Výročná správa 2014: Násilie zo strany ozbrojených skupín a štátov sa stupňovalo, reakcia sveta bola neefektívna

Rok 2014 bol katastrofálnym rokom pre tých, ktorí sa ocitli v strede násilia. Ak svet zásadne nezmení spôsob ako reaguje na konflikty, viac civilistov bude trpieť, útoky na slobodu prejavu budú pokračovať a zhorší sa utečenecká a humanitárna kríza.

 

Odpoveď sveta na konflikty a zneužívania zo strany štátu a ozbrojených skupín bola neefektívna a zahanbujúca.  „Svetoví lídri musia okamžite reagovať na meniacu sa povahu konfliktov,“ pri príležitosti vydávania Výročnej správy to povedal generálny sekretár Amnesty International Salil Shetty.

Pred 70 rokmi vznikla OSN. Jej cieľom bolo, aby už svet nikdy nezažil horor, ktorého bol svedkom počas druhej svetovej vojny. Teraz ale zažívame vzostup  násilia a obrovskú utečeneckú krízu, príčinou ktorej sú konflikty. Svet nebol schopný nájsť riešenia na urgentné potreby sveta.“

Vývoj trendov v oblasti ľudských práv v rokoch 2015/2016

správa Amnesty International za rok 2014 komplexne dokumentuje stav ľudských práv v 160 krajinách a územiach sveta. Ak svet zásadne nezmení spôsob ako reaguje na konflikty, vývoj v oblasti ľudských práv je pochmúrny. Očakávame:

–   Nárast ohrozenia  slobody prejavu a slobody zhromažďovania.

–   Nové porušovania práv spôsobené prijímaním drastických zákonov proti terorizmu a proti nezákonnému  masovému odpočúvaniu.

–   Pokračovanie nárastu útokov ozbrojených skupín a nárast počtu ľudí, ktorí budú donútení žiť pod kontrolou kvázi štátnej moci bez nároku na ochranu ich práv. Nárast intenzity útokov sa týka najmä Islamského štátu.

–   Zhoršenie humanitárnej a utečeneckej krízy, a to v prípade, ak vlády budú pokračovať v blokáde svojich hraníc a medzinárodná komunita zlyhá v poskytnutí pomoci a ochrany.

Ozbrojené skupiny sa dopustili porušenia práv v najmenej 35 krajinách sveta, čo je viac ako 20% zo všetkých krajín, ktorým sa Amnesty International v správe venuje. “Vplyv ozbrojených skupín ako Boko Haram, Islamský štát, či skupiny  al-Šabáb prekročil hranice jednotlivých štátov. V dôsledku toho budú ďalší civilisti nútení žiť pod kontrolou kvázi štátu,” povedala Anna Neistatová, riaditeľka pre výskum v Amnesty International. “Vlády musia prestať predstierať, že nie je v ich moci chrániť civilistov. Svetoví lídri musia zmeniť spôsob,  akým reagujú na krízové situácie na celom svete.

 

Veto Bezpečnostnej rady OSN

V prebiehajúcich konfliktoch v Sýrii, Iraku, Gaze, Izraeli a na Ukrajine, Bezpečnostná rada OSN zlyhala. Nedokázala reagovať na krízy a konflikty, ktorých príčinou boli osobitné záujmy a politický prospech. Obeťou konfliktov ale boli civilisti. Amnesty International žiada päť stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, aby sa vzdali svojho práva veta v prípadoch, keď sa jedná o genocídy, páchanie masových zverstiev a zločiny proti ľudskosti. Tento nástroj, ktorý má OSN k dispozícii pomôže chrániť civilistov.

Vzdať sa práva veto znamená, že členovia Bezpečnostnej rady OSN dajú väčší priestor na prijatie opatrení na ochranu civilného obyvateľstva. Zároveň tým vyšlú signál, že svet nesedí so založenými rukami, zatiaľ čo sa odohrávajú masové zverstvá, “povedal Salil Shetty.

Obchod so zbraňami

Zbrane, ktoré sú krvavým dedičstvom minulosti sa dostali do krajín, kde boli použité na závažné porušovanie práv zo strany štátov a ozbrojených skupín. V dôsledku nich zomreli desaťtisíce ľudí.

Amnesty International vyzýva všetky štáty, vrátane USA, Číny, Kanady, Indie, Izraelu a Ruska, aby ratifikovali a dodržiavali Zmluvu o obchode so zbraňami. Zmluva vstúpila do platnosti minulý rok. Jej prijatie sa podarilo aj vďaka dvom desaťročiam vedenia kampane Amnesty International.

Obrovské zásielky zbraní sa v minulom roku dostali do Iraku, Izraela, Ruska, Južného Sudánu a Sýrie. Krajiny dostali zbrane, aj napriek vysokej pravdepodobnosti, že budú použité proti civilnému obyvateľstvu. Keď Islamský štát prebral kontrolu nad veľkými časťami Iraku, našiel veľké arzenály zbraní, ktoré mohol použiť. Nezodpovedné dodávky zbraní do rúk tých, ktorí porušujú ľudské práva, musia prestať, ” povedala Anna Neistat.

 

Výbušné zbrane

Amnesty International vyzýva svetových lídrov, aby zaviedli obmedzenia na používanie výbušných zbraní, ktoré nemožno presne zacieliť alebo takých, ktoré nerozlišujú vojenské a nevojenské ciele. Medzi ne patria lietadlové bomby, mínomety, delostrelectvo, rakety a balistické strely. V dôsledku ich použitia zomreli tisícky civilistov. Obmedzenie ich používania v obývaných oblastiach môže zachrániť tisícky životov aj v Izraeli, Gaze, či na Ukrajine.

Prijímanie drastický zákonov

Amnesty International apeluje na vlády, aby spôsob ako reagujú na bezpečnostné hrozby nebol v rozpore so základnými ľudskými právami. Výročná správa poukazuje na mnohé krajiny, ktoré v minulom roku prijali takéto represívne taktiky. Príkladom je afgánske Národné riaditeľstvo pre bezpečnosť, ktoré opakovane porušovalo ľudské práva. Čelilo obvineniam z mučenia a násilných zmiznutí. V Keni boli prijaté bezpečnostné zákony, ktoré môžu viesť k rozsiahlemu obmedzeniu slobody prejavu a pohybu. Nigériu, ktorú dlhé roky terorizuje Boko Haram, ohrozujú aj bezpečnostné zložky štátu, ktoré nezákonne zabíjali, zatýkali a mučili. Pakistan zrušil moratórium na trest smrti a začal popravovať tých, ktorí boli obvinení z protiteroristických činov. V Rusku a v Strednej Ázii mučili štátne zložky osoby obvinené z trestných činov súvisiacich s terorizmom. Turecko používa široko definovanú protiteroristickú legislatívu na trestanie prejavov slobody prejavu.

Vlády na bezpečnostné hrozby reagujú tým, že tvrdo zasahujú voči protestom, zavádzajú drastické protiteroristické zákony  a neodôvodnené techniky masového odpočúvania. Zavádzanie takýchto zákonov vytvorí represívne prostredie, v ktorom môže narastať extrémizmus.“

 

Utečenci

Jedným z tragických dôsledkov neschopnosti medzinárodného spoločenstva reagovať na meniacu sa tvár konfliktu je najhoršia utečenecká kríza od druhej svetovej vojny. Milióny ľudí, vrátane 4 miliónov zo Sýrie – uteká pred násilím a prenasledovaním. Je nehorázne, ako namiesto toho, aby bohaté krajiny zachraňovali životy ľudí, nechávajú ich pred hranicami svojich krajín.

Vlády sveta môžu zmierniť utrpenie miliónov ľudí tým, že investujú politické a finančné prostriedky na pomoc a ochranu tých najzraniteľnejších a tým, že  ich príjmu do svojich krajín“, povedala Jana Malovičová, riaditeľka Amnesty International Slovensko.

Celú výročnú správu si môžete stiahnuť tu:  Výročná správa AI 2014