Blog, Lucia Bernátová
V januári sme si pripomenuli prvé výročie prijatia akčného plánu Slovenskej vlády k prístupu k Dohovoru o kazetovej munícii. Cieľom plánu je zastaviť zabíjanie civilistov vo vojnových konfliktoch a tiež po ich skončení. K Dohovoru doteraz pristúpilo 116 krajín, my sa plánujeme pridať o rok v januári.
Dobrou správou je, že čo sme si v akčnom pláne sľúbili robiť, tak v skutočnosti aj robíme. Ministerstvo obrany nám potvrdilo, že sa doteraz zlikvidovala asi pätina našich zásob kazetovej munície. Zvyšok munície musí byť podľa Dohovoru zničených do ôsmich rokov od pristúpenia k zmluve. Proces likvidácie kazetovej munície sa síce zdá byť pomalý, ale faktom je, že doterajšie plnenie akčného plánu je v súlade s tým, čo ustanovuje Dohovor. Je preto dôležité pokračovať v nastavenom trende.
Plnením akčného plánu a teda pokračovanie v likvidácii zásob kazetovej munície sa ale naša zodpovednosť nekončí. To, že ešte oficiálne nie sme viazaní Dohovorom neznamená, že sa nás používanie kazetovej munície v konfliktoch nevťahuje. Mlčanie slovenských predstaviteľov pri odhalení použitia kazetovej munície na Ukrajine v októbri 2014 je v kontraste s tým, ako napĺňame akčný plán. Takéto konanie vysiela zmiešaný signál. Na jednej strane sa snažíme o pristúpenie k Dohovoru o kazetovej munícii, a teda si uvedomuje závažnosť problému a nutnosť ho odstrániť. No na druhej strane, keď sa tá istá munícia, ktorú my likvidujeme pre jej katastrofálne následky na civilné obyvateľstvo používa hneď za našimi hranicami, nie je počuť žiaden odsudzujúci hlas či výzvy k pripojeniu sa k Dohovoru.
Dohovor o kazetovej munícii nie je cieľ. Je to nástroj, ktorý ale nebude fungovať bez skutočného záujmu štátov zastaviť zbytočné zabíjanie civilistov na celom svete. A k tomu patrí aktivita smerom von, do sveta. Sledovanie plnenia plánu v krajine, splnenie podmienok a podpis zmluvy je málo.