Amnesty International vyzýva ruskú vládu, aby ihneď implementovala rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúce sa zodpovednosti porušovania ľudských práv počas druhého čečenského konfliktu. Súd sa zaoberal prípadom bývalého hovorcu Čečenského parlamentu Ruslana Alikhadzhieva, ktorého ruskí štátni agenti zadržali v Čečenskej republike v máji 2000. Ruská vláda však nikdy nezverejnila informácie o tom, čo sa s ním ďalej stalo. Európsky súd rozhodol, že jeho smrť pravdepodobne nasledovala po tajnom zadržiavaní a zodpovedná je Ruská federácia.
“Stále vzrastá počet prípadov, ktoré sa v súvislosti s druhým čečenským konfliktom dostávajú pred Európsky súd pre ľudské práva. Zistenia súdu potvrdzujú, že ruské federálne sily sú zodpovedné za rozsiahle porušovanie ľudských práv. Ruská vláda však nemá vôľu efektívne ich vyšetriť,” povedala Nicola Duckworthová, riaditeľka programu AI pre Európu a Strednú Áziu.
Podľa AI musí ruská vláda zabezpečiť, aby všetky masové hroby v Čečensku boli preskúmané súdnymi patológmi. Príbuzní zmiznutých a svedkovia musia byť chránení pred zastrašovaním a obete musia dostať odškodnenie. Vláda musí zverejniť úplný zoznam zmiznutých, nezvestných a unesených osôb. Najdôležitejšie je objasniť ich osud a miesto kde sa nachádzajú. Zodpovední za únosy a zmiznutia musia byť postavení pred spravodlivosť.
AI bude sledovať, či najnovšie zmeny v štruktúre kancelárie prokurátora Ruskej federácie budú pomáhať odstrániť problém nedostatočného vyšetrovania porušovania ľudských práv, ktoré je systematické a na ktoré Európsky súd už viackrát poukázal.
V prípade Ruslana Alikhadzhieva Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu zistil porušenie Článkov 2, 5 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:
HLAVA I – PRÁVA A SLOBODY
Článok 2 – Právo na život
1. Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest.
2. Zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené v rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne nevyhnutné, pri:
a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu;
b) vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej;
c) zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.
Článok 5 – Právo na slobodu a bezpečnosť
1. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:
a) zákonné uväznenie po odsúdení príslušným súdom;
b) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby preto, že sa nepodrobila rozhodnutiu vydanému súdom podľa zákona, alebo preto, aby sa zaručilo splnenie povinnosti ustanovenej zákonom;
c) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní;
d) iné pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia na účely výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody na účely jeho predvedenia pred príslušný orgán;
e) zákonné držanie osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby, alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;
f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie o vyhostenie alebo vydanie.
2. Každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.
3. Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
4. Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.
5. Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie.
Článok 13 – Právo na účinný prostriedok nápravy
Každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.
V prípade matky zmiznutého Ruslana, Zury Alikhadzhievovej, ktorá podala sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva, súd upozornil na porušenie článku č. 3:
Článok 3 – Zákaz mučenia
Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.