Vzdelávanie má zmysel, a.k.a FAIR PLAY pomáha

Dnes sme sa po pol roku od ukončenia projektu FAIR PLAY vrátili na SOŠ Chemickú vo Vlčom hrdle v Bratislave. Rozprávali sme sa s mladými ľuďmi či (a ako) im náš projekt neformálneho vzdelávania ovplyvnil životy. Študenti a študentky spomínali najmä na Živú knižnicu, počas ktorej sa zoznámili s príbehmi  viacerých zaujímavých ľudí. Evžen im priblížil život človeka, ktorý stratil domov, Edko o tom, aké je to vyrastať ako mladý gej na Slovensku. Azim hovoril o svojom živote v Afganistane aj na Slovensku a Venus opísala nielen svoj útek z Iránu, ale aj priblížila bahájske náboženstvo. Okrem toho mali študenti šancu pomôcť iným a zorganizovať Maratón písania listov, kde si osvojili prípady žien a dievčat z Burkiny Faso a karikaturistu Zunara z Malajzie. Študenti a študentky nám napísali viaceré dojímavé zmeny v ich životoch:

„Bol som proti imigrantom, ale Amnesty mi otvorilo oči. Vo virtuálnej realite boli správy iba o tom zlom, ale keď som mal možnosť sa aspoň nachvíľu pripojiť k Amnesty, zistil som, že nie všetci sú zlí. Tiež som začal inak pozerať na menšiny a pomáhať iným.“

 „Prestal som nenávidieť Arabov a začal som pomáhať deťom v krízových centrách, kde vystupujem ako kúzelník.“

 „Po živej knižnici som prestala tak odsudzovať všetkých bezdomovcov lebo som pochopila, že nie vždy sa musia dostať na ulicu vlastnou vinou.“

„Myslím, že moje predstavy a názory sa zmenili ohľadne vonkajšieho sveta a čo sa v ňom deje. Taktiež sa mi trochu zmenil postoj k bezdomovcom.“

 „Zmenil sa môj pohľad na menšiny a začala som aj pomáhať ľuďom. V jednom krízovom centre napríklad organizujem MDD. Mám aj iný pohľad na ľudí a snažím sa ich neodsudzovať na prvý pohľad, ale zamyslieť sa nad ich osudom.“

K dnešnému Dňu detí preto želáme všetkým, aby vzdelávanie k ľudským právam nechýbalo na žiadnej škole.