Amnesty International Slovensko ide do škôl vzdelávať k ľudským právam

Tlačová správa, 28.10.

Amnesty International Slovensko rozbehlo v októbri dva vzdelávacie projekty. Projekt “Môj svet moje práva“, ktorý sa realizuje v spolupráci s mimovládnou organizáciou Člověk v tísni, o.p.s. – pobočka Slovensko,  prinesie neformálne vzdelávanie pre študentov a študentky na vybraných stredných a základných školách. Druhým projektom FAIR PLAY mierime na aktuálne témy rasizmu a diskriminácie.

Do projektu Môj svet moje práva sa ešte v tomto školskom roku budú môcť  zapojiť školy v Bratislavskom, Banskobystrickom a Prešovskom kraji. S vybranými triedami na školách budeme otvárať konkrétne témy súvisiace s ochranou a porušovaním ľudských práv. Cieľom projektu je priniesť také témy, o ktorých sa diskutuje väčšinou mimo školských lavíc alebo diskusia k nim chýba. Tie, si samotní študenti a študentky budú môcť vybrať z ponuky pracovných listov, ktoré aktuálne pripravujeme. V nich sa zamierame na domáce témy diskriminácie a prejavov neznášanlivosti, či globálne témy slobody prejavu, bezpečnosti na internete a ozbrojených konfliktov. Okrem série workshopov čaká študentov a študentky esejistická súťaž a možnosť pripraviť a zorganizovať si vlastné aktivity na ochranu ľudských práv na školách.

Workshopy a pracovné listy budú pripravené v konzultácii s pedagógmi a pedagogičkami a v podobe, aby s ňou mohli následne aj učitelia a učiteľky na školách pracovať a aktívne ich používať.  Hlavným cieľom projektu je zvýšiť porozumenie o ochrane ľudských práv a pomôcť zlepšiť  zručnosti a kompetencie  na formovanie postojov a názorov k menšinám a inakosti. Pracovné listy preto budú následne na webových stránkach organizácii voľne k dispozícii aj pre školy, ktoré sa do projektu priamo nezapoja.

Druhým vzdelávacím projektom Amnesty International Slovensko je projekt Fair play – študenti za rovnoprávnosť, ktorý sa zameriava na prevenciu diskriminácie, rasizmu a extrémizmu. Projektom tak reagujeme na narastajúcu neznášanlivosť a rasistické nálady na Slovenku a v okolitých krajinách. Lektori a lektorky chcú o týchto  témach mladých ľudí nielen informovať, ale tiež zvýšiť aktivitu študentov a študentiek a podporiť ich pri organizovaní vlastných akcií na ochranu ľudských práv. Spoluprácu sme už rozbehli s dvoma školami v dvoch krajoch – Evanjelickým lýceom Vranovská v Bratislave a Základnou školou Ďumbierská v Banskej Bystrici, kde sme už absolvovali prvý úvodný workshop.

Hlavným lákadlom oboch projektov je  Živá knižnica. V Živej knižnici si študenti a študentky namiesto knižiek môžu požičať osobu so zaujímavým životným príbehom, s ktorou by sa v reálnom živote pravdepodobne nikdy neporozprávali a spýtať sa jej na všetko, čo ich bude zaujímať. Osobnosti, s ktorými sa školy budú môcť zoznámiť, sú príslušníci a príslušníčky menšín žijúcich u nás. Živá knižnica pomáha prekonávať strach z neznámeho, búra zažité stereotypy voči menšinám a dáva im možnosť získať vlastné skúsenosti. Živé knihy, ktoré si mladí ľudia vyberú, sú im k dispozícii po dobu 15 minút, kedy odpovedajú na ich otázky. Knihy sa čítajú v malých skupinách, aby sa mohla vytvoriť atmosféra dôvery, a aby sa študenti a študentky nebáli klásť otázky pred celou triedou. Po absolvovaní Živej knižnice sa triedy budú môcť zapojiť do mediálneho workshopu, v ktorom sa zamyslia nad tým, odkiaľ prijímame informácie, a kto má vplyv na naše názory a postoje.

 


Živá knižnica prinesie pestré príbehy a zaujímavé osobnosti.  Vojnový veterán, fotograf bez rúk, či žiadateľ o azyl z Gruzínska.  

Peter (Nitra) je vojenský veterán z Afriky. Pôsobil  takmer dva roky ako vojak mierových síl OSN v Eritrei, Sudáne a v Etiópii. Na kontinent išiel ako tlmočník, skončil ale ako styčný dôstojník. Hovorí, že to, čo ľudia vidia v televízii alebo sledujú v kvalitných vojnových filmoch, nemá nič s realitou. Ten moment prekvapenia toho, čo sa stane, nie je nikde zobrazený vo filmoch.

Maťo Karen (Košice) je fotograf bez rúk, ktorý ale nemá obavy z toho, že vyzerá inakMomenty, ktoré ho najviac posunuli v jeho živote bol odchod z ústavu pre telesne postihnutých, prvá Živá knižnica a dobrovoľnícka služba blízko pri Berlíne. To, čoho sa najviac obáva je, že neurobí to, čo  chcel urobiť a neuvidí to, čo túžil vidieť. Hovorí, “život je krásny aj keď mám hendikep.“

Fero (Rimavská Sobota) pracuje ako sociálny terénny pracovník vo svojej dedine už šesť rokov. Má na starosti komunikáciu s klientmi a riešenie ich potrieb. Aj napriek situácii, v ktorej žili jeho rodičia je vďačný za vzdelanie, ktoré dostal. Sprvoti chcel síce veľmi murovať, lebo ako vraví, “je za tebou vidno čo robíš.“ Ale sú momenty, kedy sa mu klient poďakuje a to ho robí šťastným.

Alex (Gruzínsko)  je žiadateľom o azyl na Slovensku. V Gruzínsku bol naposledy pred 6 rokmi, keď mu zomrela mama. Vojna mu zobrala brata, otca. Alex sa dnes nemá kam vrátiť. Pozemok, na ktorom stál jeho rodný dom, nepatrí ani Rusom ani Gruzíncom, patrí banditom. Na Slovensko sa vybral za svojou priateľkou, ktorú si našiel cez internet. V Sobranciach, keď na ňu čakal, ho zobrala polícia. Odvtedy čaká ako sa zachovajú naše úrady, a či mu azyl udelia.

Olex (Ukrajina) sa na Slovensko dostal letecky zo západnej časti Európy. V Belgicku mu polícia povedala, že má slovenské víza, a tak ho bez diskusie a aj bez jeho vecí poslali  k nám. Veril, že bude žiť v slobodnej Európe. Domov sa vrátiť nemôže, hrozí mu smrť. Vie ako vyrobiť bombu aj zabíjať, no nechce. Nechce byť na strane Rusov ani neonacistov,  tak odišiel. Teraz je v pobytovom tábore a v letnom oblečení čaká na pohovory.

Soňa (Trenčín) je inšpiratívna žena, ktorá napriek tomu, že okolo seba vidí len tmu, v každom človeku vidí krásu a má neuveriteľnú schopnosť rozosmievať všetkých naokolo.  Zároveň sa rada nechá vodiť od ostatných a vyučuje prácu na hrnčiarskom kruhu.

Projekt Môj svet – moje práva  bol podporený sumou 30,360 eur z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009-2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Môj svet – moje práva je Posilnenie aktívneho občianstva.

 

Projekt Fair play- študenti za rovnoprávnosť je spoločným projektom Amnesty International ČR a Amnesty International Slovensko, ktorý je financovaný Amnesty International Nórsko – Centrom ľudských práv. Jedná sa o dlhodobý trojročný projekt.