“Teraz, keď napätie v austrálskom utečeneckom tábore Woomera vrcholí je jasné, že desať rokov trvajúca politika povinného zadržania zlyhala,” vyhlásila začiatkom tohto týždňa Amnesty International.
Protestná hladovka a sebatrýznenie vyjadrujú extrémnu beznádej. Dôvodom je pridlhé väznenie, sociálna izolácia a obavy z neistej budúcnosti . Austrália je jedinou krajinou, ktorá väzní stovky detí a tisícky dospelých, ktorí čakajú na víza. Táto politika pritom nie je príliš efektívna. Neodradzuje prisťahovalcov, aby do krajiny nešli bez platných víz. Austrálska vláda tvrdí, že víta cudzincov, ktorí majú všetky potrebné cestovné dokumenty. Problém je však v tom, že ľudia, ktorí utekajú pred prenasledovaním, si nemôžu dovoliť čakať dlhé mesiace či dokonca roky, kým ich dostanú.
Hlavná pozornosť je v týchto dňoch venovaná fyzickým podmienkam v zadržiavacích centrách pre utečencov. Príčinou nepokojov je však predovšetkým zlé duševné rozpoloženie zadržaných. Lekári a mnohí pozorovatelia už opakovane vyjadrili obavy o duševné zdravie utečencov a lekársku starostlivosť počas ich zadržiavania.
Amnesty International žiada austrálsku vládu, aby aspoň trochu zmiernila prísne podmienky. Rodiny s deťmi a tí, ktorí spĺňajú kritériá na získanie statusu utečenca by mali byť podľa organizácie prepustení, aj keď ešte nezískali víza na pobyt. Zadržanie by malo byť výnimkou, nie pravidlom a každý prípad by mal byť posudzovaný zvlášť.
Vzhľadom na pokračujúce boje a nestabilitu v Afganistane, odkiaľ mnohí z utečencov pochádzajú, je ich skorý návrat domov veľmi nepravdepodobný. Austrálsky experiment s ich masovým zadržiavaním len dokazuje, že zmierniť veľkú utečeneckú vlnu bude možné len prostredníctvom medzinárodnej pomoci, aby sa mohli v bezpečí vrátiť do vlasti