USA, Nemecko a ďalšie krajiny Európskej únie pokračujú v prehliadaní rozšíreného mučenia v Uzbekistane. Tým sa zaručuje, že hrozivé porušovanie ľudských práv bude pokračovať v nezmenšenej miere, uviedla Amnesty International vo svojej novej správe, ktorú dnes zverejnila.
Správa Secrets and Lies: Forced confessions under torture in Uzbekistan (Tajomstvá a lži: Priznania vynútené mučením v Uzbekistane) odhaľuje ako prevládajúce mučenie a iné zlé zaobchádzanie hrá „centrálnu úlohu” v rámci súdneho systému krajiny a v rámci vládnych zásahov proti akejkoľvek skupine, ktorá je vnímaná ako hrozba pre národnú bezpečnosť. Správa varuje, že policajné a bezpečnostné sily často používajú mučenie za účelom získania priznania, aby zastrašili celé rodiny, alebo aby získali úplatok.
„Je verejným tajomstvom, že každý človek, ktorý v Uzbekistane upadne do nemilosti štátnych orgánov, môže byť zadržaný a mučený. Dosahu štátu nemôže nikto uniknúť,” povedala Jana Malovičová, riaditeľka Amnesty International Slovensko.
„Je zahanbujúce, že vlády, vrátane USA, tolerovali otrasné mučenie. Robili tak zdanlivo zo strachu, že rozčúlia spojenca vo „vojne proti teroru“. Ostatné vlády ako napríklad Nemecko, sa zdajú byť zaujaté obchodnými príležitosťami a nie vyvolávaním rozkolov.”
Pri príležitosti blížiaceho sa 10. výročia masového zabitia stoviek demonštrantov v Andižane v máji 2005 poukazuje správa Amnesty International na správanie sa vlád USA a EÚ vrátane Nemecka. Tieto postavili bezpečnostné, politické, vojenské a ekonomické záujmy pred akúkoľvek zmysluplnú aktivitu, ktorou by vytvorili tlak na uzbecké orgány, aby plne rešpektovali ľudské práva a zastavili mučenie konané ich orgánmi.
Sankcie EÚ uvalené na Uzbekistan po hromadnom zabíjaní v Andižane v roku 2005 boli zrušené v rokoch 2008 a 2009. Zákaz cestovania bol zrušený a opätovne sa umožnil predaja zbraní napriek tomu, že zodpovední za zabíjanie neboli potrestaní. Ľudské práva boli na agende ministrov zahraničia EÚ naposledy v októbri 2010.
„Postoj medzinárodných partnerov Uzbekistanu k rutinnému využívaniu mučenia sa javí v najlepšom prípade ako ambivalentný a v najhoršom prípade ako mlčanie až na hranici spoluúčasti. USA, Nemecko a EÚ by mali okamžite požadovať, aby Uzbekistan zmenil svoje konanie a zastavil mučenie,“ povedala Jana Malovičová.
Správa Amnesty International je zostavená z viac ako 60 rozhovorov získaných medzi rokmi 2013 až 2015 a z dôkazov zhromaždených v priebehu 23 rokov. Odkrýva využívanie zvukotesných mučiacich ciel s výplňami v stenách, ktoré sú používané tajnou políciou, Uzbeckou národnou bezpečnostnou službou (SNB), a dokumentuje pokračujúce využívanie podzemných mučiacich ciel v policajných staniciach.
Ľudia sú často vyšetrovaní pomocou dôkazov získaných mučením. Sudcovia sa domáhajú úplatkov za miernejší trest a polícia a tajná polícia používajú hrozbu mučenia, aby dostali obrovské úplatky od zadržaných osôb a väzňov.
Amnesty International vyzýva prezidenta Islama Karimova, aby verejne odsúdil využívanie mučenia. Orgány by mali takisto vytvoriť nezávislý systém inšpekcie všetkých väzníc a zabezpečiť, aby priznania a iné dôkazy získané mučením či iným zlým zaobchádzania neboli nikdy použité na súde.
Celá správa o mučení v Uzbekistane je dostupná na tu
Amnesty International poukazuje na mučenie v Uzbekistane aj prípadom Erkina Musaeva, ktorý bol nespravodlivo obvinený zo špionáže, mučený a uväznený na dvadsať rokov po sérii súdnych konaní, ktoré nespĺňali medzinárodné štandardy spravodlivých súdnych procesov. Petíciou za Erkina Musaeva požadujeme jeho prepustenie a prešetrenie mučenia.