“Dnes, päťdesiat rokov odkedy sa prvý krát rozsvietila sviečka Amnesty International nad represiou, stojí revolúcia ľudských práv na prahu historickej zmeny,” povedal generálny tajomník Amnesty International Salil Shetty. Odohráva sa totiž kritický boj o kontrolu prístupu k informáciám a komunikačným prostriedkom. Vlády sa snažia nielen kontrolovať aktivizmus, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach, ale ako sme mohli vidieť v Tunisku a v Egypte, pokúšajú sa zablokovať prístup na internet, k mobilným telefónnym sieťam, alebo sa dokonca snažia získať alebo použiť tieto technológie proti aktivistom.
Protesty, ktoré sa rozšírili na Blízkom východe a v severnej Afrike a počas ktorých ľudia žiadajú ukončenie represie a korupcie, upozorňujú na ich hlbokú túžbu po slobode. Vlády v Líbyi, Sýrii, Bahrajne a Jemene použili násilie a zabíjanie proti pokojným demonštrantom len preto, aby zostali pri moci. V krajinách, kde boli diktátori zvrhnutí, je potrebné, aby boli zrušené aj inštitúcie, ktoré ich podporovali a práca aktivistov pokračovala. Podobnej revolúcii sa bránia represívne vlády v Azerbajdžane, Číne či Iráne.
Výročná Správa Amnesty International 2011 dokumentuje špecifické obmedzenia slobody prejavu v najmenej 89 krajinách, upozorňuje na prípady väzňov svedomia v najmenej 48 krajinách, mučenie a iné zlé zaobchádzanie v najmenej 98 krajinách a obsahuje informácie o nespravodlivých súdnych procesoch v najmenej 54 krajinách sveta.
K významným okamihom v oblasti boja za ľudské práva v roku 2010 patrilo prepustenie opozičnej líderky Aung San Su Tij v Mjanmarsku a udelenie Nobelovej ceny mieru čínskemu disidentoviLiou Siao-Po-ovi, aj napriek tomu, že sa čínska vláda pokúšala slávnostný ceremoniál sabotovať.
V roku 2010 tisícky obhajcov ľudských práv čelili vyhrážkam, boli väznení, mučení a zabíjaní v krajinách ako Afganistan, Angola, Brazília, Čína, Mexiko, Rusko, Thajsko, Turecko, Uzbekistan, Vietnam a Zimbabwe. Títo aktivisti hovorili o otázkach ľudských práv, vrátane chudoby, marginalizácie komunít, právach žien, korupcii, represii a útlaku. Udalosti odohrávajúce sa na všetkých kontinentoch poukázali na dôležitosť potreby celosvetovej solidarity s týmito obhajcami ľudských práv.
Výročná Správa Amnesty International 2011 dokumentuje aj nasledovné udalosti:
• zhoršujúcu sa situáciu pre aktivistov na Ukrajine, v Bielorusku a Kirgizsku, násilie v Nigérii a stupňujúcu sa krízu zapríčinenú maoistickým ozbrojeným povstaním v Strednej a Severno-Východnej Indii;
• regionálne trendy, vrátane rastúceho ohrozenia domorodých národov na americkom kontinente; zhoršenie právneho postavenia žien, ktoré sa rozhodli nosiť závoj zahaľujúci celú tvár v Európe a rastúci trend európskych štátov navracať/vyhostiť ľudí späť do krajín, kde im hrozí prenasledovanie, mučenie a iné zlé zaobchádzanie;
• konflikty, ktoré spôsobili zmätok v Stredoafrickej republike, Čade, Kolumbii, Konžskej demokratickej republike, Iraku, Izraeli a na okupovanom palestínskom území, na severnom Kaukaze, Srí Lanke, Sudáne a v Somálsku, v ktorých sa civilisti stali často terčom ozbrojených skupín a vládnych síl;
• ako aj pokrok zaznamenaný v boji za zrušenie trestu smrti, pričom k určitému zlepšeniu došlo aj v oblasti materskej zdravotnej starostlivosti v Indonézii a Sierra Leone, pokrok nastal aj vo vydaní spravodlivosti niektorých osôb zodpovedných za zločiny proti ľudským právam počas vojenských režimov v Latinskej Amerike.
Potreba dôslednej politiky nulovej tolerancie Bezpečnostnej rady OSN za zločiny proti ľudskosti bola zdôraznená brutálnym zákrokom v Sýrii, ktorý zanechal stovky mŕtvych a pri potláčaní pokojných protestov v Jemene a Bahrajne, pri ktorých nedošlo k žiadnemu zosúladenému postupu v reakcii.
Korporácie, ktoré poskytujú prístup k internetu, mobilnej komunikácii a sociálnym sieťam, a ktoré kontrolujú digitálne a komunikačné médiá musia rešpektovať dodržiavanie ľudských práv. Nesmú sa stať pešiakmi alebo spolupáchateľmi represívnych vlád, ktoré chcú potlačiť slobodu slova a špehovať svojich ľudí.
“Pred 50. rokmi vznikla Amnesty International aby ochraňovala práva ľudí, ktorí boli uväznení za svoje názory. Od vtedy sa vo svete odohrala revolúcia v oblasti ľudských práv. Výzva na spravodlivosť, slobodu a dôstojnosť sa vyvinula v celosvetovú žiadosť, ktorá sa zosilňuje každým dňom.”
Výročná Správa Amnesty International 2011 : Ľudské práva na Slovensku
Slovensko ignorovalo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a vrátilo žiadateľa o azyl do Alžírska. Napriek prijatým záväzkom odstrániť segregáciu vo vzdelávaní na základe etnického pôvodu, Rómovia aj naďalej čelili diskriminácii vo vzdelávaní. V októbri Krajský súd v Košiciach rozhodol, že Rómovia boli diskriminovaní na základe ich etnického pôvodu, keď im bol zamietnutý vstup do jednej z kaviarní v meste Michalovce. Bolo to jedno z prvých rozhodnutí tohto druhu. Napriek tomu súd odmietol udeliť obetiam akékoľvek odškodnenie. Vláda súhlasila s prijatím troch mužov zadržiavaných Spojenými štátmi americkými na základni Guantanámo.
Právo na vzdelanie
Výbor OSN pre odstránenie rasovej diskriminácie (Výbor) publikoval v marci svoje záverečné odporúčania pre Slovensko. Výbor znovu zopakoval svoje znepokojenie nad de facto segregáciou rómskych detí vo vzdelávaní. Výbor naliehal na Slovensko, aby takúto diskrimináciu zastavilo a predchádzalo jej, a aby vzalo do úvahy jej úzke prepojenie s diskrimináciou v bývaní a zamestnaní. Napriek tomu, že v auguste nová vláda uznala existenciu etnickej segregácie vo vzdelávaní za systematický problém, Ministerstvo školstva o mesiac neskôr odmietlo tvrdenie, že segregácia rómskych detí je vážny problém a tvrdilo, že evidujú iba niekoľko sťažností takejto formy diskriminácie.
V novembri podala mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva sťažnosť na Krajskú prokuratúru týkajúcu sa Všeobecne záväzného nariadenia, ktoré vydalo mesto Prešov v roku 2008, a ktoré malo porušiť Antidiskriminačný zákon. Nariadenie ustanovilo spádové oblasti pre sedem mestských základných škôl. Poradňa pre občianske a ľudské práva tvrdila, že mestský magistrát určil ulice, v niektorých prípadoch dokonca čísla domov, takým spôsobom, že ulice obývané hlavne alebo výlučne Rómami spadali pod spádovú oblasť jedinej školy, následkom čoho sa táto škola stala postupne výlučne rómskou školou.
Nútené sterilizácie rómskych žien
V marci Výbor OSN pre elimináciu rasovej diskriminácie naliehal na úrady, aby vydali jasné pokyny na zabezpečenie toho, že pacientky budú pred tým, ako dajú súhlas na sterilizáciu, plne informované a tiež na zabezpečenie toho, že lekári aj rómske ženy sú s týmito pokynmi oboznámené. Päť prípadov zahŕňajúcich obvinenia z nútených sterilizáciách rómskych žien čakalo na rozhodnutie pred Európskym súdom pre ľudské práva. V dvoch prípadoch súd vyhlásil žiadosť o prešetrenie za prípustnú.
Mučenie a iné neľudské zaobchádzanie
V novembri sa na Okresnom súde Košice konalo prvé vypočúvanie v prípade neľudského zaobchádzania zo strany polície voči šiestim rómskym chlapcom. Incident sa odohral v apríli 2009. Generálny prokurátor obžaloval 10 policajtov zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zo spáchania skutku z osobitného motívu, teda pre etnickú nenávisť alebo rasovú príslušnosť.Všetci obvinení policajti odmietli vinu a odmietli vypovedať. Traja z nich ostávajú členmi policajného zboru.
Boj proti terorizmu a bezpečnosť
Úrady vrátili osobu do krajiny, kde jej hrozilo mučenie a iné neľudské zaobchádzanie.
V apríli Ministerstvo vnútra nútene vrátilo žiadateľa o azyl Mustafu Labsího do Alžírska a to napriek rozhodnutiu Ústavného súdu z roku 2008, ktorý pokus o vydanie zastavil z ľudskoprávneho hľadiska, najmä na základne práva nebyť mučený ani podrobený krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu. Alžírsko požiadalo o vydanie Labsího v roku 2007 po tom, ako ho v roku 2005 v neprítomnosti odsúdili na doživotie pre trestný čin príslušnosti k teroristickej skupine a za trestný čin falšovania dokumentov na doživotné väzenie. V auguste 2008 vydal Európsky súd pre ľudské práva predbežné opatrenie, podľa ktorého Labsí nemôže byť vydaný do Alžírska, kým nebude dokončený jeho azylový proces. Pred aprílovým vydaním bol Mustafa Labsí vo väzbe od roku 2007; v októbri Ústavný súd uznal, že zadržiavanie porušilo Mustafovo právo na slobodu a bezpečnosť. Koncom roku bol Mustafa zadržiavaný vo väznici El Harrach v Alžírsku, kde čakal na proces v súvislosti s obvinením z príslušnosti k „teroristickej skupine v zahraničí“.
Utečenci a žiadatelia o azyl
Väzni z Guantánama
Vláda súhlasila s prijatím troch mužov zadržiavaných Spojenými štátmi americkými na základni Guantanámo. Títo muži boli prevezení na Slovensko 5. januára. Po príchode boli umiestnení do záchytného tábora v Medveďove. V júni a júli držali protestnú hladovku proti zadržiavaniu a zlým životným podmienkam. Následne udelila vláda trojici trvalý pobyt.
Právo na zdravie – reprodukčné práva
Podľa slovenskej Asociácie pre plánované rodičovstvo, vrcholový manažment nemocníc často v súvislosti s potratmi zneužíval právo na námietku z dôvodu svedomia. Následkom takýchto rozhodnutí vedenia nemocníc, údajne iba jedna z piatich verejných nemocníc v Bratislave, vykonávala potraty. Napriek odporúčaniam Výboru OSN pre odstránenie diskriminácie žien z roku 2008, úrady nevydali žiadne predpisy týkajúce sa námietky svedomia ako základu pre odmietnutie vykonania istých medicínskych zákrokov.
Práva lesieb, gayov, bisexuálov a transsexuálov
Organizátori pochodu Dúhový Pride Bratislava 2010 museli 22. marca zmeniť trasu prvého slovenského LGBT pochodu po tom, ako polícia oznámila, že nebude schopná ochrániť jej účastníkov pred útokmi ľudí demonštrujúcich proti pochodu. Pochod bol údajne poznačený násilím a zastrašovaním v dôsledku zlyhania úradov pri zaistení primeranej bezpečnosti. Podľa organizátorov najmenej dvaja muži, ktorí niesli dúhovú vlajku, boli zranení protidemonštrantmi ešte pred začatím zhromaždenia.
Výročnú správu Amnesty International nájdete tu.