Vyrovnanie sa s genocídou a vojnou Rwandu ešte len čaká

Desať rokov po genocíde v Rwande žijú ľudia v strachu a s traumou. Prístup k lekárskej starostlivosti je mizivý. Genocída, vojna a rozšírenie AIDS prispeli k tomu, že v krajine vyrastá generácia sirôt. Žijú v krajnej biede a denne sú vystavované zneužívaniu.

„Pokiaľ rwandská vláda nezabezpečí odškodnenie obetí hrozných udalostí spred desiatich rokov a nepostará sa o dodržiavanie ľudských práv, bude krajina neustále balansovať na hrane konfliktu,“ konštatuje Amnesty International.
Počas genocídy v roku 1994 a v následnom odvetnom zabíjaní zo strany Rwandskej vlasteneckej armády bolo zabitých takmer milión ľudí. OSN odhaduje, že došlo k 250 000 až 500 000 prípadom znásilnenia, pričom násilníci mnohé z obetí nakazili pohlavnými chorobami, vrátane AIDS. Ich vyhliadky, že im bude poskytnuté odškodnenie a lekárska starostlivosť sú minimálne. Prístup k lekárskej starostlivosti sa síce zvyšuje, no väčšine žien ostáva len dúfať, že po tom, čo boj s chorobou prehrajú, sa nájde niekto, kto sa o ich deti postará. Amnesty International preto vyzvala rwandskú vládu, aby s pomocou zahraničných donorov zlepšila kvalitu poskytovania lekárskej starostlivosti obetiam sexuálneho násilia.

„Môjho prvého manžela zabili počas genocídy. Mala som trojmesačné dieťa, ale príslušníkom domobrany to nebránilo v tom, aby ma znásilnili. Keď sme zistili, že som nakazená vírusom HIV, môj druhý manžel vyhlásil, že so mnou nebude ďalej žiť. Ostala som sama s troma deťmi. Nemáme peniaze na jedlo, nájom ani školu. Najviac trpím pri pomyslení na to, čo sa stane s mojimi deťmi, keď zomriem,“ hovorí jedna zo žien, ktoré prežili genocídu v Kigali.

Pokiaľ vláda nebude schopná vyšetriť násilnosti, ktorých sa dopustila domobrana počas genocídy a Rwandská vlastenecká armáda po jej skončení, budú práva Rwanďanov naďalej porušované a krajina sa bude potácať v nestabilite, konštatuje Amnesty International.