Nie je možné oficiálne zistiť, koľko žien bolo v Darfúre od začiatku konfliktu v roku 2003 znásilnených. Pravdepodobne sú ich tisíce a podľa výskumu humanitárnych organizácií ich počet každým dňom rastie. Nepomáha ani prítomnosť jednotiek AMIS (Misia Africkej Únie v Sudáne) ani doterajšia medzinárodná pozornosť, venovaná udalostiam v Darfúre. Páchatelia sa stále tešia beztrestnosti.
Jednotky AMIS sa pokúšajú ženy chrániť, napríklad postavia hliadky, keď ženy idú do lesa zbierať drevo na kúrenie. Avšak vojakov je málo a mnohé územia a situácie zabezpečiť nedokážu. Ak sa znásilnenie stane mimo utečeneckého tábora, vojaci AMIS sa snažia ženu dostať späť do tábora, ale spáchaný zločin už ďalej nevyšetrujú. Vo všeobecnosti väčšina žien znásilnenie neohlási. Znásilnenie a iné formy sexuálneho násilia spáchané bojovníkmi sú vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti.
Niektoré ženy sú zajaté do otroctva. Jedna z nich pre AI opísala, čo sa stalo pri útoku na jej dedinu. Žena mala malé dieťa a bola v druhom mesiaci tehotenstva: „Spolu s asi tuctom ďalších dievčat nás zobrali muži v civilných šatách a v šatách kaki farby. Išli sme asi tri hodiny. Cez deň nás bili, v noci v buši nás aj niekoľkokrát za sebou znásilňovali. Nedostali sme jedlo a takmer žiadnu vodu. Všade okolo bola ozbrojená stráž. Potom sa Džandžavídi odsťahovali na iné miesto a prepustili nás.“
Iná žena povedala: „Varili sme im, nosili vodu, kŕmili ťavy a kone. Chodili pomedzi nás a trestali bičíkom. Veľmi sme trpeli. Myslela som si, že ma zabijú.“
Znásilnenia sa neodohrávajú iba v dôsledku konfliktu, alebo z nedisciplinovanosti vojakov. Aj v Darfúre sa stali vojnovou zbraňou. Cieľom je ponížiť, potrestať, kontrolovať, zastrašiť a vyhnať celé komunity z ich územia. Okolnosti, za ktorých sa znásilnenia odohrávajú sú často využívané na terorizovanie celej populácie. Väčšina znásilnení, únosov a sexuálneho otroctva je páchaná vládou podporovanými jednotkami Džandžavídov. Páchateľmi sú ale aj členovia štátnej armády a polície: „Mali na sebe armádne uniformy a jeden mal kalašnikov. Zaviazali mi ústa, nemohla som kričať. Znásilnilo ma päť mužov. Nehlásila som to, veď to boli vládni vojaci…“ povedala žena zo Severného Darfúru.
29. apríl 2007 je vyhlásený za Deň pre Darfúr. Koalícia 39 mimovládnych organizácií, vrátane AI sa bude snažiť opäť upozorniť na to, že ani po štyroch rokoch sa situácia nezlepšila. Ľudia sú stále zabíjaní a kríza sa šíri do susedného Čadu. Svetoví lídri musia konať a pomôcť toto násilie zastaviť.