napísal Ondrej Čičman, Nadácia Intenda

 

Príbehy čítame najčastejšie v knihách alebo ich vidíme na obrovských plátnach kín. Na to sme zvyknutí a s nereálnymi hrdinami súcitíme. Denne však prejdeme okolo množstva ľudí, ktorí sú sami nositeľmi ťažkého životného príbehu, prípadne patria do jednej z marginalizovaných skupín, na ktoré sa mnoho ľudí stále pozerá cez prsty.

 

Čo tak vypočuť si autentický príbeh priamo od takéhoto človeka? Projekt živých kníh, ktorý na Slovensku zastrešuje Amnesty international Slovensko, podporila Nadácia Intenda v programeRozvíjame občiansku identitu. Projekt sa realizoval vo viacerých slovenských mestách, my sme navštívili Živú knižnicu v Žiline.

 

Účastníkmi živej knižnice boli študenti jednej zo žilinských stredných škôl. „Živú knižnicu robím už sedem rokov. Začala som cez Iuventu, teraz robím v Brne a pre mňa osobne je to veľmi dôležité. Do dvadsiatichšiestich rokov som videla, bola som učiteľka. Ľudia majú veľmi veľa predsudkov, nevedia sa správať a majú blok keď sa so mnou stretnú. Najlepšie je podchytiť práve takýchto stredoškolákov, pretože menšie deti si z toho niečo zoberú, ale až tak tomu nerozumejú, takže toto je taká najlepšia skupina. Dá sa s nimi pohnúť, zmeniť ich názor. Vždy sa pýtam, či zmenili názor na nevidiacich a vždy povedia, že áno a že si to nevedia predstaviť,“ hovorí nevidiaca Soňa. Okrem nej tu boli ešte tri živé knihy. Tomáš, ktorý nemá polovicu srdca a svoj životný príbeh filtruje prostredníctvom maľby a poézie, Marek, mladý Róm, ktorý precestoval kus sveta a na Slovensko sa vracia len kvôli rodine a priateľom a Maťo žijúci s telesným postihnutím. Myšlienka Živých knižníc vznikla v dánskej mimovládnej organizácii Stop násiliu ešte v roku 2000. Cieľom projektu je rozprávať a vysvetľovať študentom o potrebe tolerancie, rešpekte k druhým a o ľudských právach. Mladí ľudia si často nevedia predstaviť, aké je to byť príslušníkom menšiny, prípadne mať telesné postihnutie alebo byť inak znevýhodnení oproti majorite. Vznikajú často neopodstatnené predsudky, ktorým si ľudia sami zatarasia cestu k takýmto ľuďom. Živé knižnice tak predstavujú formu metódu neformálneho vzdelávania, ktoré ponúka ľuďom príležitosť sa súkromne a osobne rozprávať s cudzím človek, so „živou knihou“. Čitateľ má informácie z prvej ruky a získava nový pohľad na niekoho, alebo niečo, na čo má už sám vytvorený vlastný názor a tu ho konfrontuje s realitou. „Existuje taká americká teória, ktorá hovorí, že máme súkromný a verejný priestor. V tom súkromnom ako keby kopal každý za seba a vo verejnom sme v tom všetci spolu. Mám pocit, že na Slovensku je to presne naopak. V tom súkromnom kopeme za nejaké malé spoločenstvá a vo verejnom kopeme všetci sami za seba. Živé knižnice sú tak úžasným nápadom ako ten verejný priestor otvoriť, pretože sa stále pozeráme po sebe na uliciach, každý je nepriateľ a tie živé knižnice riešia presne ten zadný trakt, marginalizované skupiny, subkultúry, undergroundové umenie. Takže to otvára verejný priestor k tomu, aby sme sa začali viac nie rešpektovať, ale otvárať, aby to bolo o tom, že my sme verejnosť, že tu nie sú tisícky verejností, z ktorých má každá iný smer,“ povedal Tomáš.

 

Účastníci mali na „čítanie“ každej knihy desať minút a potom bol priestor na ich otázky. Všetci si vypočuli príbehy všetkých živých kníh. Reakcie boli prevažne pozitívne, študenti ich sami spísali. Zhodovali sa najčastejšie v tom, že im to dalo veľa do vlastných životov, lepšie sa do príbehu vžili, keď im ho niekto takto rozprával, mohli sa pýtať a dali aj odporúčania, akým témam by sa mali v budúcnosti Živé knižnice venovať.

 

 

Podobné články

Kuvajt musí zamietnuť n...   Návrh zaviesť povinné „lekárske vyšetrenia“, pre imigrujúcich robotníkov, považovaných za „homosexuálov“ alebo transrodových ľudí, ktorý by obmedzil ich vstup do Kuvajtu a ostatných krajín Gulfského zálivu, je
Baltic Pride sa musí kon...   Pripojte sa k Amnesty International a apelujte na litovské autority, aby podporili práva LGBTI osôb na slobodu prejavu a zhromažďovania. Ďakujeme.   [emailpetition id=”5″]     Doplňujúce informácie  
Amnesty International var... Medzinárodné právo zakazuje útoky, pri ktorých nie je možné rozlíšiť vojenské ciele od civilných. K takýmto útokom dochádza pri použití istých typov zbraní – chemických, biologických a
Nový vzdelávací projek...   AI Slovensko je od októbra súčasťou najväčšieho medzinárodného vzdelávacieho projektu vo svojej histórii – Start the Change! Projekt sa zameriava na otázky migrácie v kontexte trvalo udržateľného
Amnesty International ži... Pred rokom kubánske úrady tvrdo zakročili proti disidentom. V priebehu niekoľkých dní zatkli 75 ľudí. Niektorých prepustili, no mnohí boli odsúdení na dlhoročné tresty vo väzení.  
Diplomatické záruky Al... Najvyšší súd Slovenskej republiky dnes rozhodol, že vydanie Alžírčana Mustafu Labsiho do rodnej krajiny je prípustné a Labsimu v tejto krajine nehrozí trest smrti, mučenie, ani iné
Amnesty International dne...   Amnesty International dnes vydala svoju 50. Výročnú správu, ktorá hodnotí stav ľudských práv v 155 štátoch a územiach sveta za rok 2011. „Rok 2011 bol rokom,
Zastavme spolu násilie p...   Skoro 400 tisíc ľudí – prevažne Rohingov – utieklo z Mjanmarska do susediaceho Bangladéša, pričom mnohí sú zranení či s malými deťmi. Tisíce ďalších pravdepodobne uviazli
Maratón písania listov:...   Obyvatelia palestínskej dediny Nabi Sálih od roku 2009 každý týždeň organizujú nenásilné demonštrácie za ukončenie izraelskej okupácie a nezákonného rozširovania izraelských osád na palestínskych územiach. Izraelské
ESĽP: Zákaz mučenia je... Amnesty International víta včerajšie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorým potvrdil absolútny zákaz mučenia a iného neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania v prípade Saadi

Nechajte nám komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *