Stredomorie: EÚ sa obracia chrbtom k utečencom a migrantom a počet obetí narastá

• Cynické dohody s Líbyou vystavili tisíce ľudí riziku utopenia, znásilnenia a mučenia
• Miera úmrtnosti sa od roku 2015 strojnásobila. Rok 2017 môže byť najsmrtonosnejším rokom na najsmrtonosnejšej migračnej trase na svete

„Narastajúci počet obetí v Stredomorí ako aj príšerné zneužívanie, ktorému čelia utečenci a migranti v líbyjských zadržiavacích centrách očividne súvisia so zlyhávajúcimi politikami EÚ,“ uvádza Amnesty International vo svojej správe, ktorá bola publikovaná dnes.

Správa Dokonalá búrka: Zlyhanie európskych politík v Stredomorí odhalila, že prenechávaním takmer všetkej zodpovednosti za vyhľadávanie a pátranie po utečencoch a migrantoch na mimovládne organizácie a rozširovaním spolupráce s líbyjskou pobrežnou strážou, európske vlády zlyhávajú nielen v snahách predísť utopeniam a ale aj zatvárajú oči pred ďalším porušovaní práv, akými sú znásilňovania a mučenia.

Ministri Európskej Únie sa dnes na stretnutí v Tallinne chystajú diskutovať o nových návrhoch, ktoré napätú situáciu ešte zhoršia.

„Namiesto zachraňovania životov a ponúknutia ochrany, európski lídri uprednostňujú kroky, ktorými zabraňujú utečencom a migrantom prekročiť hranice Európskej Únie,“ povedal John Dalhuisen, riaditeľ Amnesty International pre Európu.

„Európske štáty sa otočili chrbtom k pátracím a záchranným operáciám, ktoré znižovali úmrtnosť na mori. Uprednostňujú stratégiu, ktorá vedie k tisíckam utopených ľudí a tisíce ďalších mužov, žien a detí necháva v zúfalej situácii uväznených v Líbyi, kde sú vystavovaní príšernému týraniu.“

Vďaka opatreniam, ktoré EÚ zaviedla na posilnenie pátracej a záchrannej kapacity v Stredomorí, v apríli 2015 dramaticky poklesol počet úmrtí na mori. Toto opatrenie, ktoré viedlo k tomu, že niektoré krajiny poskytli viac záchranných lodí v blízkosti líbyjských hraníc, nemalo dlhú životnosť. Miesto neho vlády EÚ obrátili svoju pozornosť na zastavenie prevádzačov a zabránenie odchodu lodí z Líbye. Je to zlyhávajúca stratégia, ktorá viedla k tomu, že ľudia na úteku prekračujú hranice ešte nebezpečnejšími spôsobmi, vďaka čomu došlo k trojnásobnému nárastu úmrtnosti z 0,89% v druhej polovici roku 2015 na 2,7% v roku 2017.

Zmeny v praktikách prevádzačov na nárast použitia lodí nevhodných na plavbu s úplným nedostatkom bezpečnostných prvkov na palube urobili preplávanie mora ešte nebezpečnejším. Napriek závratnému nárastu v počte úmrtí – viac než 2000 od januára – EÚ nie je schopná spustiť prioritnú adekvátne finančne zabezpečenú humanitárnu operáciu v blízkosti líbyjských teritoriálnych vôd. Miesto toho sa spolupráca sústreďuje na posilňovanie schopnosti líbyjskej pobrežnej stráže predchádzať vyplávaniu lodí a zachytávať ich.

Zachytávanie lodí líbyjskou pobrežnou strážou často vystavuje utečencov a migrantov riziku. Ich operačné techniky nezodpovedajú základným bezpečnostným štandardom a môžu viesť k panike a potopeniu lodí s katastrofickými následkami.

Zároveň zaznievajú obvinenia, že členovia pobrežnej stráže spolupracujú s prevádzačmi, existujú aj dôkazy o tom, že týrajú migrantov. Členovia líbyjskej pobrežnej stráže mieria na lode zbraňami. OSN minulý mesiac prinieslo informácie o tom, že pobrežná stráž bola „priamo zapojení v potápaní lodí s migrantmi pomocou strelných zbraní“.

Nigérijčan, ktorý bol spolu so 140 ďalšími ľuďmi uviaznutý na lodi, do ktorej deväť hodín natekala voda, povedal Amnesty International: „Všetci sme sa modlili. Keď som uvidel svetlá záchrannej lode, pomyslel som si: prosím, prosím, len nech to nie je líbyjská polícia.“

Muž z Bangladéša opísal Amnesty International, čo sa stalo po tom, ako ho líbyjská pobrežná stráž vytiahla: „Bolo nás 170 na gumovom člne. Vzali nás späť do väzenia a vypýtali si od nás viac peňazí. Povedali nám: „Ak nám zaplatíte, tentoraz vás nik nezastaví, pretože pobrežná stráž sme my.“ …..Líbyjské väznice sú úplné peklo.“

Spolupráca EÚ s líbyjskou pobrežnou strážou a tréning, ktorý im EÚ poskytuje sa momentálne deje bez akejkoľvek transparentnosti a možnosti monitorovať ich správanie a konanie. Tí, ktorých pobrežná stráž zachráni, sú posielaní späť do Líbye, kde sú bežne zadržiavaní a mučení a kde neexistuje žiaden azylový zákon ani systém. Tí, ktorí uviaznu v Líbyi, sú vystavení porušovaniu a zneužívaniu ľudských práv vrátane zabíjania, mučenia, znásilnenia, únosov, nútenej práce a svojvoľného a neurčitého zadržiavania v krutých, neľudských a ponižujúcich podmienkach.

Jeden muž z Gambie povedal Amnesty International: „Strávil som tri mesiace vo väzení… Spíte naboku, natlačení ako sardinky, pretože v cele nie je žiadne miesto. Ak neležíte správne, zbijú vás. Voda z toaliet slúži zároveň na pitie. Kým som bol vo väzení, bol som svedkom mučenia troch ľudí. Jeden chlapec počas mučenia zomrel. Väzňov bili rúrami, ja som bol bitý počas noci.

Dohoda o spolupráci musí byť zacielená na zlepšenie pátracích a záchranných operácií líbyjskej pobrežnej stráže a musí byť podmienená rapídnym zlepšením úrovne zásahov a vyvodením zodpovednosti, ak sa ukáže, že sú vinní z týrania a zlého zaobchádzania s utečencami a migrantmi. Zároveň by sa v nej malo trvať na tom, aby tých ktorí boli zachránení, bezpečne dopravili do krajín, kde majú zaistenú bezpečnosť a ochranu.

„Ak bude druhá polovica tohto roka pokračovať v rovnakom trende ako tá prvá a nezačneme okamžite konať, rok 2017 sa môže stať najsmrtonosnejším rokom na najsmrtonosnejšej migračnej trase na svete,“ povedal John Dalhuisen.

„EÚ musí rozmiestniť viac plavidiel tam, kde sú tak zúfalo potrebné a znovu zvážiť svoju spoluprácu so žalostne dysfunkčnou líbyjskou pobrežnou strážou. Jedinou vhodnou a humánnou cestou na zníženie počtu ľudí, ktorí riskujú na tak hrôzostrašných cestách je jednoznačne otvoriť pre nich viac bezpečných a legálnych ciest.“

Pomôcť ľuďom na úteku môžete aj vy a to svojim podpisom TU.