Po včerajšej diskusii Európskej rady s Tureckom oznámila Amnesty International, že prehnané zameranie sa na posielanie ľudí naspäť do Turecka namiesto toho, aby sa venovali presídleniu a sprístupneniu bezpečných a legálnych ciest do Európy ukazuje na znepokojujúci krátkozraký a neľudský postoj k vysporiadaniu sa s krízou.
Predseda tureckej vlády Ahmet Davutoðlu, predseda Európskej rady Donald Tusk a predseda Európskej komisie Jean Claude Juncker predstavili pred zasadaním Európskej rady 17. a 18. marca návrh plánu finálnej dohody medzi EÚ a Tureckom.
V návrhu sa uvádza, že za každého sýrskeho utečenca/utečenkyňu navrátenú do Turecka z Grécka, bude v EÚ presídlený jeden človek zo Sýrie. Tento návrh je zlý nielen z morálneho, ale aj právneho hľadiska. Každé jedno miesto na presídlenie sa stane závislé na ďalšom človeku zo Sýrie, ktorý bude riskovať svoj život tým, že sa vydá na smrteľnú cestu do Grécka.
„Tým že obchodovali s právami a dôstojnosťou jedných z najzraniteľnejších ľudí sa lídri a líderky EÚ a Turecka dostali na najnižšie dno. Nápad vymieňať utečencov a utečenkyne za iných ľudí na úteku je nielenže nebezpečne dehumanizujúci, ale neponúka žiadne trvalo udržateľné dlhodobé riešenie súčasnej humanitárnej krízy,“ povedala Iverna McGowanová, riaditeľka kancelárie Amnesty International pre Európske inštitúcie.
Po otázke na legalitu takéhoto návrhu v rámci medzinárodného práva, predstavitelia a predstaviteľky EÚ odpovedali, že to bude možné, po tom, čo bude Turecko uznané za „bezpečnú krajinu“.
Amnesty International vo všeobecnosti odmieta koncept „bezpečnej tretej krajiny“, pretože oslabuje právo každého jednotlivca na, to, aby bola jeho žiadosť o azyl sprocesovaná v celej miere a spravodlivo. Môže to tiež vyústiť do situácie, kedy budú jednotlivci deportovaní do ich krajiny pôvodu, čo je v rozpore s princípom non-refoulement. V prípade Turecka existujú vážne obavy, vzhľadom na súčasnú situáciu v krajine a spôsob, akým sa zaobchádza s migrantmi a migrantkami a ľuďmi na úteku.
„Turecko nútene navrátilo ľudí na úteku do Sýrie a mnoho utečencov a utečenkýň v krajine žije v zúfalých podmienkach bez adekvátneho bývania. Stovky tisícov detí na úteku nemajú prístup k formálnemu vzdelaniu. V žiadnom prípade nemôže byť Turecko považované za „bezpečnú tretiu krajinu“, do ktorej môže EÚ vyvážať svoje záväzky,“ dodala McGowanová.
Hoci zaznelo, že tí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu a nepochádzajú zo Sýrie nebudú navrátení do Turecka, nebolo objasnené akým spôsobom môžu byť práva týchto jednotlivcov zabezpečené v kontexte systému masových návratov. V skutočnosti nepochádzajú všetci žiadatelia žiadateľky o azyl zo Sýrie a Turecko nemá plne funkčný azylový systém.
Návrh sa vysmieva povinnosti EÚ poskytnúť prístup k azylu na svojich hraniciach. Akýkoľvek systém návratov, ktorý nie je postavený na princípe práva každého jednotlivca na prístup k spravodlivému azylovému procesu, je veľmi problematický.
„90% ľudí, ktorí prichádzajú do Grécka tvoria spolu s ľuďmi zo Sýrie aj ľudia z Iraku či Afganistanu. To, že ich pošlú naspäť do Turecka s vedomím, že ich silný dôvod na to, aby dostali medzinárodnú ochranu nebude s najväčšou pravdepodobnosťou vypočutý, robí z tvrdení EÚ o rešpektovaní práv ľudí len plytké reči,“ dodala McGowanová.
Prezident Tusk tiež vyhlásil, že cesta cez Západný Balkán bude zavretá. Uzavretie tejto cesty bude znamenať, že tisícky zraniteľných ľudí budú vydané napospas zime bez akéhokoľvek jasného plánu ako sa postaviť k ich naliehavým humanitárnym potrebám a právam na medzinárodnú ochranu.
Európska únia a medzinárodné spoločenstvo musí okamžite zasiahnuť ako celok a urýchliť svoj záväzok vyriešiť túto krízu, či už poskytnutím humanitárnej a finančnej pomoci, ale aj presídlením oveľa väčšieho počtu ľudí na úteku.