Nová výskumná správa Amnesty International informuje, ako vlády na celom svete čoraz častejšie útočia na mimovládne organizácie. Prijímajú zákony umožňujúce sledovanie a dohľad nad ich prácou a ľuďmi, ktorí v nich pracujú. Vytvárajú obrovské byrokratické prekážky a hrozba uväznenia, len za občianske aktivity, zostáva v mnohých krajinách stále aktuálna. Správa s názvom “Zákony na umlčiavanie: Globálne opatrenia proti organizáciám občianskej spoločnosti“ odhaľuje znepokojujúci počet krajín, v ktorých vlády využívajú šikanu, ako aj represívne postupy a nariadenia na to, aby bránili mimovládnym organizáciám v ich nenahraditeľnej práci. Správa Amnesty International zahŕňa 50 krajín, ktoré už majú účinné zákony proti mimovládnym organizáciám, alebo sa ich chystajú prijať.
„Zaznamenali sme, ako čoraz viac krajín zavádza pre mimovládne organizácie nezmyselné obmedzenia a prekážky, ktoré im bránia vo výkone ich mimoriadne dôležitej práce,“ povedal Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. „Organizácie, ktoré sa odvážia postaviť sa za ľudské práva, sú v mnohých krajinách šikanované, až kým ich neumlčia. Skupiny na obranu ľudských práv čelia narastajúcim prekážkam, ktoré im bránia v slobodnej a bezpečnej práci. Hatanie ich práce a umlčiavanie má devastačné následky pre všetkých.“
Len počas posledných dvoch rokov bolo vo svete prijatých alebo navrhnutých takmer 40 zákonov, ktoré zasahujú do práva na združovanie a účelovo sťažujú prácu mimovládnym organizáciám. Tieto zákony bežne zavádzajú nezmyselné registračné povinnosti pre mimovládne organizácie, monitorovanie ich práce, obmedzovanie zdrojov ich financií a v mnohých prípadoch aj ich rozpustenie, ak sa týmto nezmyselným požiadavkám nepodvolia.
Celosvetový problém
V októbri 2018 pakistanské ministerstvo vnútra bez uvedenia dôvodu odmietlo žiadosť o registráciu osemnástim medzinárodným mimovládnym organizáciám a následne zamietlo aj ich odvolanie. V Bielorusku sú mimovládne organizácie pod prísnym štátnym dohľadom. Práca pre tie z nich, ktorým zamietnu žiadosť o registráciu (častokrát svojvoľne), je trestným činom. V Saudskej Arábii môže vláda odmietnuť vydať oprávnenie novým organizáciám a rozpustiť ich, pokiaľ usúdi, že „ohrozujú národnú jednotu“. Toto opatrenie už zasiahlo mnoho ľudskoprávnych skupín, medzi nimi aj organizácie zamerané na práva žien, ktoré nemôžu slobodne pôsobiť, pretože sa im nepodarilo zaregistrovať. V Egypte musia organizácie financované zo zahraničia dodržiavať prísne svojvoľné nariadenia. Na základe nich mnohí obrancovia a obrankyne ľudských práv nesmú cestovať, ich majetok bol zmrazený a sú trestne stíhaní. Niektorým hrozí až dvadsaťpäť rokov väzenia, ak budú usvedčení z prijímania zahraničných dotácií.
„Ohrozené sú aj pobočky Amnesty International. Od Indie až po Maďarsko, vlády šikanujú našich zamestnancov a zamestnankyne, uskutočňujú razie v ich kanceláriách, zmrazujú im majetok,“ upozornil Rado Sloboda.
Uväznení za nedodržanie zákonov
V mnohých krajinách, ako sú Azerbajdžan, Čína či Rusko, zaviedli pre mimovládne organizácie nové požiadavky na registrovanie a vykazovanie činnosti. Za nesplnenie požiadaviek hrozí väzenie – takýto trest veľmi dobre pozná Rasul Jafarov, obranca ľudských práv v Azerbajdžane, s ktorým Amnesty International urobila do svojej správy rozhovor: „Zatkli ma v súvislosti s aktivizmom a demonštráciami môjho Klubu ľudských práv,“ povedal Rasul, ktorého v roku 2016 po viac ako roku prepustili z väzenia. „Vytvorili tým strašnú atmosféru. Aktivistky a aktivisti, ktorých nezatkli alebo nevyšetrovali, museli svoje organizácie zavrieť či zastaviť svoje projekty. Mnoho z nich odišlo z Azerbajdžanu pracovať do zahraničia.“
Mimovládne organizácie sú po zavedení takýchto obmedzujúcich nariadení pod sústavným vládnym dozorom. V Číne nová legislatíva prísne kontroluje prácu mimovládnych organizácií, od registrácie a vykazovania činnosti, po financovanie, zamestnávanie či získavania prostriedkov.V Rusku vláda označuje mimovládne organizácie, ktoré prijímajú zdroje zo zahraničia, za „zahraničných agentov“ – čo je synonymum pre „špiónov“, „zradcov“ a „nepriateľov štátu“. Represívnu legislatívu pritom uplatňuje tak široko, že aj organizácia, ktorá podporuje ľudí s cukrovkou, dostala obrovskú pokutu, ocitla sa na zozname „zahraničných agentov“ a v októbri 2018 bola nútená svoju činnosť ukončiť. Regulácie zasiahli zdravotnícke organizácie aj ženské spolky či spolky na ochranu životného prostredia.
Rozširovanie praktík do ďalších krajín
Represívne opatrenia ruskej vlády sa ako kruhy na vode rozšírili do ďalších krajín. V Maďarsku sa muselo viacero mimovládnych organizácií začať označovať ako „financované zo zahraničia“. Vláda sa snaží zdiskreditovať ich prácu a poštvať proti nim verejnosť. Organizácie, ktoré nedodržiavajú pravidlá, čelia vysokým pokutám a v konečnom dôsledku pozastaveniu aktivít. Po prijatí nových zákonov v júni 2018 sa začalo s ich cieleným uplatňovaním proti organizáciám na podporu migrujúcich ľudí a ľudí na úteku.
„Nevieme, čo s nami a s ostatnými organizáciami bude, ani aké ďalšie zákony ešte budú prijaté,“ povedal Aron Demeter z Amnesty International Maďarsko. „Viacerí naši zamestnanci a zamestnankyne sa stali terčami online trollingu, napádania a vyhrážok násilím. Niektoré inštitúcie odmietli hosťovať naše podujatia a niektoré školy odmietli naše ľudskoprávne vzdelávanie, pretože sa báli dôsledkov.“
V niektorých krajinách sa útok na mimovládne organizácie zameriava predovšetkým na také, ktoré obraňujú práva marginalizovaných skupín. Medzi najtvrdšie zasiahnutými sú organizácie, ktoré sa venujú právam žien, vrátane sexuálneho a reproduktívneho zdravia a práv, právam LGBTI osôb, právam migrujúcich ľudí a ľudí na úteku, či ochrane životného prostredia.
„Nikto by nemal byť stíhaný za to, že sa zastáva ľudských práv alebo sa inak občiansky angažuje. Úlohou svetových lídrov je robiť všetko preto, aby sme žili vo svete, v ktorom sú sloboda, rovnosť a spravodlivosť garantované. Napríklad aj tým, že zabezpečia lepšie pracovné podmienky, primeranú zdravotnú starostlivosť, prístup kvzdelávaniu a k adekvátnemu bývaniu. Je absurdné, ak miesto toho útočia na ľudí, ktorí o to žiadajú.“ zdôraznil Rado Sloboda.
„Obrancovia a obrankyne ľudských práv sa usilujú vytvoriť lepšie životné podmienky pre všetkých. Nevzdáme sa, pretože vieme, aká je táto práca dôležitá. V decembri 2018, počas 20-teho výročia Deklarácie OSN o obrancoch ľudských práv, svetoví lídri v sídle OSN potvrdili svoj záväzok poskytnúť bezpečné prostredie pre obhajcov a obhajkyne ľudských práv. Teraz musia ukázať, že to myslia vážne a zabezpečiť, aby sa ich záväzok stal skutočnosťou.“
Celú správu si môžete prečítať TU.
Páči sa vám, čo robíme? Podporte našu prácu 2% z vašich daní.
