Paravojenské skupiny a vládne zložky v Iraku páchajú závažné porušenia ľudských prvá, vrátane vojnových zločinov. Ako uvádza Amnesty International vo svojej novej správe, tieto skupiny sú zodpovedné za mučenie, svojvoľné zatýkanie, nútené zmiznutia a mimosúdne popravy tisícok ľudí, ktorí utiekli z oblastí kontrolovaných ozbrojenou skupinou, ktorá si hovorí Islamský štát (IS).
Správa „Trestaní za zločiny Daesh: Vysídlení Iračania sú zneužívaní milíciami a vládnymi silami“ poukazuje na otrasné útoky proti civilnému obyvateľstvu, ktoré uteká z území ovládaných IS. V kontexte vojenskej operácie o mesto Mosul ovládané IS takéto porušenia vzbudzujú veľké obavy.
Závery správy vychádzajú z rozhovorov s viac než 470 ľuďmi, ktorí boli zadržiavaní, sú svedkami a príbuznými tých, ktorých zabili, ktorí zmizli či boli zadržaní, ale aj z rozhovorov s úradníkmi, aktivistami, humanitárnymi pracovníkmi a ďalšími.
„Po tom ako utiekli hororom vojny a tyranie IS, čelia sunnitskí Arabi v Iraku brutálnym útokom z pomsty z rúk milícii a vládnych síl a sú trestaní za zločiny páchané touto skupinou,“ povedal Philip Luther, riaditeľ výskumu a advokácie Amnesty International pre stredný východ a severnú Afriku.
„Iraku v súčasnosti hrozí skutočná a smrteľná bezpečnostná hrozba od IS, ale ani to neoprávňuje vykonávanie mimosúdnych popráv, nútených zmiznutí, mučenia či svojvoľného zadržiavania.“
„V kontexte začiatku bitky o Mosul je zásadné, aby iracké úrady prijali také kroky, ktoré zaručia, že sa tieto otrasné porušenia nebudú opakovať. Štáty, ktoré podporujú vojenské pokusy bojovať proti IS v Iraku takisto nesmú zatvárať oči pred porušeniami.“
Správa opisuje rozsiahle útoky a diskrimináciu, ktorým čelia sunnitskí Arabi podozriví zo spolupáchania zločinov alebo podporovania IS. Mnohí boli počas veľkých vojenských operácií v krajine (vrátane operácií v meste Falúdža a v okolitých oblastiach v guvernoráte Anbar,v meste Al-Sharqat v guvernoráte Salah al-Din, v meste Hawija v guvernoráte Kirkuk a v okolí Mosulu) v roku 2016 vysídlení.
Pozrite si interaktívnu mapu Iraku s miestami, kde boli zdokumentované závažné porušenia ľudských práv vo výskumnej správe.
Do porušení sú zapojené predovšetkým šiitské milície, známe ako Jednotky ľudovej mobilizácie (Popular Mobilization Units), ktoré iracké úrady dlhodobo podporujú a poskytli im finančnú pomoc a zbrane. Vo februári 2016 sa stali súčasťou irackých síl.
Zodpovednosť vlády za tieto porušenie nesmie byť prehliadaná a štáty, ktoré podporujú alebo spolupracujú pri súčasných vojenských pokusoch boja proti IS v Iraku musia zaviesť prísne kontroly, aby zaručili, že akákoľvek podpora alebo vybavenie, ktoré poskytujú, neprispieva k páchaniu porušení ľudských práv.
Hromadné únosy, zabíjania a mučenie
Výskum Amnesty International odhalil, že za páchanie vojnových zločinov a iných závažných porušení ľudských práv počas snahy znovu dostať mesto Falúdža a okolité oblasti spod kontroly IS v máji a júni 2016 sú zodpovedné predominantne šiitské milície a pravdepodobne vládne sily.
Počas jedného šokujúceho incidentu z 30. mája bolo mimosúdne popravených najmenej 12 mužov a štyria chlapci z kmeňa Jumaila, ktorí utiekli z mesta al-Sijir na sever od Falúdžy, potom čo sa vzdali mužom vo vojenských uniformách a v uniformách federálnej polície. Muži a starší chlapci boli oddelení od žien a mladších detí, potom boli postavení do rady a zastrelení. Najmenej 73 ďalších mužov a starších chlapcov z toho istého kmeňa bolo len pár dní pred týmto incidentom zadržaných a sú stále nezvestní.
Príslušníci milícii takisto uniesli, mučili a zabili mužov a chlapcov z kmeňa Mehemda, ktorí utiekli z ďalšieho mesta na sever od Falúdžy, Saqlawiya. 3. júna bolo zadržaných okolo 1300 mužov. O tri dni neskôr bolo viac ako 600 z nich presunutých do väzby pod kontrolou miestnych zložiek oblasti Anbar. Muži mali na telách stopy mučenia.
Tí, čo prežili, povedali Amnesty International, že ich držali na opustenej farme, bili ich rôznymi nástrojmi vrátane lopát a odmietali im dať jedlo či vodu. 17 príbuzných jedného človeka je stále nezvestných, vrátane jeho 17- ročného synovca. Ďalší z jeho príbuzných zomrel, očividne na následky mučenia.
„Všade na stenách bola krv…Mňa aj ostatných bili s čímkoľvek, na čo dosiahli – kovovými tyčami, lopatami, trubkami, káblami…Stúpali po nás v ťažkých čižmách. Urážali nás a hovorili, že to je odplata za masaker v meste Speicher (pri ktorom bolo okolo 1700 šiitských kadetov mimosúdne zabitých IS)… na vlastné oči som videl, ako dvaja ľudia zomreli,“ povedal Amnesty International.
Miestny vyšetrovací výbor, ktorý založil guvernér oblasti Anbar zistil, že 49 ľudí z mesta Saqlawia bolo zabitých – buď boli zastrelení alebo spálení, alebo umučení na smrť, a že zvyšných 643 je stále nezvestných. Vláda oznámila, že otvorila vyšetrovanie incidentu a zatkla podozrivých, ale nezverejnila žiadne detailné informácie o zisteniach, alebo zadržaných osobách.
Únosy a hromadné zabíjanie pri meste Falúdža nie sú ojedinelými incidentmi. V celej krajine nútene miznú tisícky sunnitských mužov a chlapcov, ktorí utekajú z oblastí ovládaných IS. Väčšina z nich zmizla buď po tom, čo sa vzdali provládnym silám alebo ich uniesli z ich domovov, táborov pre vnútorne vysídlené osoby alebo na kontrolných stanovištiach či na uliciach. Podľa jedného miestneho poslanca uniesla Brigáda Hizballáhu z kontrolného stanovišťa al-Razzaza, ktoré oddeľuje guvernoráty Anbar a Karbala od konca roku 2014 okolo 2000 mužov a chlapcov.
„Milície Hashd nám vzali mužov ako odplatu (za útoky IS),“ povedala „Salma „ (meno bolo zmenené na ochranu), ktorého manžela uniesli z kontrolného stanoviska Razzaza spolu s dvomi bratrancami v januári 2016, keď utekali pred IS.
„Iracké autority, ktorých spoluvina a nečinnosť v kontexte rozsiahlych porušení prispeli súčasnej atmosfére beztrestnosti, musia pritiahnuť uzdu milíciám a jasne povedať, že takéto závažné porušenia práv nebudú tolerované. Musia nestranne a nezávisle vyšetriť všetky tvrdenia o mučení, nútených zmiznutiach a mimosúdnych popravách,“ dodal Philip Luther.
„Ak tak neurobia, dovolia, aby tento začarovaný kruh porušení, represií a nespravodlivosti pokračoval. Zároveň to v kontexte bezpečnosti civilného obyvateľstva v Mosule vzbudzuje vlnu strachu.“
Mučenie a zneužívanie pri zadržiavaní
Všetci muži vo veku spôsobilom na boj (medzi 15 – 65 rokmi), ktorí utekajú z oblastí kontrolovaných IS podliehajú kontrole irackých úradov a semi-autonómnej Regionálnej vláde Kurdistanu za účelom zistenia spojenia s IS. Ale tento proces nie je transparentný a často krát ho sprevádzajú pochybenia. Niektorí muži sú prepustení po pár dňoch, iných odovzdajú bezpečnostným zložkám a zadržiavajú ich týždne alebo aj mesiace v otrasných podmienkach, bez prístupu k rodinám alebo vonkajšiemu svetu, bez toho, aby ich postavili pred súd.
Správa odhaľuje ako bezpečnostné zložky a členovia milícii rutinne využívajú mučenie a iné zlé zaobchádzanie na miestach vyšetrovania, v zadržiavacích centrách milícii či na miestach kontrolovaných ministerstvom obrany a vnútra v Anbare, Baghdade, v guvernorátoch Diyala a Salah al-Din.
Zadržiavaní povedali Amnesty International, že strávili dlhý čas zavesení v stresových pozíciách, dostávali elektrické šoky, boli brutálne bití, alebo sa im vyhrážali so znásilnením ich príbuzných. Mnohí potvrdili, že ich mučili aby sa „priznali“, alebo poskytli informácie o IS a ostatných ozbrojených skupinách.
Bývalí zadržiavaní, ktorých držali kurdské bezpečnostné sily (Asayish) v mestách Dibis, Makhmur a Dohuk v Kurdskom regióne v Iraku takisto potvrdili, že boli mučení alebo s nimi bolo inak zle zaobchádzané.
Jeden muž opísal ako bol júni 2016 mučený v zariadení kontrolovanom irackými ozbrojenými zložkami a tajnou službou pri dedine Hajj Ali. Viac ako 50 ľudí tam bolo držaných v jednej miestnosti a boli opakovane bití.
„Bili ma po nohách hrubým káblom. Videl som ako na ďalšom zadržanom hasili cigaretu. Na asi 15- ročného chlapca liali horúci vosk. Chceli, aby sme sa priznali, že patríme k Daesh.“
Iracké súdy sú známe tým, že sa spoliehajú na „priznania“ získané mučením, na základe ktorých usvedčujú obvinených zo závažných obvinení v nespravodlivých súdnych procesoch – a často krát ich odsudzujú na trest smrti. Doteraz bolo v roku 2016 vykonaných takmer 88 popráv, väčšine z nich na základe obvinení z terorizmu. Boli udelené desiatky rozsudkov smrti a okolo 3000 ľudí čaká na vykonanie rozsudku.
Pozadie
Závery tejto správy boli oznámené irackým a kurdským úradom 21. septembra. Doteraz sme od irackých úradov nedostali žiadnu odpoveď. Kurdské úrady odpovedali odmietnutím záverov Amnesty International.
Desiatky tisícov Iračanov boli od polovice roku 2014 vysídlení zo svojich domovov irackými vládnymi silami, kurdskými ozbrojenými silami (Peshmerga) a milíciami. Mnohí sa nemôžu vrátiť do svojich domovov, kvôli bezpečnostnému riziku, alebo kvôli tomu, že čelia svojvoľným a diskriminačným obmedzeniam ich slobody pohybu. Často ich oddelia do táborov, kde existuje len malá vyhliadka na život v decentných podmienkach či prístup k základným službám.