Test Orbánovej “neliberálnej demokracie”

 
Áron Demeter , koordinátor pre médiá Amnesty International Maďarsko
(15. Marca 2018)
 
Dnes popoludní som bol svedkom toho, ako maďarskí súdni zriadenci viedli vysokého útleho muža zo súdnej siene v putách. Nohy a ruky mal spútané, bol veľmi pokojný a odhodlaný. Muž, ktorý môže byť identifikovaný iba ako Ahmed H. bol práve na základe falošných obvinení usvedčený z terorizmu a odsúdený na 7 rokov väzenia.
 
Vo svojej záverečnej reči vysvetľoval Ahmed H., obyvateľ Cypru a otec dvoch dcér opisoval na súde ako jeho starí rodičia a 6 ďalších rodinných príslušníkov utekalo zo Sýrie. “Počas svojej cesty niekoľko krát čelili smrteľnému riziku. Ja som im chcel iba pomôcť dostať sa do Nemecka.”
 
V auguste 2015 opustil Ahmed svoj domov na Cypre, aby pomohol rodine prísť do Európskej Únie. Tento nezištný akt však skončil veľmi zle. V septembri 2015 Ahmed s rodinou uviazol na srbsko-maďarských hraniciach potom, čo polícia natiahla okolo hranice ostnatý drôt.
 
Keď sa konflikty medzi políciou a žiadateľmi a žiadateľkami o azyl vyostrili, polícia použila slzný plyn a vodné delá. Mnoho ľudí bolo zranených a potrebovali lekárske ošetrenie. Strhla sa mela a niektorí ľudia, vrátane Ahmeda hodili do polície niekoľko kameňov. Ahmed však tiež použil megafón, aby sa pokúsil obe strany upokojiť. Súd uznal na základe maďarských extrémne vágnych protiteroristických zákonov Ahmedove konanie za “spoluúčasť na teroristickom akte”.
 
Toto je v princípe vysvetlením, prečo sa Ahmed H. ocitol v putách v súdnej sieni ďaleko od domova. Ale to nie je celý príbeh.
 
Dnešný verdikt – na ktorý sa Ahmed odvolá – reflektuje nebezpečný zhluk maďarských drakonických protiteroristických zákonov a nemilosrdnú politiku voči ľuďom na úteku a migrujúcim.
 
Dehumanizujúci prístup k Ahmedovi H. a tzv. “spravodlivosť”, pripomínajúca skôr frašku sú nevyhnutným dôsledkom dlhodobej snahy maďarských autorít o démonizáciu ľudí na úteku. Mnoho ďalších európskych krajín si osvojilo tento model správania, ale iba niekoľko z nich dosiahlo tak bezohľadnú efektivitu. Maďarsko uzavrelo svoje hranice a presídlilo ani jedného jediného utečenca v rámci presídlovacieho mechanizmu EÚ z roku 2015.
 
Premiér Viktor Orbán sa chváli túžbou vytvoriť v krajine “neliberálnu demokraciu”. Ľudí na úteku volá “moslimskými votrelcami”. Migráciu nazval “jedom” a nechal sa počuť, že “každý človek na úteku predstavuje pre krajinu bezpečnostné riziko a teroristickú hrozbu”. Pánovi Orbánovi však uzavretie hraníc nestačí. Pokúša sa tiež zaviesť naratív “my versus oni”, ktorý by mu mal vyhrať aprílové voľby. Je to lacný trik, ale ako sme v ostatných rokoch videli po celom svete, nájdenie obetného baránka je efektívna volebná stratégia v krátkodobom horizonte.
 
Aby toho nebolo málo, po osočovaní ľudí na úteku, žiadajúcich o azyl a migrujúcich prešiel parlamentom minulý mesiac balíček zákonov mierený na penalizáciu mimovládnych organizácií, ktoré “podporujú migráciu”. Balíček tzv. Stop Soros zákonov má za cieľ “chrániť národnú bezpečnosť” a hranice, ale v skutočnosti nerobí ani jedno. Namiesto toho zapcháva ústa tým, ktorí sa snažia pomáhať ľuďom v núdzi a ktorí si dovolia o tom nahlas hovoriť. Odkaz je jednoduchý: Migrácia je zlá vec. A následne, každý, kto s ňou pracuje bude potrestaný.
 
Verejná potupa Ahmeda je v tomto prípade nositeľom ďalšieho odkazu: ľudia na úteku a migrujúci, ktorí by sa chceli dostať do Maďarska, nie sú v krajine vítaní a nezaslúžia si úctu a spravodlivosť.
 
Dokazovanie obvinení voči Ahmedovi H. nepodlieha žiadnym pravidlám. Na januárovom pojednávaní sa v Szigedskej súdnej sieni pozerali hodiny videozáznamov z udalostí na hraniciach.
 
Videá ukazovali stale frustrovanejší a zmätenejší dav ľudí, ktorí sa snažili prekročiť novopostavené brány a políciu používajúcu voči nim slzný plyn a vodné delá. Kamene zasiahli policajné štíty. Ahmed tiež hodil niekoľko predmetov, ale tak isto sa zjavne snažil upokojiť situáciu medzi davom a políciou. Polícií po anglicky povedal “Chceme iba mier”. Obrátil sa na dav a arabsky povedal “Prosím, nič nehádžte”. Ahmed vysvetlil, že ako jediný anglicky hovoriaci človek z davu, sa rozhodol komunikovať s maďarskou políciou – čin, za ktorý dnes platí svoju daň.
 
V roku 2016 schválil maďarský parlament dodatok ústavy, ktorý dáva premiérovi širokú a prakticky neobmedzenú moc rozhodnúť o tom, čo je “teroristickou hrozbou”. O pár mesiacov neskôr vyhlásila vláda výnimočný stav, čo odôvodnila masovou migráciou. 16. Februára 2018 bol výnimočný stav predĺžený o ďalších 6 mesiacov.
 
Ahmedov prípad dokazuje, že “protiteroristické opatrenia” sú zneužívané ako zámienka na ukazovanie prstom na moslimov a moslimky, aby sa tým posilnil vládny odkaz – migrácia je zlá a neželaná. Hádzanie kameňov a používanie megafónu nie je “teroristický čin” a ako minulý rok povedala Ahmedova manželka: “Deťom tak veľmi chýba. Ahmed je skvelý otec a manžel. Nie je terorista.”
 
Ahmed H predniesol záverečnú reč, aby sa pokúsil sudcu presvedčiť. “Chcem ísť späť domov za svojimi dcérami. Prosím súd o vynesenie férového rozsudku.” Ale ako sa zdá, v dnešnom Maďarsku ťahá spravodlivosť za kratší koniec.
 
Petíciu za prepustenie Ahmeda môžete podpísať tu.
 
Originálny text si môžete prečítať tu.