Situácia na východe Ukrajiny: únosy a násilie

Stovky ľudí na východe Ukrajiny bolo počas posledných troch mesiacov unesených najmä proruskými separatistami. Väčšina z nich aj bola mučená. Aj keď neexistujú žiadne rozhsiahle  či spoľahlivé dáta či štatistiky čo sa týka počtu unesených,  ministerstvu vnútra Ukrajiny bolo nahlásených takmer 500 prípadov únosov od apríla do júna 2014. OSN monitorovacia misia zdokumentovala 222 prípadov. Aj Amnesty International sa stretla s rôznymi svojpomocnými skupinami, ktoré zhromažďujú počty o únosoch.  

Hannu a jej priateľa Fedora uniesli ozbrojení muži v Donecku 27. mája 2014 a pustili ich na slobodu až po šiestich dňoch. Obaja boli známi ako proukrajinskí aktivisti, čo bol zrejme aj dôvod ich únosu. Hana povedala AI, že sedela vo svojom byte, keď zrazu niekto zaklopal. Bolo to sedem ozbrojených mužov, ktorí tvrdili, že sú z Doneckej ľudovej republiky a začali prehľadávať byt. Keď našli ukrajinskú vlajku a proukrajinské letáky, použili vlajku na zakrytie Hanniných očí a spolu s Fedorom ich odviezli preč. Hanna povedala AI, že po polhodine výsluchu muži priniesli nôž a začali ju rezať na krku, rukách aj nohách. “Bili ma päsťami do tváre aj celého tela. Skryla som sa do rohu a snažila som sa chrániť. To ho ešte viac nahnevalo a išiel pre nôž. Ľudia z vlastnej krajiny ma vypočúvali s takou krutosťou. Bála som sa, myslela som, že je koniec a zabijú ma. Na konci výsluchu mi jeden muž povedal: Modli sa, teraz ťa zabijem.”

 

Hana  a Fedor sú dvaja z dvesto unesených ľudí, ktorí sa stali aj obeťou násilia a mučenia pro ruskými ozbrojenými skupinami na východe Ukrajiny. Únosy sa diali v Kyjeve, na Kryme  a na iných miestach. Porušení ľudských práv pribúda so stupňujúcim sa násilím na východe krajiny.   

Únosy a násilie

V oblastiach kontrolovaných ozbrojenými skupinami polícia alebo nejaké iné autority, ktoré zabezpečujú poriadok tam vlastne neexistujú. Mesto Mariupoľ sme navštívili v júni 2014, kedy bolo evidentné že obyvatelia mesta sa necítia bezpečne. V uliciach sme nevideli policajtov a loajálnosť Kyjevu bola spochybnená viacerými obyvateľmi mesta.

Už od začiatku “Euromajdanu” boli nahlásené viaceré únosy. Medzi prvými unesenými boli proukrajinskí aktivisti, novinári či medzinárodní pozorovatelia. Unesenými boli aj politickí aktivisti v Kyjeve počas protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi. Viacerí z nich uviedli, že ich uniesli neznámi muži, následne ich zbili a odviedli do lesa, kde ich nechali v mínusových teplotách. Jednými z týchto unesených boli v januári tohto roka aktivisti Yury Verbytsky a Igor Lutsenko. Lutsenkovi sa podarilo nájsť pomoc a únos prežil, druhý aktivista však také šťastie nemal. V lese ho našli mŕtveho, mal zlomené rebrá a okolo hlavy stopy po lepiacej páske. Aj keď neexistujú presné čísla unesených, podľa organizácie EuroMaydan SOS 37 ľudí je stále nezvestných.

Únosy sa stali dennou rutinou aj na Kryme. Ten je od februára pod kontrolou ozbrojených jednotiek. Od konania referenda a okupácie Krymu Ruskom tzv. Krymské jednotky domobrany otvorene operujú na poloostrove vedľa oficiálnych bezpečnostných jednotiek a ruskej armády. Krymská domobrana je údajne zodpovedná za zmiznutia a násilie na Krymských Tatároch. Jedným z prípadov je 39-ročný Reshat Ametov, ktorý bol odvlečený tromi mužmi potom, ako sám protestoval pred budovou rady ministrov v Simferopole. Z únosu existuje aj videozáznam, ktorý ukazuje, ako ho muži odnášajú preč. Jeho telo s jasnými známkami po mučení našli až o dva týždne. Vo veci sa začalo aj trestné stíhanie, únoscovia neboli identifikovaní.

Jedným z unesených v Luhansku bol aj 19-ročný Sasha, ktorý po únose utiekol do Kyjeva. Vzhľadom na chýbajúcu autoritu polície počas proukrajinských demonštrácii v Luhansku boli demonštranti nútení si vytvoriť vlastné sebaobranné skupiny, ktorej členom bol aj mladý chlapec. Keď kráčal na stretnutie s ďalším členom skupiny, uniesli ho. Únoscovia si na jeho nohách hasili cigarety a bili ho, až kým neomdlel. Keď prišiel k vedomiu, v budove Štátnej bezpečnosti ho vypočúvali a znovu bili. To sa opakovalo stále dokola. Pustený na slobodu bol až keď jeho otec zaplatil výkupné 60 000 dolárov.

Novinár Serhiy Shapoval bol zadržaný v Donecku 25 apríla potom, ako sa snažil dostať do Doneckej ľudovej republiky a bojovať tam. Vyvolal tým však vlnu podozrení a začali ho vypočúvať. Štyri hodiny ho mučili, zakryli mu oči, zviazali ruky, rezali mu prst nožom a hrozili mu, že mu ho odrežú. Na jeho ramená mu dali mokrý uterák a dávali mu elektrické šoky. “Mučenie si naozaj užívali, “ povedal.

Pozadie konfliktu

25. mája 2014 boli vyhlásené predčasné prezidentské voľby, v ktorých bol hneď v prvom kole zvolený Petro Porošenko. Kým pre demonštrantov v Kyjeve boli tieto udalosti prijateľné, nespokojní boli najmä ľudia vo viacerých častiach Ukrajiny a prevažne v rusky-hovoriacich regiónoch na východe. Reakciou na jeho zvolenie bola vlna protestov proti novým orgánom v Kyjeve a volanie po  zvolení novej “vlády ľudu”.   Zrážky umocnilo aj vyhlásenie referenda o nezávislosti Ukrajiny od Krymu. Referendum bolo vyhlásené 11. mája v oblastiach východnej Ukrajiny, nad ktorými Kyjev postupne začal strácať moc.

Ukrajinské orgány zároveň obvinili Rusko zo zásobovania svojich ozbrojených síl zbraňami a inou vojenskou výbavou a dobrovoľníkmi. Ruské orgány túto informáciu konštatne popierajú. Ich tvrdenie nie sú úplne dôveryhodné  keďže od okupácie Krymu existujú dôkazy o používaní tankov, ozbrojených vozidiel a sofistikovaných zbraní.  Je nepravdepodobné, že by bola vojenská výbava v takomto veľkom množstve dodávaná ukrajinskou stranou.

7. mája 2014 sa na stránke ukrajinského novinára a politika Olega Ljaška objavilo video, v ktorom sú vypočúvaní dvaja muži v aute. Majú zaviazané oči a zviazané ruky. Jeden z nich sa predstaví ako Igor Khakmizayov, bývalý minister obrany Doneckej ľudovej republiky. Oleg sa zdá byť veliteľom skupiny, ktorý kladie otázky. Igor je takmer úplne nahý a na tele mu vidno rany. Pred autom stoja viacerí ozbrojení zamaskovaní muži, ktorí na konci videa zajatcov odvážajú na neznáme miesto. Bolo nám potvrdené, že Ljaško nie je oficiálnym predstaviteľom bezpečnostných zložiek, zároveň nám nikto nevedel potvrdiť, či vyšetrovanie v jeho prípade začalo.

Pre rastúci trend únosov na Ukrajine existuje niekoľko vysvetlení. Ozbrojené jednotky často držia svojich rukojemníkov ako objekty výmeny, niektorých držia ako podozrivých zo špionáže. Niekedy únoscovia žiadajú výkupné a nútia svojich rukojemníkov pracovať. Týmto spôsobom majú ozbrojené sily kontrolu nad miestnymi obyvateľmi, tí však často zo strachu odmietajú o únosoch hovoriť.

Štatistiky

Presné počty unesených ľudí na východe Ukrajiny neexistujú. Orgány v Kyjeve nemajú priamy prístup k oblastiam, ktoré sú kontrolované ozbrojenými skupinami na východe, čo zhoršuje možnosť zaznamenať a zhodnotiť porušovanie ľudských práv. Obete únosov sú často neochotné hovoriť na verejnosti o tom, čo prežili. Majú strach, že im únoscovia znova ublížia alebo ublížia ich rodinám. Mnoho únosov ostáva ešte stále nenahlásených. Obete sa nemajú na koho formálne odvolať, keďže polícia ľuďom neposkytuje ochranu a ukrajinské orgány nepomáhajú tam, kde sú porušované ľudské práva.

Napriek týmto ťažkostiam sa viaceré organizácie a jednotlivci rozhodli dať dokopy zoznam unesených jednotlivcov. Podľa druhej správy OSN monitorovacej misie bolo od 13. apríla unesených a zadržiavaných 222 ľudí, z toho štyria boli zabití, 137 pustených na slobodu a 81 z nich bolo začiatkom júna stále zadržiavaných. Správa ďalej cituje ministerstvo vnútra, ktoré tvrdí, že v tomto období ozbrojené skupiny uniesli až 387 ľudí, z toho 39 novinárov.  Po vydaní tejto správy sa začali nahlasovať ďalšie únosy a ich počty naďalej stúpajú. Počty unesených zaznamenávala aj aktivistka Yekaterina Sergatskova, ktorej zoznam zahŕňa viac ako stovku podobných prípadov, ktoré na žiadosť rodín nemôže zverejniť.

Nezákonné obmedzovanie slobody 

Držanie rukojemníkov je porušením medzinárodného humanitárneho práva. Podľa Ženevskej dohody je zakázané držať rukojemníkov a unášať civilistov rovnako ako podľa Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Obmedzovanie slobody, zadržanie a väznenie je zároveň porušením ľudských práv podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorej Ukrajina je zmluvnou stranou.

Problémom na Ukrajine je aj absencia polície. Na miestach, ktoré sú pod kontrolou ozbrojených skupín, polícia nekoná a obyvatelia sa necítia bezpečne. Ďalším problémom je aj diera v Trestnom zákone, ktorá ponecháva priestor pre zlé zaobchádzanie, najmä v prípade občianskych nepokojov a konfliktov. Dnešná nezákonná situácia na východe Ukrajiny je spôsobená problémom fungovania právneho štátu.

Konflikt pokračuje, a kým sa ukrajinské ozbrojené sily snažia získať naspäť kontrolu nad mestami vo východnej Ukrajine, miestni obyvatelia sú v ohrození. Vojenské operácie sa odohrávajú v husto obývaných oblastiach, čo túto pravdepodobnosť ešte zvyšuje. Amnesty počas svojej práce na Ukrajine zaznamenala za posledné roky viaceré prípady porušovania ľudských práv a neschopnosť riadne vyšetriť tieto porušenia. Ak chce Ukrajina po prekonaní súčasného konfliktu znovu fungovať ako právny štát, musí toto vyšetrovanie zabezpečiť. Je to dôležitý krok pri tvorbe mieru na oboch stranách konfliktu.

 

Vyzývame tých, ktorí sú súčasťou ozbrojeného  konfliktu, aby: 

* dodržiavali medzinárodné humanitárne právo, ľudskoprávne záväzky a vyhýbali sa únosom

* zabezpečili, aby nedochádzalo k mučeniu a inému zlému zaobchádzaniu

* okamžite prepustili zajatcov a kým tak urobia, aby boli chránení od násilia

A tiež vyzývame ukrajinské úrady, aby: 

* zabezpečili, aby ktokoľvek, kto nie je súčasťou bezpečnostných zložiek je okamžite predaný oficiálnym úradom

* vykonali rýchle a nezávislé vyšetrovanie obvinení z nezákonného zadržiavania

* vytvorili aktualizovaný register incidentov unesených jednotlivcov aby sa mohlo začať vyšetrovanie

Celú správu o situácii na východe Ukrajiny si môžete prečítať Abductions_and_Torture_in_Eastern_Ukraine_engl