Výročná správa 2013: Prekročiť hranice bolo v minulom roku ľahšie pre zbrane než pre utečencov

Mnohí z 214 miliónov migrantov ostávajú bez ochrany domáceho či hostiteľského štátu, z domovov ich pritom vyháňa i nezodpovedný obchod so zbraňami

LKJH

Podľa Amnesty International je jedným z najväčších problémov globalizovaného sveta slabá ochrana práv miliónov ľudí, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy, či už kvôli ozbrojeným konfliktom, perzekúciám, alebo v snahe zaistiť živobytie pre seba a svoju rodinu. V minulom roku žilo 15 miliónov ľudí so statusom utečenca a až 12 miliónov ľudí bez štátnej príslušnosti. Ľudia za bezpečím utekali z krajín ako Severná Kórea, Mali, Sýria, Sudán či Demokratická republika Kongo. „Neschopnosť účinne reagovať na konflikty vo svete vedie k vzniku skupín ľudí, ktorí sú veľmi zraniteľní a nikto sa k ochrane ich práv nehlási,“ uviedla Jana Vargovčíková, hovorkyňa Amnesty International Slovensko.

Obeť bombardovania v meste Aleppo, v Sýrii, október 2012

Pre Sýrčanov minulý rok neznamenal takmer žiadnu zmenu, až na stúpajúce počty obetí a stúpajúce počty ľudí, ktorí boli nútení utiecť do susedných krajín (1,3 milióna). Svet stál bokom, keď sýrska vláda útočila na civilistov, uchyľovala sa k mučeniu či mimosúdnym popravám, keď ozbrojené skupiny zadržiavali rukojemníkov, mučili či hromadne vraždili. Výhovorka, že ľudské práva sú „vnútornou záležitosťou“ štátu i naďalej bráni medzinárodnému spoločenstvu jednať v krízových prípadoch ako je Sýria. „Bezpečnostná rada OSN musí konečne zahodiť zastaranú a morálne pochybnú doktrínu, podľa ktorej je masové zabíjanie a mučenie súkromnou záležitosťou každého štátu“, tvrdí Vargovčíková.

Utečenecký tábor, Južný Sudán, apríl 2012.

Pohyb zbraní cez hranice čelí výrazne menším kontrolám než pohyb ľudí na úteku. S vidinou ziskov štáty otvárajú hranice konvenčným zbraniam, vrátane malých a ľahkých zbraní. Pre utečencov a migrantov však prekročiť hranice už zďaleka nie je tak jednoduché. „Je pritom krutou iróniou, že práve nezodpovedný obchod so zbraňami prispieva k zabíjaniu, zraneniam, znásilneniam stoviek tisíc ľudí a že práve tok  zbraní do nesprávnych rúk ženie ľudí preč z domova,“ povedala Vargovčíková.

Taktiež Slovenská republika vyviezla v uplynulom roku zbrane do krajín, kde v rovnakom období vládne sily používali hrubú silu voči vlastnému obyvateľstvu. „V Alžírsku, Egypte, Kambodži, Kazachstane i v Ugande dochádzalo v minulom roku k používaniu neprimeranej sily pri potláčaní protestov a mučenie je v týchto krajinách bežnou praxou. To sú len niektoré z krajín, kam Slovensko povolilo vývoz vojenského materiálu,“ upresnila Vargovčíková.

Dlho očakávané prijatie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami v apríli 2013 znamená šancu na zlepšenie kontroly pohybu zbraní. Zmluva úplne zakazuje vyvážať zbrane do krajín, kde by prispeli k páchaniu genocídy a vojnových zločinov, a v prípadoch kde hrozí, že prispejú k vážnemu porušovaniu ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, zavádza povinnosť vyhodnocovať závažnosť tohto rizika.

Organizácia vo svojej výročnej správe kritizuje Slovensko najmä za pretrvávajúcu diskrimináciu Rómov v oblasti vzdelávania, bývania a prístupu ku zdravotnej starostlivosti. „Napriek tomu, že určitý počet detí bol v tomto školskom roku v Levoči preradený do zmiešaných tried, oddelené rómske triedy na škole naďalej existujú,“ povedala Vargovčíková. Na viacerých miestach Slovenska (Vrútky, okolie Prešova, Košice, a pod.) sa úrady uchyľovali k nútenému vysťahovaniu Rómov z ich domov bez toho, aby im poskytli náhradné ubytovanie.

Elektronickú verziu Výročnej správy si môžete stiahnuť tu:

AmnestyInternational_AnnualReport2013_complete_en

Amnesty International_Výročná správa 2013_Slovensko_sk