Stav ľudských práv vo svete za rok 2016

‘Politika démonizácie’ plodí rozdelenie a strach

Tlačová správa k stavu ľudských práv vo svete za rok 2016

  • Amnesty International vydáva výročnú správu o stave ľudských práv v roku 2016/17
  • Mocné štáty ustupujú od záväzkov voči ľudským právam a zvyšuje sa riziko domino efektu
  • Salil Shetty, generálny tajomník celosvetového hnutia, varuje, že fráza “nikdy viac” stratila svoj význam, pretože štáty prestali reagovať na masové zverstvá

 

Prečítajte si slovenskú verziu výročnej správe o stave ľudských práv, ktorá obsahuje situáciu o stave ľudských práv v krajinách V4 (v Slovensku, Česku, Maďarsku, Poľsku), v Sýrii a regionálny prehľad Európy a strednej Ázie.


Amnesty International pri príležitosti zverejnenia zhodnotenia stavu ľudských práv vo svete varuje, že politici, ktorí využívajú toxickú, odľudšťujúcu rétorikou “my vs oni” vytvárajú ešte viac rozdelený a nebezpečný svet.

Správa Stav ľudských práv vo svete poskytuje komplexnú analýzu stavu ľudských práv v 159 krajinách. Varuje pred dôsledkami využívania rétoriky “my vs oni”, ktorá je charakteristická pre agendu v Európe, Spojených štátoch a inde vo svete. Táto rétorika podporuje potláčanie ľudských práv a oslabuje odpoveď na masové zverstvá.

„Rok 2016 bol rokom, keď sa cynické používanie ‘my vs oni’ a rozprávanie o vine, nenávisti a strachu dostali do popredia v takej miere, akú sme nevideli od 30-tych rokov minulého storočia. Priveľa politikov v snahe získať si hlasy odpovedá na legitímne ekonomické a bezpečnostné obavy jedovatou a rozdeľujúcou manipuláciou politík identity,” uviedol Salil Shetty, generálny tajomník Amnesty International.

“Šírenie strachu, ktoré ľudí rozdeľuje, sa stalo nebezpečnou silou vo svetových záležitostiach. Či je to Trump, Orbán, Erdoğan alebo Duterte, čoraz viac a viac politikov sa nazýva „protisystémovými“ a narába s toxickou agendou, ktorá štve ľudí proti sebe, vytvára obetných baránkov a dehumanizuje celé skupiny ľudí.”

“Dnešná politika démonizácie bez hanby rozširuje nebezpečnú myšlienku, že niektorí ľudia nie sú takými ľuďmi ako iní a oberá o ľudskosť celé skupiny ľudí. Hrozí, že sa na povrch dostanú najtemnejšie aspekty ľudskej povahy.”

POLITIKA DÉMONIZÁCIE PODPORUJE GLOBÁLNE POTLÁČANIE ĽUDSKÝCH PRÁV

Seizmické politické pohyby v roku 2016 odhalili potenciál nenávistnej rétoriky ukázať temnú stránku ľudskej povahy. Celosvetový trend čoraz zlostnejšej a rozdeľujúcejšej politiky ilustrovala jedovatá rétorika počas kampane Donalda Trumpa. Politici v rôznych častiach sveta však podobne vsadili budúcnosť svojej moci na rozprávanie o strachu, vine a rozdelení.

Táto rétorika má čoraz silnejší a rozšírenejší dosah na politiku a činy. V roku 2016 si vlády zakrývali oči pred vojnovými zločinmi, presadzovali dohody obmedzujúce právo na azyl, prijímali zákony porušujúce slobodu prejavu, podnecovali k vraždám ľudí len na základe obvinenia z použitia drog, ospravedlňovali mučenie a masové sledovanie a rozšírili právomoci polície.

Vlády sa zamerali aj na ľudí na úteku a migrantov, ktorí boli pri hľadaní obetných baránkov ľahkým terčom. Výročná správa Amnesty International dokumentuje, že 36 krajín porušilo medzinárodné právo nezákonným posielaním ľudí na úteku späť do krajín, kde boli ich práva ohrozené.

Nedávno uviedol prezident Trump do praxe svoju nenávistnú, xenofóbnu predvolebnú rétoriku, keď podpísal výkonné nariadenie , ktoré bráni presídľovaniu ľudí na úteku do USA a ľudom utekajúcim pred konfliktami a prenasledovaním vo vojnou zmietaných krajinách ako Sýria, aby našli v USA bezpečné útočisko.

V tom istom čase Austrália zámerne ohrozovala ľudí na úteku tým, že ich zadržiavala na ostrovoch Nauru a Manus, uzavrela nelegálnu a bezohľadnú dohodu s Tureckom o posielaní ľudí na úteku späť, aj keď to pre nich nie je bezpečné, a Mexiko a USA pokračovali v deportáciách ľudí utekajúcich pred násilím v strednej Amerike.

Čína, Egypt, Etiópia, India, Irán, Thajsko a Turecko tvrdo útočili voči nesúhlasu. Iné krajiny zavádzali dotieravé bezpečnostné opatrenia ako napríklad predĺženie výnimočného stavu a z neho vyplývajúcich právomocí vo Francúzsku či bezprecedentné, katastrofálne sledovacie zákony vo Veľkej Británii. Ďalším znakom “silných” politík bol nárast anti-feministickej a anti-LGBTI rétoriky. Príkladom sú pokusy potlačiť práva žien v Poľsku, ktoré vyvolali masívne protesty.

“Namiesto bojovania za ľudské práva prijalo priveľa lídrov dehumanizujúcu agendu pre politický účel a prospech. Mnohí porušujú práva skupín, z ktorých spravili vinníkov, len aby získali politické body. Iní tým odvádzajú pozornosť od vlastných zlyhaní v zabezpečení ekonomických a sociálnych práv,” povedal Salil Shetty.

“V roku 2016 sa tieto najtoxickejšie formy dehumanizácie stali vo svetovej politike dominantnými silami. Hranice toho, čo je akceptovateľné, sa posunuli. Politici nehanebne a aktívne legitimizujú rôzne formy nenávistnej rétoriky a politiky založené na identite ľudí: mizogýniu, rasizmus a homofóbiu.

“Prvým cieľom boli ľudia na úteku, a ak to bude aj v roku 2017 naďalej pokračovať, do hľadáčiku sa dostanú ďalší. Môže prísť k ďalším útokom na základe rasy, pohlavia, národnosti a náboženstva. Keď sa prestaneme pozerať na druhých ako na ľudské bytosti s rovnakými právami, posunieme sa bližšie k priepasti.”

SVET SA OTÁČA K MASOVÝM ZVERSTVÁM CHRBTOM

Amnesty International varuje, že v roku 2017 budeme na chaotickom svetovom pódiu sledovať pokračujúce krízy. Situácia sa ešte zhorší, pretože vo svete nebude dostatok lídrov rešpektujúcich ľudské práva. Na medzinárodnej úrovni sa formuje politika “my vs oni” a nahrádza multilateralizmus agresívnejším, konfrontačnejším svetovým poriadkom.

“So svetovými lídrami, ktorým chýba politická vôľa zatlačiť na štáty porušujúce ľudské práva, sa základné princípy, od zodpovednosti za masové zverstvá po právo na azyl, dostávajú do stávky,” uviedol Salil Shetty.

“Dokonca aj štáty, ktoré v minulosti žiadali dodržiavanie ľudských práv vo svete sú teraz priveľmi zaneprázdnené oslabovaním ľudských práv na domácej pôde. Čím viac krajín ustupuje od záväzkov voči základným ľudským právam, tým viac riskujeme vznik domino efektu u lídrov povzbudených k oslabeniu zaužívaných ochrán ľudských práv.”

Svet čelí dlhému zoznamu kríz s malým množstvom vôle riešiť ich: vrátane tých v Sýrii, Jemene, Líbyi, Afganistane, strednej Amerike, Stredoafrickej republike, Burundi, Iraku, Južnom Sudáne a Sudáne. Výročná správa Amnesty International zdokumentovala v roku 2016 vojnové zločiny v najmenej 23 krajinách.

Napriek týmto výzvam sa medzinárodná ľahostajnosť voči vojnovým zločinom stala novým štandardom, keďže Bezpečnostná rada OSN zostáva paralyzovaná rivalitou medzi stálymi členmi.

“Rok 2017 začíname tým, že sa mnohé z najmocnejších štátov sústredili na užšie národné záujmy na úkor medzinárodnej spolupráce. Tým hrozí, že sa posunieme ešte k chaotickejšiemu, nebezpečnejšiemu svetu,” povedal Salil Shetty.

“Nový svetový poriadok, v ktorom sú ľudské práva zobrazené ako prekážka národným záujmom, nebezpečne znižuje schopnosť riešiť masové zverstvá a ponecháva otvorené dvere zneužitiam pripomínajúcim najtemnejšie časy ľudskej histórie.”

“Medzinárodné spoločenstvo na nespočetné zverstvá v roku 2016 odpovedalo hrobovým tichom: či hovoríme o horore v priamom prenose z Aleppa, tisícoch ľudí zabitých políciou na Filipínach vo ‘vojne proti drogám’, použití chemických zbraní a spálení stoviek dedín v Darfúre. Veľkou otázkou roku 2017 bude, ako ďaleko nechá svet tieto zverstvá ísť, kým s nimi niečo urobí.”

KTO SA POSTAVÍ ZA ĽUDSKÉ PRÁVA?

Amnesty International vyzýva ľudí na celom svete, aby odolali cynickým snahám o potláčanie dlho zaužívaných ľudských práv výmenou za vzdialené sľuby o prosperite a bezpečí.

Správa varuje, že svetová solidarita a verejná mobilizácia budú obzvlášť dôležité pri bránení jednotlivcov, ktorí sa postavia tým pri moci a budú ochraňovať ľudské práva. Títo ľudia sú často označovaní vládami za hrozbu ekonomickému rozvoju, bezpečnosti a iným prioritám.

V roku 2016 zdokumentovala Amnesty International prípady ľudí zabitých za nenásilné zastávanie sa ľudských práv v 22 krajinách. Sú medzi nimi aj tí, ktorí sa stali terčom pre spytovanie zakorenených ekonomických záujmov, za obranu menšín a malých komunít a za odpor voči tradičným bariéram voči právam žien a LGBTI právam. Zabitie významnej ochrankyne za ľudské práva a práva pôvodných obyvateľov v Hondurase Berty Cáresesovej 3. marca 2016 vyslalo mrazivý odkaz aktivistom, ale zodpovedný neboli doteraz potrestaní.

“Nemôžeme sa pasívne spoľahnúť na to, že sa vlády postavia za ľudské práva. Konať musíme my. Pretože sú politici ochotní démonizovať celé skupiny ľudí, je potrebné, aby sme sa spoločne postavili za základné hodnoty ľudskej dôstojnosti a rovnosti jasnejšie než zriedkakedy predtým,” povedal Salil Shetty.

“Každý človek musí od svojej vlády žiadať, aby využila dostupnú moc a vplyv, ktorý má a poukázala na tých, ktorí porušujú ľudských práv. V temných časoch jednotlivci dosiahli zmenu, keď povstali, či už to boli aktivisti za občianske práva v USA, aktivisti proti apartheidu v Južnej Afrike, hnutia za práva žien a LGBTI na celom svete. My všetci sa musíme teraz postaviť tejto výzve.”

POZADIE

Amnesty International zdokumentovala v roku 2016 vážne porušenia ľudských práv v 159 krajinách. Príklady vzostupu a vplyvu jedovatej rétoriky, zásahov proti aktivizmu a slobode prejavu zvýraznené Amnesty International v jej výročnej správe zahŕňajú, ale nie sú obmedzené, na nasledujúce:

Bangladéš: Namiesto poskytovania ochrany alebo vyšetrovania vrážd aktivistov, reportérov a blogerov autority žalovali médiá a opozíciu za, okrem iného, komentáre na Facebooku.
Čína: Pokračovali zásahy voči právnikom a aktivistom vrátane zadržania s možnosťou komunikovať len s vybranými ľuďmi, priznaní pred televíznymi kamerami a zastrašovania členov rodiny.

Demokratická republika Kongo: Pro-demokratickí aktivisti boli svojvoľné zatýkaní a v niektorých prípadoch dlhodobo zadržiavaní s možnosťou komunikovať len s vybranými ľuďmi.
Egypt: Autority využívali cestovné zákazy, finančné obmedzenia a zmrazenie majetkov na obmedzenie, ohováranie a umlčanie občianskej spoločnosti.
Etiópia: Čoraz menej tolerantná voči opozičným hlasom, vláda využívala protiteroristické zákony a výnimočný stav na zásahy proti novinárom, obhajcom ľudských práv, politickej opozícii a najmä protestujúcim, ktorí sa stretli s neprimeranou a smrteľnou silou.
Francúzsko: Tvrdé bezpečnostné opatrenia počas predĺženého výnimočného stavu zahŕňali tisíce domových prehliadok, ako aj zákazy vycestovania a zadržania.
Honduras: Bola zabitá Berta Cáceresová a sedem ďalších ľudsko-právnych aktivistov.
Maďarsko: Vládna rétorika obhajovala rozdeľujúcu formu politiky identity a temnú víziu “Pevnosti Európy”, čo sa premietlo do politiky systematických zásahov proti právam ľudí na úteku a migrantov.
India: Autority používali represívne zákony na obmedzenie slobody vyjadrovania a umlčanie kritických hlasov. Obhajcovia ľudských práv a ľudskoprávne organizácie čelili obťažovaniu a zastrašovaniu. Opresívne zákony boli použité v snahe umlčať študentských aktivistov, akademikov, novinárov a ochrancov ľudských práv.

Irán: Ťažké potláčanie slobody vyjadrovania, združovania, nenásilného zhromažďovania a náboženského vyznania. Nenásilní kritici boli uväznení po hrubo neférových procesoch pred Revolučnými súdmi. Boli medzi nimi novinári, právnici, blogeri, študenti, aktivisti za práva žien, filmári a dokonca aj hudobníci.

Mjanmarsko: Desaťtisíce príslušníkov etnika Rohingya – ktorí doteraz neboli uznaní za národ – boli vyhnaní z domovov počas “čistiacich operácií”. Správy hovoria aj o nezákonnom zabíjaní, streľbe na civilné obyvateľstvo, znásilňovaní a svojvoľnom zatýkaní. Medzitým štátne médiá zverejňovali názorové články obsahujúce dehumanizujúci jazyk.
Filipíny: Potom ako prezident Duterte sľúbil, že zabije desaťtisíce ľudí podozrivých zo zapojenia sa do obchodu s drogami, nasledovala vlna mimosúdnych popráv.

Rusko: Vláda utiahla slučku okolo mimovládnych organizácií a zintenzívnila propagandu označujúcu kritikov za “neželaných” alebo “zahraničných agentov”. Došlo tiež k prvým trestným stíhaniam MVO podľa zákona o “zahraničných agentoch”. Desiatky nezávislých MVO dostávajúcich zahraničnú finančnú podporu bolo pridaných na zoznam o “zahraničných agentoch“. V zahraničí Rusko totálne prehliadalo medzinárodné ľudskoprávne normy v Sýrii.

Saudská Arábia: Kritici, obhajcovia ľudských práv a aktivisti za práva menšín boli zatknutí a uväznení za nejasne formulované obvinenia ako napríklad “urážka štátu”. Koaličné sily vedené Saudskou Arábiou v Jemene vážne porušili medzinárodné právo vrátane údajných vojnových zločinov. Koaličné sily bombardovali školy, nemocnice, trhy a mešity, pričom zabili a zranili tisíce civilistov. Používali pritom zbrane dodané USA a Veľkou Britániou, vrátane medzinárodne zakázaných kazetových bômb.

Slovensko: Rozsiahla diskriminácia rómskeho obyvateľstva aj napriek dlhoročným aktivitám národných a regionálnych organizácií pretrvávala, pokračovalo odmietanie prevzatia zodpovednosti za ľudí na úteku. Populistické odkazy mierené proti imigrácii, médiám, ľuďom moslimského vierovyznania, či rómskemu obyvateľstvu oslabovali právny štát a ľudskoprávne princípy.

Južný Sudán: Pokračujúce boje mali devastujúce humanitárne následky na civilné obyvateľstvo, vrátane porušení a zneužití medzinárodných ľudskoprávnych a humanitárnych noriem.
Sudán: Dôkazy silno naznačovali, že vládne sily použili v Darfúre chemické zbrane. Podozrievaní oponenti a kritici vlády boli vystavení svojvoľnému zatýkaniu a uväzňovaniu. Použitie nadmernej sily autoritami na rozohnanie zhromaždení viedlo k početným obetiam a zraneným.
Sýria: Pokračovala beztrestnosť za páchanie vojnových zločinov a hrubých porušení ľudských práv vrátane necielených útokov, priamych útokov na civilistov a dlhých obliehaní, ktoré uväznili civilné obyvateľstvo. Komunita obhajcov ľudských práv bola takmer úplne rozdrvená a aktivisti boli buď uväznení, mučení, zmizli alebo museli opustiť krajinu.
Thajsko: Výnimočný stav, ohováranie a zákony o protištátnej činnosti boli použité na obmedzenie slobody vyjadrovania.
Turecko: Po neúspešnom pokuse o prevrat boli uväznené desaťtisíce ľudí, stovkám MVO bola zastavená činnosť, médiá čelili zásahom a pokračovali útoky na kurdských územiach.
Veľká Británia: Po referende o členstve v Európskej únii prudko stúpol počet zločinov z nenávisti. Nový zákon o sledovaní udelili tajnej službe a iným agentúram značne posilnené právomoci na zasahovanie do súkromia ľudí v masívnom rozsahu.
USA: Predvolebná kampaň poznačená diskriminačnou, mizogynistickou a xenofóbnou rétorikou vyvolala obavy o budúcich záväzkoch USA voči ľudským právam doma aj v zahraničí.

Venezuela: Silný odpor voči obhajcom ľudských práv, ktorí upozornili na humanitárnu krízu spôsobenú zlyhaním vlády naplniť ekonomické a sociálne práva obyvateľstva.