená práca, nemá s pojmom trvalo udržateľný nič spoločné. V prípade porušení zistených v továrňach na výrobu palmového oleja patriacim spoločnosti Wilmar, nejde o ojedinelé incidenty ale o systematický postup, na základe čoho možno predpokladať, akým spôsobom spoločnosť Wilmar obchoduje.“
„Niekde sa musela stať chyba, ak 9 spoločností so súhrnným príjmom presahujúcim v roku 2015 325 miliárd amerických dolárov nedokáže podniknúť kroky proti neľudskému zaobchádzaniu pracovnej sily vo výrobe palmového oleja, ktorí navyše zarábajú almužny.“
Amnesty International povedie kampaň za to, aby spoločnosti informovali svojich zákazníkov a zákazníčky, či obľúbené výrobky ako nanuky Magnum, zubné pasty Colgate, kozmetika Dove, polievky Knorr, tyčinky Kitkat, šampóny Pantene, pracie prášky Ariel a polotovary Pot Noodle obsahujú palmový olej vyrobený spoločnosťou Wilmar v Indonézii.
Systematické porušovanie práv v rámci dodávateľských reťazcov významných spoločností
Amnesty International viedla rozhovory so 120 pracovníkmi a pracovníčkami, ktorí pracujú na plantážach vo vlastníctve dvoch dcérskych podnikov spoločnosti Wilmar a troch dodávateľov tej istej spoločnosti v provinciách Kalimantan a Sumatra v Indonézii. Vyšetrovanie odhalilo široké spektrum prípadov porušovania práv vrátane:
- Ženy sú pod hrozbou zníženia ich zárobkov nútené odpracovať hodiny navyše, pracujú za menej ako minimálnu mzdu, v extrémnych prípadoch odstávajú iba 2,5 amerického dolára na deň, na neistých pracovných miestach bez dôchodkového a zdravotného poistenia.
- Už osemročné deti vykonávajú nebezpečnú a ťažkú fyzickú prácu, a v niektorých prípadoch predčasne ukončujú školskú dochádzku, aby pomohli rodičom na plantážach.
- U pracovníkov a pracovníčok dochádza k závažnému poškodzovaniu zdravia spôsobeného akútnou toxickou chemikáliou parakvát, ktorú na plantážach aplikujú i napriek zákazu zo strany EÚ i spoločnosti Wilmar.
- Pracovná sila, ktorá vykonáva prácu vo vonkajšom prostredí nemá adekvátne ochranné odevy či bezpečnostné vybavenie napriek tomu, že pracovníci a pracovníčky sú vystavení riziku poškodenia dýchacích ciest kvôli vysokému stupňu kontaminácie ovzdušia nebezpečnými látkami v dôsledku lesných požiarov, ktoré vyčíňali od augusta do októbra 2015.
- Pracovníci a pracovníčky musia odpracovať hodiny navyše, aby splnili vysoko nastavené plány, pričom táto práca často zahŕňa fyzicky nesmierne náročné úkony, akým je napríklad manuálna obsluha ťažkého zariadenia na zber plodov zo stromov vysokých 20 metrov. Stáva sa, že pretrpia ukrutné bolesti, len aby splnili nastavené plány, a ak nezozbierajú palmové plody zo zeme, alebo naopak zozbierajú nezrelé plody, udeľujú im rôzne tresty.
Spoločnosť Wilmar pripúšťa, že jej prevádzky čelia problémom pracovného charakteru. AJ napriak týmto porušeniam, Amnesty International zistila, že traja z piatich pestovateľov paliem sú certifikovaní výrobcovia palmového oleja získaného trvalo udržateľným spôsobom v súlade s iniciatívou tzv. Okrúhleho stola pre trvalo udržateľnú výrobu palmového oleja, združenia zriadeného v roku 2004 s cieľom očistenia produkcie palmového oleja po environmentálnych škandáloch.
„Táto správa jasne poukazuje na skutočnosť, že certifikované spoločnosti použili osvedčenie o zodpovednej výrobe palmového oleja, aby od seba odvrátili pozornosť a vyhli sa väčšej kontrole. Počas nášho vyšetrovania sa zistilo, že každá z týchto spoločností má síce riadne vypracovanú prísnu politiku, avšak ani jedna nebola schopná preukázať, že v rámci dodávateľského reťazca spoločnosti Wilmar identifikovala evidentné riziko porušovania,“ povedala Seema Joshiová, vedúca pracovníčka v oblasti biznisu a ľudských práv.
Zistenia spochybňujú tvrdenia o „trvalej udržateľnosti“
Na základe údajov o vývoze palmového oleja zverejnených spoločnosťou Wilmar výskumný tím AI objavil prepojenie palmového oleja tejto spoločnosti na 9 svetových spoločností z oblasti potravinárskej výroby a výrobkov domácnosti. Iba sedem z nich potvrdilo, že kupujú palmový olej vyrobený spoločnosťou Wilmar v Indonézii, a len dve spoločnosti, Kellogg’s a Reckitt Benckiser, boli ochotné poskytnúť určité podrobnosti o tom, ktoré produkty tento olej obsahujú. Všetky odpovede spoločností nájdete tu.
Až na jednu výnimku ide o výrobcov, ktorí sú členmi Okrúhleho stola pre trvalo udržateľnú výrobu palmového oleja, ktorí na svojich webových stránkach a etiketách tvrdia, že takto vyrobený palmový olej používajú. Ani jedna zo spoločností, ktoré Amnesty International oslovila, nepoprela skutočnosť, že k incidentom porušovania dochádza, a ani jedna z nich nevedela uviesť konkrétne opatrenia, ktoré v súvislosti s porušovaním pracovných práv pracovnej sily v továrňach spoločnosti Wilmar podnikla.
„Zákazníkov a zákazníčky bude zaujímať, ktoré produkty sú alebo nie sú prepojené s porušovaním práv.
Napriek konfrontácii s ohavným porušovaním práv v továrňach hlavného dodávateľa, nie sú spoločnosti ochotné prezradiť, o ktoré produkty ide,“ hovorí Seema Joshiová.
„Spoločnosti musia byť viac transparentné vo veci informovanosti zákazníkov a zákazníčok, čo obsahujú ich produkty. Sú povinné zverejňovať informácie, odkiaľ pochádzajú suroviny, z ktorých sú vyrobené produkty na pultoch našich supermarketov. Kým sa tak nestane, budú tieto spoločnosti naďalej profitovať z porušovania pracovných práv a do istej miery k tejto situácii aj prispievať. Takýmto konaním vonkoncom nerešpektujú svojich zákazníkov a zákazníčky, ktorí pri pokladni platia v domnienke, že učinili eticky správne rozhodnutie.
Najhoršie formy detskej práce odhalené
Správa obsahuje dôkazy o tom, ako osem- až štrnásťročné deti vykonávajú nebezpečnú prácu na plantážach, ktoré vlastnia a prevádzkujú dcérske podniky a dodávatelia spoločnosti Wilmar. Bez ochranného odevu či bezpečnostného vybavenia pracujú na plantážach, kde sa aplikujú pesticídy; prenášajú ťažké vrecia s palmovými plodmi vážiacimi 12 až 25 kg. Niektoré z nich odišli zo školy, aby mohli celý deň alebo jeho prevažnú časť pracovať s rodičmi. Iné deti zase pracujú poobede po vyučovaní, cez víkendy a prázdniny.
Štrnásťročný chlapec, ktorý zbiera a prenáša palmové plody na plantáži vo vlastníctve spoločnosti Wilmar, povedal Amnesty International, že školu nechal, keď mal dvanásť rokov, aby pomohol otcovi, ktorý bol chorý a nedokázal naplniť pracovné plány. Tiež spomenul, že po škole im pomáhajú aj jeho súrodenci vo veku desať a dvanásť rokov:
„Otcovi pomáham už dva roky. Školu som navštevoval až do šiestej triedy. Nechal som ju kvôli tomu, aby som mohol pomáhať otcovi, ktorý už nevládal pracovať. Bol chorý… Ľutujem, že som zo školy odišiel. Rád by som chodil do školy, aby som bol múdrejším. Chcel by som byť učiteľom.“
Fyzicky náročná a vyčerpávajúca práca môže viesť u malých detí k fyzickej ujme na telesnom zdraví. Desaťročný chlapec, ktorý takisto nechal školu, aby pomohol otcovi, ktorý pracuje pre dodávateľa spoločnosti Wilmar, už ako osemročný vstával o šiestej ráno, aby pozbieral a ponosil popadané palmové plody. Vravel, že každý deň okrem nedele pracoval šesť hodín denne:
„Do školy nechodím…Prenášam vrecia s popadanými plodmi. Naraz však dokážem preniesť iba jedno spolovice plné vrece. Je to pre mňa namáhavé. Vrece je ťažké. Pracujem, aj keď prší, ale je to namáhavé. Bolia ma ruky i celé telo.“
Pracovníčky čelia nútenej práci, nízkych mzdám, diskriminácii a vystaveniu toxickým chemikáliám
Správa poukazuje na diskriminačný charakter zamestnávania žien, ktoré pracujú ako príležitostné nádenníčky, odopierajúc im možnosť trvalého zamestnania a získania výhod sociálneho zabezpečenia ako zdravotné a dôchodkové poistenie.
Amnesty International zaznamenala i prípady nútenej práce a hrozby zo strany vedúcich pracovníkov, ktorí sa ženám vyhrážajú, že nedostanú zaplatené, alebo im znížia zárobky, ak odmietnu pracovať.
Žena, ktorá pracuje na oddelení údržby, povedala Amnesty International, ako ju pod hrozbou implicitných i explicitných vyhrážok nútia odpracovať hodiny navyše:
„Ak nesplním stanovený plán, vyžadujú odo mňa, aby som pokračovala v práci, pričom za hodiny navyše mi nezaplatia… Spolu s priateľkou sme povedali vedúcemu, že sme veľmi unavené a že chceme ísť domov. Vedúci nám odvetil, že ak nechceme pracovať, môžeme odísť, ale vracať sa už nemusíme. Práca je namáhavá, pretože plány sú nastavené strašne vysoko… Po práci ma bolia nohy, ruky aj chrbát.“
V Indonézii platia prísne pracovno-právne zákony, podľa ktorých by bola väčšina z týchto prípadov porušenia klasifikovaná ako trestný čin. Vymožiteľnosť práva je však veľmi slabá. Amnesty International apeluje na indonézsku vládu, aby podnikla opatrenia vedúce k lepšej vymožiteľnosti práva a prešetrila prípady porušenia, ktoré sa uvádzajú v správe.
Viac informácií nájdete aj tu: https://www.amnesty.org/en/latest/news/2016/11/sustainable-palm-oil-abuse-exposed/ a požiadať spoločnosti, aby riešili porušovanie ľudských práv na plantážach v Indonézií môžete tu: https://www.amnesty.org/en/latest/news/2016/11/key-facts-about-palm-oil/
Celú správu si môžete prečítať tu: https://www.amnesty.org/en/documents/asa21/5184/2016/en/
