Medzinárodné spoločenstvo nebolo schopné v roku 1996 nájsť riešenie masívneho porušovania ľudských práv. Výročná správa AI informuje o porušovaní ľudských práv v 151 krajinách a teritóriách. Správa detailne zobrazuje krutosti, ktoré v minulom roku páchali rôzne vlády alebo ozbrojené opozičné skupiny. Medzi tieto krutosti patria predovšetkým vraždy, mučenia, “zmiznutia”.
Úvod
PREHĽAD PODĽA REGIÓNOV
Dodatok k výročnej správe AI 1997
Podľa generálneho tajomníka AI Pierra Saného odmietlo mnoho vlád niesť zodpovednosť za ochranu miliónov detí, žien a mužov. Tým nakoniec neostávalo nič iné, ako utiecť. Iné vlády uzavreli hranice a silou donútili tisíce utečencov k návratu do krajín, kde sú ich ľudské práva ohrozené. Utečenecká kríza v Strednej Afrike je najzreteľnejším príkladom porušovania ľudských práv, ktorí sú na úteku. Násilie však bolo páchané počas minulého roku aj na policajných staniciach, vo väzenských celách a na uliciach rôznych krajín od Kolumbie po Afganistan. Donútilo nevinných ľudí obávať sa o svoje životy. Počas minulého roku AI zaznamenala tisíce mimosúdnych, či pravdepodobne mimosúdnych popráv, najmenej v 69 krajinách a tisíce popráv po rozsudku súdu v 41 krajinách. Niekoľko tisíc väzňov svedomia je vo väzeniach 94 krajín sveta. AI tiež vo svojej správe dokumentuje zlé zaobchádzanie vo 124 krajinách , “zmiznutia” v 39 krajinách. AI sa domnieva, že čísla sú omnoho vyššie ako ukazujú štatistiky.
“V roku 1996 bolo klasickou odpoveďou vlád na porušovanie ľudských práv liečenie symptómov, nie pravých príčin tohto stavu,” uviedol generálny tajomníkAI Pierre Sané. Dodal, že nemôžu byť dlhodobo odstránené utečenecké krízy, pokiaľ nebude odstránená ich hlavná príčina: strach z porušovania ľudských práv.
Ponúkame vám stručný prehľad Výročnej správy Amnesty International 1997, v ktorej sú zahrnuté prípady porušovania ľudských práv v roku 1996.
Mimosúdne popravy
Tisíce mimosúdnych popráv sú evidované v 15 štátoch sveta. Patrí medzi ne napríklad Afganistan, Bangladéš, Kambodža, India, Indonézia a Východný Timor, Malajzia, Nepál, Pakistan, PapuaNová Guinea, Filipíny a Srí Lanka…
“Zmiznutia”
Tisíce prípadov “zmiznutí” boli zaznamenané v deviatich krajinách, hlavne v Pakistane a na Srí Lanke. Osud asi troch tisíc ľudí, ktorí behom minulých rokov v tomto regióne zmizli, zostáva neznámy.
Mučenie a zlé zaobchádzanie
Desiatky tisíc prípadov zlého zaobchádzania, mučenia či znásilňovania bolo sledované v 24 krajinách: Afganistan, Austrália, Bangladéš, Čína, Indonézia, Východný Timor, Japonsko, Severná Kórea, Južná Kórea, Myanmar (Barma:, Nepál, Pakistan, Filipíny, Srí Lanka, Vietnam a v ďalších krajinách.
Väzni svedomia
Vyše 4 tisíc väzňov svedomia je zadržovaných v 22 krajinách. Patrí medzi ne napríklad Afganistan, Kambodža, Čína, India, Indonézia a Východný Timor, Myanmar, Singapur, ale aj Slovensko.
Nespravodlivé procesy
Tisíce ľudí bolo uväznených po nespravodlivých procesoch v Číne, ďalší v Kambodži, Myanmare, Pakistane a Togu.
Vo väzeniach minimálne piatich krajín, Číny, Indonézie, Východného Timoru, Južnej Kórei a Laosu, zostávajú ľudia odsúdení po nespravodlivých procesoch už za minulé roky.
Väznenia bez obvinenia a súdu
19 krajín zadržuje celkom viac než 29 tisíc ľudí bez obvinenia alebo súdu. Veľký počet ľudí je takto zadržovaných v Číne, tisíce v Bangladéši a v Indii minimálne 1517 ľudí a v Srí Lanke okolo 1600, stavky ľudí v Indonézií a na Východnom Timore, v Malajzii, Myanmare a v Nepále.
Trest smrti
V 11 krajinách bolo v roku 1996 vynesených minimálne 6337 rozsudkov smrti. Vyše 3586 popráv bolo uskutočnených v 11 krajinách. V Číne bolo popravených viac než 3500 ľudí. Popravy sú hlásene tiež z Afganistanu, Indie, Japonska, Severnej Kórei, Malajzie, Pakistanu, Tchajwanu, Thajska, USA a Vietnamu. Stovky ľudí na trest smrti čaká vo väzeniach.
Porušovanie ľudských práv ozbrojenými opozičnými skupinami
Ozbrojené opozičné skupiny páchali mučenia, unášali rukojemníkov a vraždili v 11 krajinách, predovšetkým Afganistane, Kambodži, Indii, Nepále, Pakistane, PapuiNovej Guinei, na Filipínach a na Srí Lanke.
AFRIKA
Oblasť Veľkých jazier
Počas roku 1996 sa v Afrike veľmi zhoršila utečenecká kríza, najmä v oblasti Veľkých jazier. Masové vraždenie, mučenie, politické nepokoje a násilné konflikty donútili stovky tisíc ľudí opustiť svoje domovy a hľadať bezpečie v iných krajinách.
Burundi
Desiatky tisíc neozbrojených civilistov bolo zavraždených bezpečnostnými jednotkami a ozbrojenými jednotkami príslušníkov kmeňa Tutsi, konajúcich v súlade s vládnymi jednotkami a opozičnými jednotkami Hutu. Mnoho ľudí bolo zavraždených len kvôli svojmu etnickému pôvodu. Po marcovom vojenskom prevrate major Pierre Buyoya suspendoval platnosť politických práv. Počas nasledujúcich dvoch mesiacov bolo podľa niektorých správ zavraždených desať tisíc ľudí, ďalší utiekli do susedných krajín.
Rwanda
Armáda povraždila stovky civilistov, opozičné ozbrojené skupiny pokračovali taktiež vo vraždení neozbrojených civilistov vrátane detí a kojencov. Ku koncu roku 1996 bolo zadržiavaných cez 100 000 ľudí, väčšina z nich bez obvinenia. Väznení sú držaní v preplnených táboroch, kde dochádza k častým úmrtiam. Napriek určitému zlepšeniu pri výstavbe nového súdneho systému nie sú sudcovia a prokurátori dostatočne profesijne vybavení. V Rwande je naviac iba 16 obhajcov! Priebeh prvých procesov osobami obvinenými z účasti na genocíde bol prevažne nespravodlivý.
Zair (dnes Demokratická republika Kongo)
Počas septembra a októbra, keď vo východnom Zaire začali boje, sa ocitol milión rwandských utečencov medzi ozbrojeným konfliktom na jednej strane a hladom na strane druhej. Jednotky zairských ozbrojených síl sa podľa správ AI zúčastňovali pustošenia a porušovania ľudských práv. Tisícky neozbrojených utečencov a Zairčanov boli zavraždení členmi ozbrojených skupín Aliancie demokratických síl.
Nigéria
Niekoľko väzňov svedomia a obrancov ľudských práv zostáva za veľmi tvrdých podmienok vo väzení. Napriek medzinárodnému nátlaku po poprave nigérijského spisovateľa Ken SaroWiwa nebola nigérijská vláda schopná zastaviť porušovanie ľudských práv a nastoliť dodržiavanie zákonov.
Sudán
Počas dlhotrvajúcej občianskej vojny vládne sily mimosúdne popravili stovky civilistov vrátane niekoľkých detí. Politickí odporcovia sú zadržovaní mimo vojenský priestor a objavili sa správy o praktizovaní mučenia.
Juhoafrická republika
Minimálne 500 ľudí bolo zavraždených v dôsledku politických nepokojov v provincii KwaZulu Natal. V marci po prvýkrát zasadala Komisia pre objasnenie a uzmierenie vo veciach porušovania ľudských práv v minulosti.
BLÍZKY VÝCHOD A SEV. AFRIKA
Egypt
Tisíce podozrivých členov alebo sympatizantov zakázaných islamských skupín sú zadržiavaní administratívnym spôsobom. Desiatky ľudí boli odsúdených po nespravodlivom procese. Často je používané mučenie.
Sýria
Vo väzeniach zostávajú stovky politických väzňov, niektorí z nich sú zadržiavaní bez obvinenia alebo súdneho procesu. Ďalší väzni dostali nespravodlivo dlhé tresty.
Izraelokupované územia
Viac ako 300 Palestínčanov bolo administratívne zadržaných,. 600 dostalo nespravodlivé tresty. Počas vyšetrovania často používajú mučenie a zlé zaobchádzanie.
Územie pod palestínskou samosprávou
Minimálne 18 ľudí dostalo veľmi nespravodlivé tresty po procese pred Štátnym bezpečnostným súdom. Najmenej 3 zadržaní zomreli vo väzení na následky mučenia.
Alžírsko
Tisíce ľudí bolo zavraždených. Išlo o mimosúdne popravy, ktoré vykonali bezpečnostné zložky, prípadne provládne milície. Veľký podiel na mimosúdnych popravách majú taktiež opozičné skupiny, samé seba definujúce ako “Islámske skupiny”. Bouasria Ben Othman, ktorý žiadal v Belgicku o azyl, ale bol deportovaný, zomrel v alžírskom väzení, pravdepodobne na následky mučenia.
AMERIKA
Brazília
Stoky osôb boli zavraždené políciou a eskadrami smrti s úzkym spojením s políciou pri okolnostiach naznačujúcich mimosúdne popravy. Na policajných staniciach je rozšírené mučenie. Podmienky vo väzbe a väzeniach sú obzvlášť tvrdé. Aktivisti za pozemkovú reformu sú väznení za “vytváranie kriminálnych skupín”.
Kolumbia
Viac než tisíc civilistov vrátane obrancov ľudských práv bolo mimosúdne popravených bezpečnostnými jednotkami a ich paramilitárnymi spojencami. 120 civilistov zmizlo. V mestách dochádzalo k vraždám bezdomovcov v štýle eskadier smrti. Ozbrojené opozičné skupiny sú zodpovedné za mnoho prípadov porušenia ľudských práv vrátane popráv a únosov rukojemníkov.
Kuba
Niekoľko disidentov a obrancov ľudských práv bolo protiprávne zadržaných na krátku dobu alebo boli objektom neustáleho obťažovania zo strany úradov. Bolo odsúdených niekoľko ľudí pre svoje presvedčenie, iní boli presídlení do iných oblastí krajiny. Minimálne 9 osôb bolo donútených emigrovať. Asi 600 väzňov svedomia a niekoľko sto politických väzňov zostáva vo väzení.
Guatemala
Bezpečnostné sily a provládne skupiny sú zodpovedné za viac ako 100 mimosúdnych popráv, časté mučenia, zlé zaobchádzanie a bezprávne zadržiavanie. Iba k malému pokroku došlo pri objasňovaní mimosúdnych popráv desiatok tisíc občanov Guatemaly počas posledných dvadsiatich rokov.
Mexiko
Veľkému počtu aktivistov na obranu ľudských práv bolo vyhrážané smrťou. Stále je veľmi rozšírené mučenie, mnoho ľudí bolo mimosúdne popravených a desiatky “zmizli” po uväznení bezpečnostnými silami.
USA
Počas posledného roku bol často používaný trest smrti. Spolu 45 ľudí bolo popravených, 3150 ľudí je na trest smrti odsúdených. Objavili sa správy o úmrtiach vo väzbe. Polícia pri niektorých sporných prípadoch zastrelila a zranila niekoľko ľudí.
Venezuela
Niekoľko ľudí vrátane detí bolo mimosúdne popravených pri policajných akciách, ktoré si kládli za cieľ boj proti zločinu. Mučenie a zlé zaobchádzanie sú stále rozšírené vo väzniciach a na polícii, niekoľko ľudí ich zomrelo.
ÁZIA A TICHOMORIE
Srí Lanka
Na najvyššiu úroveň sa dostal počet “zmiznutí”. Súvisí to s väčšou intenzitou bojov medzi provládnymi vojskami a Tygrami oslobodenia tamilského Ílámu. AI zdokumentovala viac ako 220 prípadov zmiznutia.
Afganistan
V oblastiach kontrolovaných Talibanom došlo k veľkému obmedzeniu slobody pohybu a združovania žien a dievčat. Niektoré boli bité, že sú vonku bez burquy, ďalším bolo zabránené chodiť do práce, alebo do škôl.
Čína
Štátne úrady zatvárajú do väzenia ďalších aktivistov, ktorí sú dosť statoční a vyjadrujú svoj nesúhlasný názor s vládnúcim režimom. V autonómnych oblastiach Chinjiang a Tibet tvrdo trestajú tých, ktorí volajú po väčšej náboženskej alebo politickej slobode. Výsledkom kampane “Tvrdý úder” bolo odsúdených 6000 ľudí k trestu smrti, minimálne v 3500 prípadoch bol rozsudok vykonaný.
EURÓPA
Albánsko
Pred májovými voľbami bolo mnoho aktivistov krátko zadržaných políciou, ktorá s nimi zle zaobchádzala. Zadržaných bolo aj niekoľko novinárov, boli bití alebo sa im vyhrážali.
Bosna Hercegovina
Desiatky väzňov svedomia bolo týždne alebo mesiace zadržiavaných iba kvôli svojej národnosti. Presídlencom a utečencom bolo bránené v návšteve alebo v návrate do svojich domovov.
Rusko
Stále sú väzení odpierači vojenskej služby. Vo väzbe a väzeniach stále dochádza k mučeniu a zlému zaobchádzaniu tvrdo tým boli postihnuté hlavne národnostné skupiny. Väzni čakajúci na proces sú držaní v krutých a nehumánnych podmienkach, ktoré môžu vyústiť až k úmrtiu.
Bulharsko
Podľa informácií AI je veľmi rozšírené mučenie a zlé zaobchádzanie, ktoré často postihuje hlavne Rómov. Aspoň 5 ľudí následkom mučenia alebo zlého zaobchádzania zomrelo. Streľba polície za sporných okolností znamenala v troch prípadoch smrť troch ľudí.
Nemecko
Polícia je obvinená zo zlého zaobchádzania s cudzincami. Štúdia ministerstiev vnútra 16 krajín došla k názoru, že nejde len o niekoľko izolovaných incidentov.
Veľká Británia
Za sporných okolností došlo k niekoľkým úmrtiam vo väzbe. AI vyjadrila znepokojenie, čo sa týka ustanovenia Azylového a imigračného zákona.
Juhoslávia
Mučenie a zlé zaobchádzanie sú veľmi rozšírené. Väčšinou sú ich obeťami etnickí Albánci v provincii Kosovo. Od apríla do októbra boli zastrelených deväť Srbov (z nich bolo 5 policajtov). K činu sa prihlásila Kosovská oslobodzovacia armáda. Úrady odpovedali masovým a diskriminačným uväzňovaním etnických Albáncov.
Dodatok k výročnej správe AI 1997
Zahrňuje obdobie január – apríl 1997
AFRIKA
Oblasť Veľkých jazier
V januári AI zverejnila správu, v ktorej popísala utečeneckú krízu v oblasti Strednej Afriky a časti Východnej Afriky. Kritizovala zaobchádzanie s utečencami zo strany miestnych úradov a prípady vraždenia, ku ktorým došlo na území Burundy, Rwandy a Zairu. V správe taktiež vyjadrila obavu, že ak nebudú podniknuté potrebné opatrenia, môže dôjsť k ďalšej eskalácii násilia zo strany ozbojených opozičných skupín v Zaire. Vlády krajín v tejto oblasti a opozičné skupiny nútia násilím utečencov k návratu. Utečenecké tábory sú svojvoľne uzatvárané a tzv. čistené a medzinárodné spoločenstvo proti týmto praktikám ani účinne neprotestuje. Tisíce rwandských a burundských utečencov preto zomrelo na následky hladovania, ochorení alebo boli zabití.
AI opätovne vyzývala spomínané krajiny za zastavenie repatriácie, kým nezávislé orgány budú schopné rozhodnúť, či situácia s ľudskými právami v krajinách pôvodu umožňuje bezpečný návrat. Napríklad začiatkom januára viedlo vyhnanie dvoch skupín burundských skupín v počte 48 a 126 osôb z utečeneckého tábora Kitale v Tanzánii ku skutočnej tragédii. Burundské bezpečnostné sily krátko po návrate do krajiny utečencov zmasakrovali. Utiecť sa podarilo iba 4 ľuďom.
V marci AI vyzvala Bezpečnostnú radu OSN, aby ustanovila komisiu na vyšetrenie tisícich prípadov násilia, ku ktorým došlo vo východnom Zaire. Vojaci v tejto časti krajiny olúpili, znásilnili a povraždili tisíce obyvateľov miest a obcí. Povraždení boli príslušníci etnickej skupiny Hutu. V Rwande prebehli prvé procesy s obvinenými z tejto genocídy, vznikajú však vážne pochybnosti o spravodlivosti týchto súdov. Súdne procesy vedú ľudia, ktorí nie sú dostatočne právne vzdelaní a zrejme nie sú nestranní. Doteraz bolo 15 odsúdených na trest smrti, v budúcnosti však bude počet rozsudkov smrti narastať.
SEVERNÁ A JUŽNÁ AMERIKA
Kolumbia
V oblasti severnej Kolumbie pokračujú polovojenské jednotky, ktoré operujú s podporou armády, v porušovaní ľudských práv. Okrem iného sa dopúšťajú mimosúdnych popráv a zmiznutí. Hlavným terčom násilia je civilné obyvateľstvo. Ozbrojené opozičné skupiny vykonali množstvo únosov a vrážd. Pozitívnym krokom bolo vydanie rozkazu na zatknutie majora kolumbijskej armády, ktorý bol zapletený do vrážd dvanástich osôb v roku 1989 v La Rochela.
Vojenský súdny systém si naďalej nárokuje jurisdikciu nad stíhaním všetkých porušovaní ľudských práv, ktorých sa dopustia príslušníci armády. Tento systém sa dlho vyznačuje neschopnosťou potrestať vinníkov tohto násilia. V marci vojenský tribunál oslobodil 34 vojakov z účasti na zabití 13 osôb. Medzi obeťami bolo aj šesť žien. K incidentu došlo v roku 1993 v regióne Valle del Cauca. Prípad prevzal vojenský súd potom, čo civilný súd rozhodol, že o účasti obvinených vojakov na vraždách svedčia zjavné priame dôkazy. Po februárovom stiahnutí zákona o ústavných reformách vláda v marci schválila nový zákon, ktorý má znovu umožniť Ústavnému súdu kontrolu nad vyhlásením vynimočného stavu, pri ktorom je možné výrazne a na dlhú dobu obmedziť ústavné práva občanov.
Guatemala
V apríli vydala AI svoju správu o porušovaní ľudských práv v tejto krajine od roku 1994 do 1996. Správa má názov “Guatemala štát beztrestnosti” a uvádza, že napriek pokračovaniu mierového procesu pokračuje a ozbrojené opozičné skupiny skladajú zbrane, stále dochádza k mimosúdnym popravám, mučeniu a zlému zaobchádzaniu. Terčom násilia sú drobní roľníci, deti bez domova, odborári a obranci ľudských práv.
V priebehu viac než tridsaťročnej občianskej vojny v krajine zahynuli desiatky tisíc ľudí. Väčšina vinníkov zostáva doteraz nepotrestaná a niektorí ešte v porušovaní práv druhých stále pokračujú. Viac než sto osobám, ktorí sú v súčastnosti vo väzbe obvinení z vraždy a únosov, hrozí uloženie trestu smrti.
Mexiko
Napriek sľubom mexickej vlády, že vymetie mučenie zavedením právnych reforiem a administratívnych opatrení, je mučenie bežné. Len za dva a pol mesiaca roku 1997 AI vydala 8 správ o 18 osobách, ktorí boli mučení, resp. mučením bezprostredne ohrození. Medziamerická komisia pre ľudské práva CIDH vydala v januári svoje doporučenia, v ktorých požadovala, aby mexická vláda prepustila generála José Francisca Gallarda, ktorý bol uväznený v roku 1993 potom, čo sa zasadzoval za vznik úradu ombudsmana pre otázky ľudských práv v armáde.
Ministerstvo zahraničných vecí Mexika na doporučenie komisie okamžite reagovalo uistením, že sa v prípade generála jedná o porušenie vojenskej disciplíny a že jeho práva z Americkej konvencie o ľudských právach neboli porušené.
Peru
Prezident Alberto Fujimori schválil 22. apríla zásah bezpečnostných jednotiek proti teroristom z Revolučného hnutia Tupaka Amaru (MRTA) , ktorí zadržovali v budove japonského veľvyslanectva v Lime od decembra 1996 spolu 72 rukojemníkov. Útok bezpečnostných síl vyústil k oslobodeniu rukojemníkov. Zabití boli jeden rukojemník, dvaja príslušníci špeciálnych jednotiek a 14 členov MRTA. Druhý deň po útoku prezident odmietol správy, podľa ktorých nariadil, že špeciálne jednotky nemajú brať žiadnych zajatcov. Avšak správy peruánskych a svetových agentúr naznačujú, že sa niektorí členovia vzdali, boli však popravení. AI uvítala oslobodenie všetkých 71 rukojemníkov, zároven však požaduje úplné a nestranné vyšetrenie okolností úmrtí všetkých 17 zabitých.
Vo februári predĺžil Kongres na ďalších šesť mesiacov mandát komisiam, ktoré majú za úlohu odovzdať prezidentovi Fujimorimu návrhy na omilostenie väzňov, neprávom označeným za podozrivých z terorizmu. Napriek tomu, že prezident už vo februári prehlásil, že vo väzeniach sú aj ľudia neprávom odsúdení, do konca apríla nebol nikto omilostený a prepustený.
Pri návšteve delegácie AI v Peru 7. apríla 1997, dva týždne pred ukončením krízy okolo rukojemníkov, informoval peruánsky ombudsman AI, že do skončenia krízy nebude prepustený žiadny z väzňov nespravodlivo odsúdených z terorizmu. Deň po ukončení krízy AI apelovala na peruánskeho prezidenta, aby nevinných väzňov prepustil. Ďalej požadovala, aby bol znovu obnovený systém návštev u väznených členov MRTA, aby im bolo umožnené stretnúť sa s rodinnými príslušníkmi, právnymi zástupcami a delegátmi Medzinárodného červeného kríža. Do konca apríla však návštevy neboli obnovené.
Porušovanie ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú armádne zložky, dosiahlo svoj vrchol v apríli 1997. Prenasledovaní boli členovia opozičných strán, novinári, agenti tajnej služby, ktorí boli obvinení z prezradenia plánov na perzekúciu odporcov prezidenta a roľníci. V oblasti Alto Yurikani bolo zatknutých a mučených 38 roľníkov.
USA
Poprava Kirta Wainwrighta, jedného z troch odsúdených, ktorí boli popravení smrtiacou injekciou arkansaskej väznici 8. januára 1997, podľa AI demonštruje extrémnu krutosť tohoto trestu. Potom, čo bol odsúdený pripútaný k lôžku a do žily mu bola zavedená ihla, rozhodol sa Najvyšší súd USA, že preskúma posledné odvolanie právneho zástupcu odsúdeného. Ďalších 40 minút, do rozhodnutia súdu o tom, že poprava môže pokračovať, zotrval odsúdený pripútaný s ihlou v ruke.
AI naproti tomu privítala januárové rozhodnutie súdu, ktorý rozhodol, že systém používaný v alabamských väzniciach je nezákonný. Toto zaobchádzanie bolo označené za kruté, neľudské a ponižujúce.
Pozorovateľ AI navštívil v marci súdny proces, pri ktorom bolo po 25 rokoch rozhodnuté, že má prebehnúť nový proces s Elmerom “Geronimo” Prattom, bývalým vodcom Čiernych panterov, odpykávajúci doživotné väzenie. Nové dôkazy môžu potvrdiť Prattove tvrdenie, že jeho prípad bol sfalšovaný oddelením FBI v Los Angeles v rámci programu tohoto oddelenia na destabilizáciu politických organizácií černochov.
ÁZIA
Kambodža
Rastúce politické napätie v krajine v prvej polovici roku 1997 bolo sprevádzané s porušením ľudských práv. Pokračovali útoky proti novinárom. Napríklad v januári bol do nohy a trupu postrelený novinár Leng Sam Ang. Strelci boli oblečení do policajných uniforiem.
V tom istom mesiaci demonštrovali robotníci z továrne na odevy za vyššie mzdy a lepšie pracovné podmienky. Demonštráciu rozohnala polícia, ktorá zbila niekoľko osôb a strieľala na auto opozičného politika Sam Rainsa.
Srun Vong Vannak, člen nepovolenej Kmérskej národnej strany, bol zadržaný vo väzbe bez kontaktu s vonkajším svetom takmer po celý mesiac. Bol zadržaný pre podozreníe z účasti na vražde príbuzného podpredsedu vlády Hun Sena v novembri 1996. Vannak je i naďalej zadržiavaný, bol mu však povolený styk s rodinou a právnikom.
Pred Národným zhromaždením prebehla 30. marca nenásilná povolená demonštrácia prívržencov Kmérskej národnej strany. Učastníci demonštrovali proti korupcii kambodžského súdneho systému. Krátko po ôsmej hodine ráno neznámy útočník vhodil do davu 4 granáty. Na následky zranení utrpených po výbuchu zomrelo 16 ľudí, viac než sto bolo zranených. Očití svedkovia vypovedali, že policajti, ktorí sa na mieste po výbuchu zhromaždili neposkytli poraneným a umierajúcim pomoc a vojaci sa nepokúsili útočníka zadržať. Iní svedkovia uvádzajú, že útok bol dôkladne naplánovaný s účelom zavraždiť Sama Rainsyho, ktorý demonštráciu viedol. Tento opozičný politik síce unikol zraneniu, jeho strážca však bol jednou z obetí útoku.
Čína
V januári AI protestovala proti súdnym procesom a rozsudkom, ktoré boli vynesené nad obrancami ľudských práv a disidentmi koncom roku 1996. V liste premiérovi Li Pengovi AI opätovne kritizovala zneužívanie zákonov o štátnej bezpečnosti a o štátnom tajomstve proti jednotlivcom, ktorí len nenásilne uplatňujú svoje základné ľudské práva.
Po smrti Teng Siao Pchinga vo februári 1997 AI vyzvala čínske úrady, aby využili tento moment k zavedeniu právnych reforiem. Zmeny čínskeho trestného zákona po 1. januári 1997 síce priniesli niektoré zmeny, ale čínske právne normy i naďalej zostávajú ďaleko pozadu za medzinárodnými a nechránia zadržaných pred svojvoľným väznením, nespravodlivými súdmi a mučením.
Vo februári došlo k etnickým nepokojom v provincii Sinťiang. Zúčastnilo sa ich najmenej 1 000 etnických Ujgurov, ktorí požadovali nezávislosť od Číny. I keď oficiálne správy uvádzajú, že bolo pri nepokojoch zabitých 9 ľudí a 300 osôb zatknutých, neoficiálne zdroje uvádzajú čísla omnoho vyššie. Podľa exilových skupín boli nepokoje vyvolané popravami moslimských nacionalistov a rastúcimi obmedzovaniami náboženských slobôd v tejto oblasti. Deväť ďalších osôb bolo obžalovaných z údajnej účasti na bombových útokoch , ku ktorým došlo vo februári v hlavnom meste Sinťiangu Urumči.
Hong Kong
Delegácia AI navštívila vo februári Hong Kong, aby prediskutovala ochranu ľudských práv a jej dodržovanie v súvislosti s prechodom Hong Kongu pod čínsku správu. Delegácia zverejnila dokument “ Hong Kong: Human Rights, Law and Autonomy the Risk of Transition”, obsahujúci doporučenia, aké opatrenia by mala prijať hongkongská vláda (HKSAR), aby zaistila základné právne záruky týkajúce sa ľudských práv, slobody prejavu a združovania, nezávislosti súdnictva a zákonov, ktoré by riadili beh vojenskej posádky Hong Kongu. V januári 1997 navrhla prípravná komisia pre HKSAR zrušiť 16 zákonov a 9 dodatkov zákonv vrátane Listiny práv. Niektoré z týchto zmien by ohrozili základné záruky ľudských práv v Hong Kongu. Zmeny by sa týkali Nariadenia o verejnom poriadku a Zákona o združovaní a umožnili by úradom zakázať akúkoľvek nenásilnú demonštráciu, ako napríklad pripomienku masakry na Tienanmen, ktorá sa v Hong Kongu koná každý rok. Zakázané by taktiež mohli byť nepohodlné mimovládne organizácie.
Vágne vymedzenie trestných činov uvedených v čl. 23 trestného zákona, ktoré sa týkajú zrady, spriahnutia, podvracania a štátneho tajomstva, vzbudzujú obavu či sa toto ustanovenie nemôže byť zneužité k obmedzovaniu uplatňovania základných práv a slobôd.
Indonézia a Východný Timor
Perzekúcie proti opozičným skupinám pokračovali i počas príprav na májové voľby do parlamentu. Stalo bežnou praxou, že sa zatýkajú kritici prezidenta Suharta. Veľmi často je proti politickým odporcom použitý zákon proti rozvracaniu, ktorý sa už osvedčuje ako účinný nástroj represie niekoľko rokov. Za svoje nenásilné politické aktivity stálo v sledovanom období pred súdom podľa spomínaného zákona najmenej 15 ľudí. Za tieto obvinenia je možné uložiť i trest smrti, alebo doživotie. Ďalší politickí väzni sú zadržiavaný za kritiku pripravovaných volieb.
Zatýka sa po celej krajine, i v oblasti Acehu, kde malo podľa vojenských správ prísť k niekoľkým ozbrojeným útokom Hnutia za slobodu Acehu. Malo by to byť znamením návratu k porušovaniu ľudských práv, ktorého sa v tomto regióne dopúšťala armáda pri bojoch s povstalcami v rokoch 1989 1993.
Ani situácia vo Východnom Timore sa nezlepšuje. Dochádza k zatýkaniu ľudí, ktorí protestujú proti indonézskej okupácii Timoru. Zadržaní sú bežne mučení a stále sa objavujú správy i o mimosúdnych popravách a zmiznutiach.
Barma
Po roku 1996, kedy sa v krajine najvýraznejšie zhoršila situácia v oblasti ľudských práv od roku 1990, má AI obavu o osud asi 15 000 utečencov z etnickej skupiny Karenov, ktorí ušli do Thajska. Dôvodom k ich úteku bolo februárové obnovenie ofenzívy barmskej armády proti karenskej ozbrojenej skupine. Karenskému národnému zväzu. Tisícom utečencov bolo odmietnuté povolenie ku vstupu do Thajska. Ocitli sa tak v nebezpečenstve zlého zaobchádzania a hrozí im, že ich barmskí vojaci budú využívať ako nosičov alebo ich zabijú. Asi 5000 ďalších utečencov thajské úrady násilím donútili vtrátiť sa do miest, z ktorých utiekli.
Vojenská moc naďalej perzekuujú hnutie Aung Schan Su Tij. Cesta k jej domu je zatarasená a málokomu sa podarí dostať sa až dnu. Sloboda prejavu a združovania sa je tvrdo obmedzená, členovia opozičného hnutia nesmú usporadúvať zhromaždenia a sú stále zatýkaní. AI vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby v roku 1997 zdvojnásobilo svoj tlak na barmskú vojenskú juntu.
EURÓPA
Albánsko
Na začiatku roku boli rozsiahle protivládne demonštrácie. Demonštranti požadovali navrátenie peňazí , o ktoré prišli v podvodných finančných hrách. Opoziční politici a nezávislí novinári sa stávali terčom zatýkania a perzekúcie zo strany polície a štátnej bezpečnosti, ako aj útokov ozbrojených gangov, ktoré boli často napojené na bezpečnostné sily. Protesty sa rozrástli do povstania na juhu krajiny a 2. marca bol v Albánsku vyhlásený výnimočný stav. Prezident Beriša dosiahol 19. marca dohodu s opozičnými stranami o ustanovení volieb v júni. Parlament schválil 11. marca zákon, garantujúci beztrestnosť občanom, ktorí do týždna predajú zbrane a tým, ktorí pri protestoch spáchali nejaký zločin, okrem vraždy.
Tisíce Albáncov sa pokúsili o útek z krajiny. Do polovice apríla sa 13 000 utečencov dostalo do Talianska, kde im úrady ponúkli dočasnú deväťdesiatdennú ochranu. Asi 1000 utečencov však bolo násilím vrátených späť. Koncom marca sa utopilo v Jadranskom mori po zrážke lode preplnenej utečencami s talianskou hliadkovou loďou 90 Albáncov.
Ruská federácia
AI vyzvala ruskú vládu, aby dodržovala záväzky, ktoré vyplívajú z členstva Ruska v Rade Európy a okamžite zastavila popravy a zrušila trest smrti. Požiadavka zrušiť trest smrti je zahrnutá v rezolúcii Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, ktorá bola prijatá 29. januára 1997. V tejto rezolúcii Parlamentné zhromaždenie odsúdilo popravy v Rusku a pohrozilo, že na ďalšom zasadaní neprijme poverovacie listiny zástupcov ruskej delegácie, pokiaľ v krajine nebude uvalené moratórium na vykonávanie popráv. AI ruskú vládu opakovane vyzýva, aby verejne potvrdila existenciu moratória na exekúcie. Vláda by mala zverejniť presný počet väzňov, ktorí sú držaní v celách smrti a počet a mená tých, ktorí boli popravení od vstupu Ruska do Rady Európy.
AI sa ďalej obáva o osud novinárov, ktorí boli unesení počas priebehu konfliktu v Čečensku.
Turecko
I keď AI v marci privítala zmeny tureckého právneho poriadku, obmedzujúci dobu, počas ktorej môžu byť podozriví zadržiavaní. Táto zmena im zároveň umožnuje prístup k právnemu zástupcovi. AI však naďalej upozorňuje na to, že zmeny nie sú dostatočné. Nové zákony nemôžu úplne odstrániť mučenie a príliš sa neodlišuje od predchádzajúcich návrhov legislatívnych zmien, ktoré Európska komisia pre prevenciu mučenia označila ako neprijateľné.
Zákony obmedzujú najdlhšiu možnú dobu policajného zadržania z 30 na 10 dní v provinciách, v ktorých je vyhlásený výnimočný stav, a z 14 dní na 7 v ostatných častiach krajiny. Osoby, zatknuté na základe podozrenia zo spáchania trestných činov, spadajú pod jurisdikciu súdov štátnej bezpečnosti, majú nárok na prístup k právnemu zástupcovi do 4 dní od svojho zatknutia.
Turecká vláda zmeny ohlásila s tým, že ide o opatrenia k zamedzeniu mučenia a zlého zaobchádzania. Ministerka zahraničných vecí Tansu Ciller vyhlásila, že od tejto chvíle turecké normy spĺňajú európske a medzinárodné kritériá týkajúce sa dĺžky zadržania. Avšak žiadna európska ani medzinárodná právna norma neschvaľuje denné zadržiavanie bez možnosti kontaktu s vonkajším svetom.
Federálna republika Juhoslávia
V januári a vo februári zbila polícia demonštrantov v Belehrade a v Kragujevaci, ktorí nenásilne protestovali proti anulovaniu výsledkov volieb konaných v novembri 1996. Vo voľbách zvíťazili v Belehrade a ďalších mestách predstavitelia opozície. Takmer po troch mesiacoch protestov, 11. februára, parlament potvrdil ich víťazstvo.
Koncom januára bolo v provincii Kosovo zatknutých asi 100 etnických Albáncov. Boli zadržaní v súvislosti s vyšetrovním atentátov a útokov proti srbským policajtom a miestnym Albáncom podozrivým z kolaborácie so Srbmi. Traja etnickí Albánci boli srbskými policajtami zastrelení. Asi 40 zadržaných prepustili počas niekoľkých dní. Uvádzali, že ich policajti mučili. Jeden zo zadržaných, Besnik Restelica, bol nájdený v cele mŕtvy. Policajti tvrdili, že spáchal samovraždu, iné zdroje uvádzajú, že telo nieslo známky mučenia. Vo februári bolo asi 30 obvinených z terorizmu. Právni zástupcovia uvádzajú, že väčšina z obvinených bola mučená.
BLÍZKY VÝCHOD A SEVERNÁ AFRIKA
Alžírsko
V prvých troch mesiacov v roku bolo pri útokoch ozbrojených islamských skupín či pri antiteroristických operáciách armády zabitých 500 ľudí. V období mesiaca ramadánu bolo naviac 200 osôb vrátane žien a detí zabitých alebo zmrzačených pri útokoch na dediny. Niektoré dôkazy však nasvädčujú, že masakry mohli byť vykonané členmi milícií či bezpečnostných síl. V priebehu protiteroristických operácii zabili bezpečnostné sily a milície viac než 200 ľudí. Medzi obeťami sú dve ženy a dve maloleté deti. Zabili ich spolu so 4 mužmi podozrivými z členstva v ozbrojenej skupine.
V januári bol vydaný výnos, ktorý obmedzuje aktivity provládnych milícii. AI pred tým vyzývala k rozpusteniu týchto milícií, apeluje tiež na ustanovenie, ktorý týmto skupinám umožnuje vykonávať bezpečnostné operácie.
Egypt
Členovia ozbrojených islamských skupín povraždili počas troch mesiacov množstvo civilistov. Pri troch rôznych útokoch zahynulo celkom 26 civilistov, najmenej 22 z nich boli kopskí kresťania. Po týchto incidentoch prebehli v oblasti Horného Nílu bezpečnostné operácie a vyústili k zatknutiu 1 500 osôb podozrivých z členstva alebo podpory islamských skupín. Za prvé tri mesiace tohto roku bolo v Egypte 10 ľudí odsúdených na trest smrti. Traja odsúdení, boli v predchádzajúcich rokoch popravení.
Ľudové zhromaždenie schválilo 22. februára 1997 prezidentský dekrét, ktorý na dalšie tri roky predlžuje výnimočný stav, zavedený v krajine po atentáte na prezidenta Sadata v roku 1981. Komisia OSN pre ľudské práva a Komisia OSN proti mučeniu v minulosti odsúdili výnimočný stav ako prekážku implementácie Medzinárodnej dohody o občianských a politických právach a Konvencie OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. Tieto dohody Egypt ratifikoval v roku 1982 a 1986.
Irán
V januári AI odsúdila rastúci počet popráv v krajine a vyzvala úrady za ich zastavenie. Protesty nasledovali po poprave dvoch Iráncov, ktorí boli 7 rokov väznení bez obvinenia odsúdení pri nespravodlivom procese z politických dôvodov na trest smrti. AI taktiež neskôr vyjadrila znepokojenie nad zatknutím robotníkov ťažiacich ropu, ktorí vo februári demonštrovali za zvýšenie miezd. Zatknutých bolo minimálne 50 robotníkov z iných priemyslových odvetví. Dvaja zadržaní vo väzbe zahynuli.
Izrael
Izraelské bezpečnostné sily zabili do začiatku apríla troch Palestínčanov strelbou ostrými alebo gumovými projektilmi. K incidentom prišlo pri demonštráciách spojených s hádzaním kameňov, konajúcich sa na protest proti rozhodnutiu izraelskej vlády dovoliť židovským osadníkom usídlenie vo východnom Jeruzaleme.
Zámer AI, ktorá chcela v marci navštíviť Palestíncov väznených vo väznici Mgiddo, bol zmarený zamietnutím ministerstva obrany. AI v marci predniesla ústne prehlásenie pred Komisiou OSN pre ľudské práva v ktorom vyhlásila, že Izrael svojimi zákonmi legalizoval používanie mučenia a to aj napriek tomu, že pristúpil k Medzinárodnej dohode o občianskych a politických právach a Konvencii OSN proti mučeniu.
Územie pod palestínskou samosprávou
Začiatkom roku zomreli vo väzbe dvaja ľudia. Minister spravodlivosti v marci verejne odsúdil mučenie Yusefa alBabu. Následne boli zatknutí členovia vojenskej rozviedky a velitelia v Nábuluse. Delegácia AI, ktorá oblasť navštívila v marci, konštatovala zlepšenie oproti minulému roku. Prezident Arafat vydal podľa palestínskych úradov nariadenie proti mučeniu a podpísal nové rozkazy, ktorými upresnil oblasti práce svojich bezpečnostných zložiek a zakázal iným inštitúciam okrem polície vypočúvať podozrivých z bežných trestných činov. Delegácia bola tiež uistená, že tí, ktorí sú zadržaní pre nepolitické trestné činy, majú umožnení prístup k svojim rodinám.