Lucia Bernátová, koordinátorka kampaní Amnesty International Slovensko
Koľko ľudí sa musí ešte udusiť v dodávkach, aby sme začali konať?
Po tom, čo sa stalo v Parndorfe sa opätovne spustila diskusia o tom, čo v súčasnosti prežívajú tisícky ľudí, ktorí utekajú pred konfliktami na Blízkom východe, v krajinách Afriky. Opakujú sa slová ako zodpovednosť a solidarita. Odpoveďou na tragédiu sú vyjadrenia sústrasti a slová zhrozenia. U nás sa naši predstavitelia tvária, že sa nás to ani netýka, že sa nachádzame v akomsi vákuu. Dupeme, že tu nikoho nechceme.
Tým, ktorí prežívajú v neľudských podmienkach v Grécku, ktorí sú vytláčaní za hranice v Macedónsku a Srbsku, a na ktorých v Maďarsku strieľajú slzným plynom – slová nepomôžu. Rovnako nepomohli ani tým, ktorí boli zo zúfalstva donútení tlačiť sa v osudnej dodávke. Dopyt po službách prevádzačov neklesne, pokiaľ budú hranice uzavreté a ploty budú naďalej stáť.
Čo im teda pomôže? Hoci odvšadiaľ počujeme, že súčasná kríza je komplexný problém, ktorý vyžaduje komplexné riešenia, v skutočnosti je to veľmi jednoduché. Namiesto skrývania hlavy do piesku pred tými, ktorí utekajú v snahe zachrániť si život, či podporovania strachu vo ľuďoch vyhláseniami o posilnení ochrany hraníc treba akceptovať situáciu a vysvetliť verejnosti prečo je dôležité pomôcť. Napríklad aj preto, aby ľudia neskončili udusení v dodávkach na našej hranici. V tomto prípade aj slová budú mať svoju váhu.
Najhoršie na tom celom ani nie je fakt, že tragédii pri Parndorfe sa dalo zabrániť, ale to, že takýchto zbytočných obetí bude kvôli iracionálnemu strachu, predsudkom a neochote skutočne túto situáciu riešiť stále pribúdať.
Musíme otvoriť bezpečné a legálne cesty do Európy a členských krajín, prijať tých, ktorí sú najzraniteľnejší a poskytnúť im potrebnú pomoc. Boj o politickú popularitu musí ísť dnes bokom Dnes musíme bojovať o zachovanie ľudskosti v nás.
