Hlavní výrobcovia elektroniky vrátane spoločností Apple, Samsung či Sony nerobia ani základné kontroly, ktoré by zaručili, že v ich produktoch nie je používaný kobalt, ktorý sa získava detskou prácou. Amnesty International a Afrewatch to dnes odhalili v spoločnej výskumnej správe.
Výskumná správa “Pre toto zomierame: Porušenia ľudských práv v Konžskej demokratickej republike poháňajú svetový obchod s kobaltom”, sleduje obchod s kobaltom používaný v lithium-ionových batériách od jeho získavania z baní, v ktorých v nebezpečných podmienkach pracujú spolu s dospelými deti už vo veku 7 rokov.
“Príťažlivé výklady obchodov a marketing najmodernejších technológii je v ostrom kontraste s deťmi, ktoré nosia tašky naplnené skalami a baníkmi v úzkych, ručne vykopaných tuneloch, v ktorých im hrozí trvalé poškodenie pľúc”, povedal Mark Dummett, výskumník Amnesty International pre obchod a ľudské práva.
“Milióny ľudí využívajú výhody nových technológii, ale len zriedka sa pýtajú ako sú vyrobené. Je najvyšší čas, aby veľké značky prevzali časť zodpovednosti za ťaženie surových materiálov, z ktorých sa vyrábajú ich lukratívne produkty,” dodal Dummett.
Správa dokumentuje ako obchodníci kupujú kobalt z oblastí, v ktorých prekvitá detská práca a predávajú ich spoločnosti Congo Dongfang Mining (CDM), dcérskej spoločnosti čínskeho minerálneho gigantu Zhejiang Huayou Cobalt Ltd (Huayou Cobalt).
Výskum Amnesty International sa odvoláva na dokumenty investorov, vďaka ktorým ukazuje na to ako Huayou Cobalt a dcérska spoločnosť CDM procesujú kobalt predtým ako ho predávajú trom výrobcom komponentov batérií v Číne a v Južnej Kórei. Následne ich tieto spoločnosti predávajú výrobcom batérií, ktorí tvrdia že zásobujú technologické a automobilové spoločnosti vrátane Apple, Microsoft, Samsung, Sony, Daimler a Volkswagen.
Amnesty International oslovila 16 nadnárodných spoločností, ktorí boli uvedení ako zákazníci výrobcov batérií, ktorí získavajú procesovanú rudu od Huayou Cobalt. Jedna spoločnosť spojenie priznala, zatiaľ čo ďalšie štyri neboli schopné určiť či kupujú kobalt z Konžskej demokratickej republiky alebo od Huayou Cobalt. Šesť spoločností uviedlo, že tvrdenia vyšetrujú. Päť spoločností odmietlo získavanie kobaltu od Huayou Cobalt, aj keď boli uvedené v dokumentoch spoločností vyrábajúcich batérie. Dve spoločnosti odmietli získavanie kobaltu z Konžskej demokratickej republiky.
Ani jedna zo spoločností však neposkytla dostatok detailov na nezávislé zhodnotenie odkiaľ kobalt v ich produktoch pochádzal.
„Najväčším paradoxom dnešnej digitálnej éry je, že niektoré z najbohatších, najinovatívnejších spoločností na svete dokážu spropagovať neuveriteľne sofistikované produkty bez toho, aby museli preukázať zdroje surových materiálov do ich komponentov,” povedal Emmanuel Umpula, výkonný riaditeľ Arewatch (Africa Resources Watch).
“Porušenia v baniach nie sú na očiach a ani v mysliach ľudí, pretože na súčasnom globálnom trhu nemajú zákazníci ani tušenia o podmienkach v bani, v továrni či za montážnou linkou. Prišli sme na to, že obchodníci kupujú kobalt bez toho aby sa pýtali ako a kde bol vyťažený.”
SMRTEĽNÉ BANE A DETSKÁ PRÁCA
Konžská demokratická republika vyprodukuje najmenej 50% z celosvetovej produkcie kobaltu. Jeden z najväčších producentov minerálov v krajine je dcérska spoločnosť Huayou Cobalt, Congo Dongfang Mining (CDM). Huayou Cobalt z krajiny získava viac než 40% z kobaltu.
Baníkom, ktorí pracujú v oblastiach, v ktorých nakupuje kobalt spoločnosť CDM, hrozí dlhodobé poškodenie zdravia a vysoká pravdepodobnosť smrteľných nehôd. Len v období medzi septembrom 2014 a decembrom 2015 zomrelo v južnej časti Konga najmenej 80 baníkov, ktorí pracovali pod zemou. Skutočné číslo nie je známe, pretože veľa nehôd nie je zaznamenaných a telá zostávajú zavalené v sutinách.
Z výsledkom výskumu Amnesty International vyplýva, že drvivá väčšina baníkov s kobaltom pracuje každý deň dlhé hodiny bez základných ochranných pomôcok ako sú rukavice, pracovné oblečenie, alebo maska, ktoré by ich ochránili pred ochoreniami pľúc či kože.
Deti pre Amnesty International uviedli, že v baniach pracujú až 12 hodín denne. Aby zarobili jeden až dva doláre za deň, nosia ťažké náklady. Podľa údajov UNICEF pracovalo v baniach v južnej časti Konga v roku 2014 okolo 40 tisíc detí.
14- ročná sirota Paul začal pracovať v baniach, keď mal 12 rokov. Výskumníkom povedal, že kvôli dlhému času, ktorý trávi pod zemou je stále chorý:
“V tuneloch trávim 24 hodín. Prídem ráno a odídem nasledujúce ráno…Svoju potrebu vykonávam dole v tuneloch…Moja adoptívna mama chcela, aby som išiel do školy, ale môj adoptívny otec nesúhlasil, využíva ma tým, že ma núti pracovať v bani.”
“Kvôli nebezpečným následkom pre zdravie a bezpečnosť je práca v bani jednou z najhorších foriem detskej práce. Spoločnosti, ktorých celosvetový zisk dosahuje 125 miliónov dolárov nemôžu tvrdiť, že nedokážu skontrolovať odkiaľ pochádzajú hlavné materiály do ich výrobkov,” povedal Mark Dummett.
“Z ťažby základných materiálov, ktoré poháňajú elektrické automobily alebo smartfón by mali prosperovať baníci v Kongu. V skutočnosti však títo ľudia žijú v zúfalstve, za takmer žiadne peniaze. Veľké značky môžu tento stav zmeniť.”
PO STOPÁCH DODÁVATEĽSKÉHO REŤAZCA
Výskumníci Amnesty International a Afrewatch sa v apríli a máji 2015 rozprávali s 87 súčasnými a bývalými baníkmi z 5 baní s kobaltom v južnej časti Konga. 17 z nich boli deti. Tiež spravili rozhovory s 18 obchodníkmi s kobaltom a sledovali vozidlá baníkov a obchodníkov s kobaltovou rudou na trhy, kde nakupujú väčšie spoločnosti. Najväčšou z nich je dcérska spoločnosť Huayou Cobalt, CDM.
Huayou Cobalt zásobuje kobaltom troch výrobcov komponentov do lithium –ionových batérií – Ningbo Shanshan a Tianjin Bamo z Číny a L&F Materials z Južnej Kórei. V roku 2013 títo traja výrobcovia komponentov do batérií nakúpili kobalt od spoločnosti Huayou Cobalt za viac než 90 miliónov USD.
Amnesty International potom oslovila 16 nadnárodných spoločností, ktoré boli uvedení ako priami alebo nepriami zákazníci troch výrobcov komponentov do batérií. Ani jedna z nich nepotvrdila, že je v kontakte s Huayou Cobalt alebo nepátrala po pôvode kobaltu v ich produktov predtým ako ich kontaktovala Amnesty International.
Správa poukazuje na to, že spoločnosti ani dodávateľský reťazec sa nevenujú ľudskoprávnym hrozbám.
Dodnes neexistuje regulácia celosvetového trhu s kobaltom. Kobalt nespadá pod reguláciu “konfliktných mineráloch” v USA, kam patrí zlato, coltan/tantal, cín a volfrám, ktoré sa ťažia v Konžskej demokratickej republike.
“Nadnárodné spoločnosti tvrdia, že uplatňujú politiku nulovej tolerancie detskej práce. Ale tento sľub nič neznamená pokiaľ spoločnosti nevyšetrujú ich dodávateľov. Ich tvrdenia jednoducho neobstoja”, povedal Mark Dummett.
“Bez zákonov, ktoré by vyžadovali od spoločností, aby kontrolovali a zverejňovali informácie o pôvode minerálov a ich dodávateľov, môžu spoločnosti naďalej profitovať z porušovania ľudských práv. Vlády musia zamedziť nedostatok transparentnosti, ktorý dovoľuje spoločnostiam profitovať z biedy,” dodal Dummett.
Amnesty International a Afrewatch vyzývajú nadnárodné spoločnosti, ktoré využívajú lithium-ionové batérie vo svojich produktoch, aby brali do úvahy ľudské práva, prešetrili, či sa kobalt získava pri riskantných podmienkach alebo za pomoci detskej práce a boli viac transparentní čo sa týka svojich dodávateľov.
Organizácie tiež vyzývajú Čínu, aby vyžadovala od čínskych spoločností, ktoré pracujú v zahraničí prešetrenie dodávateľského reťazca, a aby sa venovali porušovaniam ľudských práv v ich aktivitách. Organizácie ako Huayou Cobalt by mali potvrdiť kto je zapojený do ťažby a obchodu s ich kobaltom (a kde) a zaručiť, že nekupujú kobalt, ktorý bol vyťažený za pomoci detskej práce alebo v nebezpečných podmienkach.
“Ak budú identifikované ľudskoprávne porušenia v dodávateľskom reťazci, nesmú spoločnosti len jednoducho prerušiť obchodné vzťahy s dodávateľmi alebo uvaliť embargo na kobalt z Konžskej demokratickej republiky. Musia zaručiť nápravu tým ľuďom, ktorých ľudské práva boli porušené,” povedal Mark Dummett.
