Rok po migračnej dohode medzi Talianskom a Líbyou nastal čas prepustiť tisíce ľudí v núdzi

Tlačová správa Amnesty International

Tesne pred prvým výročím podpísania dohody medzi Talianskom a Líbyou, cieľom ktorej bolo zabrániť ľuďom na úteku, migrantom a migrantkám cestovať do Európy, ostávajú tisíce z nich uväznené v nezákonných líbyjských záchytných táboroch, v ktorých je pomerne rozšírené mučenie, uviedla dnes Amnesty International.

“Talianska vláda s európskou podporou pred rokom súhlasila s riskantnou dohodou s líbyjskou vládou, ktorá nasilu zadržiava tisíce ľudí. Tí sú nútení znášať mučenie, svojvoľné zadržiavanie, vydieranie a zlé podmienky v záchytných centrách spravovaných líbyjskou vládou,” uviedla Iverna McGowan, riaditeľka Kancelárie Európskych Inštitúcií Amnesty International.

Memorandom o porozumení z 2. februára 2017 bola odsúhlasená spolupráca Talianska s líbyjskými vojenskými jednotkami a jednotkami pohraničnej kontroly s cieľom “zastaviť príliv ilegálnych migrantov a migrantiek”, čím sa im má zabrániť vstup do Európy. Talianska stratégia bola nasledujúci deň schválená európskymi lídrami v rámci ‘Maltskej deklarácie‘.

Talianska vláda spolu s EÚ odvtedy poskytla líbyjskej pobrežnej stráži lode, výcvik a ďalšiu pomoc v snahe zastaviť ľudí na úteku, migrantov a migrantky snažiacich sa preplaviť do Európy. Líbyjská pobrežná stráž v roku 2017 zachytila a následne poslala späť do líbyjských záchytných táborov približne 20 000 ľudí.

“Európa musí postaviť základnú ľudskú dôstojnosť do centra svojich migračných stratégií. Aj napriek tomu, že Taliansko bolo vo vedúcej pozícii, všetky európske vlády kooperujúce s Líbyou na pohraničnej kontrole nesú zodpovednosť za nezákonné zadržiavanie ľudí na úteku, migrantov a migrantiek v táboroch, kde sa s nimi zle zaobchádza.” tvrdí Iverna McGowan.

V priebehu posledných mesiacov sa rozšírili programy “asistovaného dobrovoľného návratu” pre ľudí uviaznutých v Líbyi. V roku 2017 sa 19 370 z nich vrátilo do svojej rodnej krajiny. Menšie pilotné projekty na presídlenie niekoľkých stoviek ľudí na úteku do Francúzska a Talianska boli taktiež úspešne implementované.

Dostať uväznených ľudí preč z líbyjských táborov musí byť prioritou, avšak ich evakuácia pomocou programu dobrovoľného návratu nemôže byť vnímaná ako systémové riešenie. Musia sa zaviesť iné a trvalé alternatívy, ako napríklad presídľovanie alebo poskytovanie humanitárnych víz.

“Ľudia na celom svete boli šokovaní otrasnou situáciou ľudí na úteku, migrantov a migrantiek v Líbyi. Európske vlády odpovedali poskytnutím prvoplánového riešenia cez evakuácie, ktoré vôbec negarantujú bezpečnosť človeka, vracajúceho sa do svojej krajiny. Vyzývame preto európskych lídrov a líderky, aby tieto garancie poskytovali, a aby si presídľovanie a poskytovanie humanitárnych víz pre ľudí, ktorí to naliehavo potrebujú, stanovili za svoju prioritu.” uviedla Iverna McGowan.

Organizácia nalieha na európske vlády, aby spolupracovali s líbyjskými autoritami na ukončení politiky svojvoľného či neobmedzeného zadržiavania ľudí na úteku, migrantov a migrantiek, a aby zabezpečili formálne uznanie Vysokého komisára OSN pre utečencov a jeho mandátu.

obrázek