Kubánsky aktivista José Daniel Ferrer García si sotva pamätá časy, keď vláda nesledovala a neblokovala jeho pohyb a telefonáty.
Koordinátor Patriotistickej únie José Daniel, od začiatku, keď začal byť aktívny v deväťdesiatych rokoch zvykol byť pravidelne zadržiavaný na krátke obdobia. Často sa mu vyhrážali aj väzením.
Keď mu dvaja úradníci štátnej bezpečnosti 15. marca 2003 povedali, že má iba pár dní na to, aby zastavil svoje disidentské aktivity, inak bude čeliť dlhodobému väzeniu, jeho reakciou bol smiech.„Vyhrážali sa mi tak veľakrát, s toľkými rokmi väzenia, že som ich viac nebral vážne,“ povedal.
O tri dni neskôr vypukla čierna jar. José Daniel bol ako súčasť skupiny 75tich politických disidentov, ktorí boli zatknutí. Všetci boli zadržaní na základe falošných obvinení spojených so štátnou bezpečnosťou a spoločné súdy ich odsúdili na dlhé obdobia až do 28 rokov väzenia. José Daniel bol odsúdený na 25 rokov na základe obvinenia z „činu proti teritoriálnej nezávislosti či integrite štátu“.
Všetko čo spravil bola pomoc pri organizovaní kampane žiadajúcej referendum o právnej reforme, ktorá by žiadala väčšiu osobnú, politickú a ekonomickú slobodu v krajine.
AI označila všetkých „väzňami svedomia“ pre ich pokojné uplatňovanie ich základných práv. V júli 2010, po zákroku kubánskej katolíckej cirkvy, kubánske autority prepustili všetkých členov sedemdesiatpäťčlennej skupiny, ktorí ešte zostali vo väzení, medzi nimi aj Josého Daniela.
Politickí disidenti boli prepustení, obvinenia voči nim ale neboli stiahnuté, avšak môžu stráviť zvyšok trestu mimo väzenia. Väčšina aktivistov bola prinútená odísť do exilu v Španielsku. José Daniel odmietol opustiť Kubu a v marci 2011 bol nakoniec prepustený.
Od jeho prepustenia, je naďalej obťažovaný – aby mu zabránili v jeho angažovaní na krátke obdobia ho zadržiavajú., štátna bezpečnosť tiež podnikla raziu v jeho domove a skonfiškovala mu počítač.
„Zoznam represií a obťažovania, ktorými José Daniel Ferrer García trpel od jeho prepustenia, vyobrazuje súčasnú stratégiu kubánskych autorít, ktoré krátke obdobia zatýkajú aktivistov, aby ich odradili od prezentovania svojho názoru na stav ľudských práv v krajine,“ povedal Javier Zúñiga z AI.
Podľa Kubánskej komisie pre ľudské práva bolo počas februára 2013 zaznamenaných najmenej 504 prípadov zadržania. Neoficiálna spravodajská agentúra Hablemos Press hovorí o 40 nezávislých novinároch a blogeroch, ktorí boli zadržaní od začiatku tohto roka.
Zákaz cestovania
V januári začal platiť nový zákon, na základe ktorého nemusia kubánci vlastniť povolenie na cestovanie do zahraničia, čo obyvateľom zjednodušilo opustiť ostrov a pre Kubáncov žijúcich za hranicami vrátiť sa späť.
Blogerka Yoani Sánchezová a hovorkyňa neziskovej organizácie Ženy v bielom Berta Solerová, nedávno získali povolenie cestovať do zahraničia – niečo, čo sa iba pred pár mesiacmi zdalo byť nemožné.
Falošné obvinenia
Falošné obvinenia z trestných činov ako „neúcta“, „verejný neporiadok“, „pohŕdanie“ sú kubánskou vládou naďalej zneužívané voči oponentom. V tejto súvislosti AI nedávno uznala dvoch uväznených aktivistov ako „väzňov svedomia.“
Novinár Calixto Martínez Arias, bol zadržaný minulý rok v septembri kubánskou revolučnou políciou. Vyšetroval prípad kubánskej vlády, ktorá sa snažila utajiť lieky na boj proti vypuknutej cholere. Calixto aj keď zatiaľ nebol formálne obvinený, začal v marci protestnú hladovku.
Marcos Lima Cruz si v súčasnosti odpykáva trojročný trest za púšťanie piesní kubánskej hip-hopovej skupiny, ktorá kritizuje nedostatok slobody prejavu na Kube a tiež za tancovanie pred svojim domov držiac kubánsku vlajku. Bol odsúdený za „urážku štátnych symbolov“ a „verejný neporiadok“.
Desať rokov po zásahu nevidí José Daniel žiadny pokrok v oblasti ľudských práv na Kube. Zákaz cestovania sa zmenil, ale stále to bude kubánska vláda, ktorá rozhodne o tom, kto môže a kto nemôže odísť. Po celú dobu sú ostatné základné slobody potlačované“.
„Občianska spoločnosť na Kube už stratila strach ozvať sa“, povedal Pablo Pacheco, “a svet musí podporiť jej snahy“.